Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314210539
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314210539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - S. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Juraj Štrbák, advokát so sídlom O. XXXX,
pracovisko F. T. XXXX, V., proti žalovanej - W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, v zastúpení právne
- Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná
2835/1A,Čadca,ovráteniedaru,nazákladeodvolaniažalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduČadca
č.k. 7C/256/2014-57 zo dňa 26.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania stranám konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa dňa 28.11.2014 domáhala titulom vrátenia daru
zaviazať žalovanú k povinnosti vydať jej ( žalobkyni ) spoluvlastnícky podiel 1/8 v nehnuteľnosti - v
rodinnom dome č. súp. XXX, postavenom na p. KNC č. 6425, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz.
M., spoluvlastnícky podiel 1/4 k vedľajšej stavbe pri rodinnom dome, súp. č. XXX a k pozemkom p. KNC
č. 6425 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 430 m2, p. KNC č. 6424 - záhrada o výmere 188 m2,
zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. M..

2. Okresný súd zistil nepochybné tvrdenie žalobkyne, že táto darovacou zmluvou zo dňa 24.10.1997
spísanou vo forme notárskej zápisnice č. N 430/97, Nz 426/97 darovala spolu so svojim manželom (toho
času už nebohý) T. V. svojmu synovi E.S. a neveste ( žalovanej ) 1/2 rodinného domu č. XXX na p. C
KN 6425, 1/2 vonkajších úprav, 1/2 oplotenia, t.j. do podielového spoluvlastníctva každému z nich po
1 vo vzťahu k celku. Žalobkyňa darovala svojmu synovi E. V. a žalovanej W.S., rod. E. aj 1/2 vedľajšej
stavby (maštaľ, stodola), 1/2 pozemkov parc. C KN č. 6425 - zastavaná plocha o výmere 430 m2 a

p. C KN č. 6424 - záhrada o výmere 188 m2 každému z nich vo vzťahu k celku po 1 - ine. Darované
nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území a v obci M., okres Čadca. Podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX sú žalobkyňa, žalovaná a E. V. (pozn. odvolacieho súdu - bývalý manžel žalovanej)
podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. C KN 6424 - záhrady o výmere 188 m2, C KN č. 6425 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 430 m2, žalobkyňa v podiele 2/4, žalovaná v podiele 1/4, E.S. v
podiele 1/4 a podľa výpisu z LV č. XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi každý z nich v podiele po 1/4
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. 6425 v k.ú. M..

3. Žalobkyňa dôvody vrátenia daru vymedzila skutkovo nielen v žalobe, ale aj v písomnej výzve na
vrátenie daru zo dňa 29.01.2014 adresovanej žalovanej. Dôvody vrátenia daru vymedzila nasledovnými
skutočnosťami : 1/ po určitej dobe sa správanie žalovanej stalo neznesiteľné kvôli nenáležitýmprejavom hraničiacim až s drzosťou, 2/ žalovaná opakovane hrubým spôsobom porušila dobré
mravy, keď opakovane fyzicky napadla bezdôvodne syna žalobkyne, synovi žalobkyne zdravotne
postihnutému opakovane odmietala pomoc v súvislosti s jeho sprevádzaním a prepravou na vyšetrenie

do zdravotníckeho zariadenia, hoc jej v tom nebránili objektívne dôvody, 3/ syna žalobkyne vystavila
nepriaznivej finančnej situácii, keď finančnú hotovosť 3.000,- eur uloženú v spoločnom dome bez
súhlasu syna použila na jemu neznáme účely a syn ostal bez finančných prostriedkov odkázaný na
pomoc žalobkyne a známych, 4/ syna žalobkyne žalovaná navádza, vzhľadom k zdravotnému stavu
(oslepol), k spáchaniu samovraždy dôvodiac to tým, že keď už ničoho nie je schopný tak dostane po

ňom aspoň vdovský dôchodok, majúc z neho aspoň takýto úžitok, 5/ syna žalobkyne vyháňa z domu,
v ktorom má podiel, 6/ že jej žalovaná vulgárne nadávala, navyše, má problémy s alkoholom. Podľa
tvrdenia žalobkyne správanie žalovanej prekročilo všetky tolerovateľné medze, má značnú intenzitu, ide
o sústavné porušenie dobrých mravov v podobe hrubých urážok, násilného správania, fyzických útokov
a pod.

4. Žalovaná (bývala nevesta žalobkyne a bývalá manželka syna žalobkyne) so žalobou nesúhlasila.
Hodnotila požiadavku žalobkyne na vrátenie daru za definitívny akt pomsty za to, že ona podala návrh
o rozvod manželstva so synom žalobkyne.

5. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 9P/5/2013 zo dňa

28.01.2014 manželstvo žalovanej so synom žalobkyne bolo rozvedené. Podľa odôvodnenia rozsudku
o rozvode manželstva, k rozvratu manželstva prispela aj žalobkyňa ( bývalá svokra žalovanej ), jej
konanie totiž pôsobilo na manželov kontraproduktívne, ešte viac ich rozdeľovalo. Súd poukazuje na
výsluch dcéry žalovanej, R., vypočutej v rozvodom konaní, ktorá uviedla, že pre otca, to čo povie babka
je sväté, podľa názoru dcéry rozvrat medzi rodičmi spôsobila práve jej babka. C. V. uviedla, že keď

otec oslepol, začal chodievať ku svojej matke, ktorá ho proti nim „štenkrovala" ona s babkou prehovoriť
nedokázala, pretože sa do nich starala, dodala, že otec chodieval do krčmy každý deň.

6. Okresný súd pri právnom posúdení veci o vrátenie daru vychádzal z ust. § 630 Občianskeho
zákonníka a po hodnotení vykonaného dokazovania : výsluchom účastníkov, oboznámením sa s

obsahom rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 9P/5/2013 zo dňa 28.01.2014, obsahom darovacej
zmluvy zo dňa 24.10.1997 spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 430/97, NZ 426/97, výpisom z LV
č. XXXX, XXXX pre k.ú. M., výsluchom svedkov - E. V., R. a C. V., T. V., I. T., S. E., C. J., X. K., dospel k
záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie hmotno-právnych podmienok pre vrátenie daru.
Nepreukázala teda také správanie sa žalovanej voči nej (ako darkyni), ktoré by dosahovalo značnú

intenzitu, alebo sústavnosť ako to vyžaduje súdna prax pre úspešné uplatnenie nároku na vrátenie daru.
Tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná jej mala nadávať vulgárne počul syn žalobkyne ( bývalý manžel
žalovanej ), že žalovaná sa mala na adresu žalobkyne vyjadrovať vulgárne potvrdil T. V. ( druhý syn
žalobkyne ) obaja vo svojej svedeckej výpovedi uviedli, že žalovaná mala na ich matku často nadávať,
avšak žiadne konkrétne prípady, kedy k tomuto dochádzalo (okrem dvoch prípadov) neuviedli. Súd

výsluchom svedkov : E. V., T. V. a I. T. mal preukázané, že žalovaná žalobkyni vulgárne nadávala, resp.
sa na jej adresu vulgárne vyjadrila počas troch incidentov, ktoré sa mali udiať v časovom období od roku
2000 do roku 2013, t.j. v priebehu 13 rokov, jedenkrát sa tak malo stať podľa žalobkyne v dobe, keď
žalovaná u nich bývala 4 alebo 5 rokov po uzavretí manželstva, manželstvo pritom bolo uzavreté v roku
1995 a žalovaná rodinný dom opustila v roku 2013. Iné konkrétne situácie, kedy mala žalovaná žalobkyni

vulgárne nadávať preukázané neboli. Ani na základe troch konkrétnych incidentov nedospel súd k
záveru, že by sa žalovaná správala k žalobkyni tak, že by tým hrubo porušila dobré mravy, hoc takéto
správanie sa žalovanej voči žalobkyni súd vyhodnotil za nevhodné a kvalifikoval ako menej významné
porušenie dobrých mravov, ktoré nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Súd nezistil, že
by výlučne správaním sa žalovanej boli porušované dobré mravy, nakoľko aj samotná žalobkyňa bola

iniciátorkou konfliktov, čo preukazujú aj výpovede R. a C. V., ktoré nielen v konaní o rozvod manželstva
svojich rodičov ale aj v aktuálne posudzovanej právnej veci uviedli, že práve žalobkyňa spôsobila rozvrat
medzi ich rodičmi, táto ich otca proti nim „štenkrovala". Neboli preukázané ani tvrdenia žalobkyne o tom,
že žalovaná nepomáhala v prácach okolo domu, v prácach s drevom. Ani voči synovi žalobkyne E. V.
sa žalovaná nesprávala spôsobom, ktorý by zakladal dôvod na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho

