Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/495/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216893
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413216893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne J. L., nar.
XX.XX.XXXX, V. XX/XX, V. P., zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice,
IČO: 47 234 466 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 9C 187/2013-83 zo dňa 12.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno č. 8, sp. zn. SR 07219/13 zo dňa
12.11.2013. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania na účet právneho
zástupcu žalobkyne AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho č. 29 vo výške
XXX,XX Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že súd mal za preukázané dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby uvedenej
v ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. platného ku dňu 31.12.2014, pričom žalobkyňa

tvrdila, že došlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri prejednaní veci
rozhodcovskýmsúdomanamietalaplatnosťrozhodcovskejzmluvy,ktoránebolaindividuálnevyjednaná,
keď žalobkyňa nemala žiadnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola podmienkou uzavretia
samotnej zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2011 akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, a preto uzavretie
takejto rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, keď žalovaný ako dodávateľ si
vynútil riešenie sporov v rámci rozhodcovského konania vo vopred dojednanom rozhodcovskom
konaní pred presne konkretizovaným rozhodcom bez možnosti voľby žalobkyne ako spotrebiteľky

ovplyvniť konkrétneho rozhodcu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
zmluva o úvere, keďže ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, neobsahuje údaje týkajúce sa doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré
upravuje uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom (náležitosti v zmysle §
9 ods. 2 cit. zákona), je zmluvou bezúročnou a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 cit. zákona.
Oboznámením sa s obsahom samotnej rozhodcovskej zmluvy súd konštatoval, že pri dojednávanízmluvných podmienok v súvislosti s uzatváraním zmluvy o úvere predložil žalovaný žalobkyni vopred
formulárovú rozhodcovskú zmluvu s konkrétnym, vopred určeným rozhodcom, bez akejkoľvek možnosti
ovplyvniť znenie takejto rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania s tým, že

zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy využívanej žalovaným ako
poskytovateľom úveru v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Takáto zmluva nie je individuálne
dojednaná a predstavuje podmienku, ktorá zhoršuje výrazným spôsobom postavenie spotrebiteľa, a
preto je nutné považovať ju za neprijateľnú podmienku. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.Poukázalnato,ževprípade,
ak zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemôžu byť pochybnosti o tom, že takúto
zmluvnú podmienku je nutné považovať za podmienku, ktorá sa prieči dobrým mravom. Okresný
súd rozhodcovskú zmluvu práve z týchto dôvodov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku

s oslabením postavenia spotrebiteľa, koncipovanie samotnej rozhodcovskej zmluvy vytvorilo hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán práve v neprospech spotrebiteľa. Súd zistil, že
samotné rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č.
129/2010 Z. z. (zrejmou nesprávnosťou uvedené číslo zákona v odôvodnení rozhodnutia okresného
súdu 120/2010 Z. z.), keďže úverová zmluva neobsahovala zákonné náležitosti špecifikované v § 9 ods.

2, a preto podľa názoru okresného súdu je tiež daný dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa dovolávala zrušenia
rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z.

2. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného v čase rozhodovania súdu a priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v súlade

s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., spolu vo výške 135,76 Eur.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. V podanom
odvolaní uviedol, že je toho názoru, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že okresný súd sa v konaní o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkunemalzaoberaťargumentácioužalobkyne,ktorésaobmedzovalinajejsnahu
preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
umožniť ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, preskúmanie toho, či boli splnené
základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť.

Uviedol, že preskočí právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko tomuto sa v tomto
odvolaní už venoval. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi
žalobkyňou a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. Dôležité je to, či doložka v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo
neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je
vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Spotrebiteľ má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ
na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť
sa brániť v rozhodcovskom konaní. Z ust. § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva

úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konania úplne, ale iba ho obmedziť. V danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcejsaspotrebiteľskýchúverov,ktoré(ust.§4ods.2,písm.r/pôvodnéhoZákonaospotrebiteľských
úveroch - zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj ust. § 9 ods. 2, písm. v/ zák. č. 129/2010 Z. z.) umožňujú

mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných
na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Poukázal na
to, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva,

a to na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v
predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva
ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou
o úvere, následne preto v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zozmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. V prípade
rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Má za to, že v danom prípade nedošlo

k porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský
súd žalobkyni riadne doručil všetky písomnosti, ku ktorým mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť. Pre
rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma, a preto miesto rozhodcovského konania nie je
zásadné a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. Žalovaný sa nestotožňuje s výrokom, ktorým

bol žalovaný povinný k zaplateniu trov konania, nakoľko predmetné rozhodnutie považuje za vydané
predčasne a navyše nesprávne. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto nie je vylúčené, že
úspešnou sa stane strana žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h)
Občianskeho súdneho poriadku rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný vo svojom

odvolaní uviedol, že „preskočí právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky,“ nakoľko tomuto sa
v odvolaní už venoval, poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom odvolaní napriek
uvedenému, postaveniu žalobkyne ako spotrebiteľky nevenoval vôbec; avšak v záujme zachovania
právnej istoty a poznajúc argumentáciu žalovaného v obdobných sporoch uviedla, že žalobkyňa má v
prejednávanej veci nepochybne postavenie spotrebiteľa, čo vyplýva z toho, že rozhodcovská zmluva,

ktorá bola predmetom sporu, sa viaže ku zmluve o úvere č. 601600026 zo dňa 18.11.2001, ktorú
žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľ, a to napriek účelovým tvrdeniam žalovaného, že
predmetný úver mal byť použitý na účel povolania. Uvedené vyplýva najmä z tej skutočnosti, že ide o
formulárovúzmluvu,ktorábolavopredpripravená,vyplnenámandatáromžalovanéhoataktopredložená
žalobkyni na podpis. Zmluvu a všetky vedľajšie právnej vzťahy, ktoré sa viažu k hlavnému záväzkovému

vzťahu z predmetnej zmluvy je zároveň nevyhnutné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv
upravených v Občianskom zákonníku a pod ostatné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ
žalovaný v odvolaní uvádza, že súd pochybil, keď sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
zaoberal argumentami žalobkyne, ktoré sa obmedzovali na snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej
stránky, s názorom žalovaného nesúhlasí, poukazuje na ust. § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.

z., podľa ktorého sa môže účastník konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa sa žalobným návrhom dovolávala okrem neplatnosti
samotnej rozhodcovskej doložky aj tej skutočnosti, že rozhodcovský súd v spornom konaní porušil
všeobecne právne záväzné ustanovenia zákonov na ochranu práv spotrebiteľov. Súd sa v zmysle

uvedeného musí vysporiadať aj s hmotnoprávnym posúdením danej veci, aby mohol náležite právne
posúdiť, či sa v konaní pred rozhodcom dostalo spotrebiteľovi právnej ochrany, ktorú mu poskytujú na
to prijaté právne predpisy alebo nie. Z týchto dôvodov musí podrobiť právnej analýze a skúmaniu aj
samotnú zmluvu o úvere, ku ktorej sa viazala rozhodcovská zmluva. Bez takéhoto posúdenia zmluvy by
súd nemohol posúdiť, či v konaní pred rozhodcovským súdom došlo alebo nedošlo k porušeniu právnych

predpisov na ochranu spotrebiteľa, akým je okrem iného zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve žalobkyňa uviedla, že túto nepovažuje za platnú, a preto
sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v konaní prebiehajúcom na podklade
neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
intenciách ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré smerujú k naplneniu účelu a cieľu Smernice Rady

č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola platne individuálne
dojednaná. Uvedené platí aj napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená prostredníctvom
samostatnej rozhodcovskej zmluvy, avšak táto bola vopred žalovaným predformulovaná, vyplnená
a predložená žalobkyni na podpis akoby nevyhnutná súčasť uzatvorenia samotnej zmluvy o úvere.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa nemala akúkoľvek možnosť zmeniť alebo upraviť samotné znenie

rozhodcovskej zmluvy, určenie rozhodcu alebo iných jej obsahových náležitostí. Zároveň táto doložka
má povahu bezvýhradnej doložky voči spotrebiteľovi, pretože tento nemá možnosť docieliť, aby
prípadné spory, ktoré iniciuje žalovaný, boli prejednávané pred všeobecnými súdmi SR. Naopak,
žalovaný v postavení dodávateľa voči spotrebiteľovi sa môže samovoľne rozhodnúť, že si svoje
domnelé práva uplatní pred rozhodcovským súdom (ktorý si sám vybral a určil v ním predformulovanej

zmluve). Žalobkyňa na rozdiel od žalovaného nemohla nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,
ani výber osoby rozhodcu. Zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne
výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Krajský súd, ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol

právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v
odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom

odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd
nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok;
čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok
okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom

hodnotení dôkazov. Odvolací súd uvádza, že hoci žalovaný v odvolaní uviedol, že „preskočí právne
postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky,“ nakoľko tomuto sa v tomto odvolaní už venoval, odvolací súd
konštatuje, že žalovaný v podanom odvolaní námietky vo vzťahu k vyhodnoteniu postavenia žalobkyne
ako spotrebiteľky tak, ako to ustálil okresný súd, neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody. Z
tohto dôvodu nebolo potrebné odvolacím súdom sa osobitne zaoberať postavením žalobkyne ako

spotrebiteľky, pričom odvolací súd napriek tejto skutočnosti uvádza, že preskúmaním veci dospel k
názoru, že okresný súd správne posúdil postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, vzhľadom na charakter
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá zmluva je zmluvou formulárového charakteru. Na
zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu v odvolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd
poukazuje na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v

zmysle § 40 ods. 1, písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Odvolací súd poukazuje na to, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo vzťahu k

zmluve o úvere č. 601600026 zo dňa 18.11.2011 bola uzavretá osobitne, mimo písomne uzavretej
zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že táto rozhodcovská zmluva je formulárovou
zmluvou,voprednaformulovanoupráveveriteľom-žalovaným,keďdozmluvysúdoplňovanéibaúdajeo
dlžníkovi, číslo úverovej zmluvy, dátum podpisu zmluvy a meno a priezvisko mandatára, ktorý zastupuje
veriteľa - žalovaného. Je tiež nepochybné, že rozhodnutie, ktorý konkrétny stály rozhodcovský súd

bude rozhodcovským súdom, bolo výlučne k dispozícii veriteľa, keďže tento stály rozhodcovský súd
je už uvedený vo vopred naformulovanom znení rozhodcovskej zmluvy. Hoci v článku 2 predmetnej
rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že všetky spory zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenúúverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom SR, odvolací
súd uvádza, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní

ide aj vtedy, ak si síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom SR, ale v prípade, ak by podľa tejto doložky sa začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, tak ako v tomto prípade, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle článku 3 bod 2 rozhodcovskej zmluvy,
sa zmluva mohla zmeniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo

forme dodatku k tejto zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán, teda rozhodcovskú zmluvu
možno zrušiť alebo zmeniť výlučne písomnou dohodou, teda len za súhlasu veriteľa. Žalobkyňa ako
spotrebiteľka nemala ani možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. V kontexte hore uvedeného je
preto potrebné prisvedčiť názoru okresného súdu, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá zakladá neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak, ako to v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okresný súd.

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd sa v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemal zaoberať argumentami žalobkyne, ktoré sa obmedzovali na jeho snahu preskúmať vec
z hmotnoprávnej stránky, odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. S
poukazom na ust. § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého účastník rozhodcovského

konania sa môže podanou žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. Je nepochybné, že príslušný súd konajúci o žalobe, ktorou sa účastník rozhodcovského
konania domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, je povinný skúmať, či pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Tiež je nepochybné,

že rozhodcovský súd tým, že žalobkyni v rozhodcovskom konaní nepriznal postavenie spotrebiteľa,
hoci takéto postavenie žalobkyňa má, pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy,
keď neaplikoval ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri
svojom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.US
335/2010, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR v tomto náleze práve poukazuje na to, že všeobecné

súdy môžu zasiahnuť do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov v súlade s ut. § 40
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na základe ktorého možno tuzemský rozhodcovský
rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov. Jedným z týchto
dôvodov je dôvod v zmysle § 40 ods. 1, písm. j) cit. zákona - porušenie právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľov, ktoré si nevyhnutne vyžaduje, aby všeobecný súd sa zaoberal aj hmotnoprávnym

posúdením veci z dôvodu náležitého zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci, v ktorej má
všeobecný súd rozhodnúť. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolacie námietky žalovaného nepovažoval
za dôvodné. Odvolací súd má za to, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu z dôvodu vecnej správnosti v
zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. V závere odvolací súd už len uvádza, že pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že argumentácia
súdu sa odvoláva na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdeným spôsobom žalovaného v odvolaní
neargumentoval, preto odvolacím súdom nebolo potrebné sa k tejto časti odvolania žalovaného

vyjadrovať, keďže táto časť odvolania nesmeruje k odvolaním napadnutému rozhodnutiu.

13. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k výroku o trovách konania, keď žalovaný uviedol, že sa
nestotožňujesvýrokom,ktorýmbolzaviazanýkzaplateniutrovkonania,nakoľkopredmetnérozhodnutie
považuje za vydané predčasne a navyše nesprávne, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto

nie je vylúčené, že úspešnou sa stane strana žalovaného, odvolací súd uvádza, že okresný súd pri
rozhodovaní vo veci samej postupoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a o povinnosti nahradiť
trovy konania súd rozhodol rozhodnutím, ktorým rozhodol aj vo veci samej. Z týchto dôvodov nemožno
považovať odvolaciu námietku žalovaného, že by okresný súd predčasne rozhodol o trovách konania,

za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný uviedol, že okresný súd o trovách konania rozhodol nesprávne, žiadnym
spôsobom nekonkretizoval odvolací dôvod, pričom súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalobkyni ako úspešnej účastníčke konania priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s
konaním pred súdom.14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s

ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešnou stranou
sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).