zákonníka, navyše vykonané dokazovanie preukázalo vzájomné konflikty medzi žalovanou a jej bývalým
manželom, tie sa začali potom ako sa zhoršil bývalému manželovi žalovanej zrak. Dcéry žalovanej ( R.
a C. ) uviedli vo svojom výsluchu, že matka nikdy hádky nezačínala, vždy k hádkam podnet dal ich otec,
ktorý matku aj fyzicky napadol, nevideli ale, že by to bolo naopak. Z ich výpovedí súd mal vyvrátené ajtvrdenia žalobkyne, že žalovaná neposkytla jej synovi potrebnú pomoc v čase, keď navštevoval lekárov,
obe potvrdili, že ich matka vždy chodila s otcom k lekárom, nešla iba jedenkrát, bolo to v čase, keď už v
spoločnej domácnosti nebývali a ich vzťahy boli vážne narušené, rozvrátené. C. J. a X. K., vypočuté ako

svedkyne, potvrdili, že žalovaná si v práci menila služby s inými kolegyňami i z toho dôvodu, že niekedy
sa stalo, že jej dcéry telefonovali do práce, že sa o otca boja, že si chce niečo spraviť, preto žalovaná išla
z práce rýchlo domov. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by sa žalovaná
dopúšťala takého správania voči darkyni a jej blízkym ( členom rodiny ), ktorým by hrubo porušovala
dobré mravy a dopúšťala sa hrubej nevďačnosti ako obdarovaná. Incidenty pri ktorých mala žalovaná

žalobkyni vulgárne nadávať, resp. sa vulgárne vyjadrovať na jej adresu, vyhodnotil súd ako menej
významné porušenie dobrých mravov a iné správanie sa žalovanej, ktoré by bolo možné hodnotiť ako
hrubé porušenie dobrých mravov nepreukázali výsledky vykonaného dokazovania. V súhrne všetkých
uvedených dôvodov okresný súd uzavrel, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky vrátenia daru.

7. Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, v

celom rozsahu úspešnej procesnej strane priznal plnú náhradu trov konania od žalobkyne (neúspešnej
procesnej strany) titulom trov právneho zastúpenia v sume 504,89 eur za 4 úkony právnej služby v
konkrétne vyšpecifikovanej výške. Žalobkyni súd uložil povinnosť trovy právneho zastúpenia nahradiť
žalovanej na účet jej právneho zástupcu ( § 149 ods. l O.s.p. ).

8. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne
zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Vytýkala odôvodneniu
rozhodnutia neúplnosť, označila dôvody zamietnutia žaloby za „ strohé „ nepodložené. Odvolateľka
argumentuje obsahom svedeckej výpovede svojho syna E., svedkyne T. I., tieto dôkazy podľa
odvolateľky jednoznačne preukazujú správanie a postoj žalovanej k jej synovi (bývalému manželovi

žalovanej), navyše potom, čo vážne ochorel, sa žalovaná o ňom vyjadruje ako o „kokotovi slepom" pred
ľuďmi. Odvolateľka uviedla, že sa zásadne ohradzuje voči argumentácii súdu, že ona bola iniciátorkou
určitých konfliktov. Akých určitých nie je zrejmé z rozsudku, súd ich nekonkretizuje, neuvádza, navyše
uvedené skutkové tvrdenie sa na pravde nezakladá, nie je ničím podložené, pretože v drvivej väčšine
vyčíňania žalovanej boli svedkom len osoby žijúce v predmetnej nehnuteľnosti, v rodinnom dome M.,

súp. č. XXX. Väčšina pritom sa odohrala za neprítomnosti maloletých, školopovinných detí, z týchto
dôvodov označila výpovede svedkov navrhnutých žalovanou za účelové a zavádzajúce, ich svedecké
výpovede majú charakter len sprostredkovaných informácií od žalovanej. Dcéry žalovanej sú dlhodobo
pod vplyvom svojej matky, na túto skutočnosť poukazovala aj v konaní pred súdom, keď obe dcéry
žalovanej na jej adresu sa vyjadrovali počas výsluchu, resp. ju oslovovali „táto" a „hentá", pričom mladšia

dcéra žalovanej opakovane aj formou SMS uviedla, že nie je jej stará mama. Aj za narušené vzťahy
medzi ňou a vnučkami zodpovedá žalovaná. Odvolateľka poukazuje aj na vyjadrenie žalovanej zo dňa
31.03.2015 k žalobnému návrhu, cituje konkrétnu vetu z uvedeného vyjadrenia v nasledovnom znení :
„Vo vzťahu ku mne je to v tomto konaní o vrátenie daru, vo vzťahu ku môjmu bývalému manželovi
je to tým, že napriek tomu, že vie o jeho zdravotných problémoch, pokiaľ nie je môj bývalý manžel

schopný sám si dôjsť do krčmy po alkohol, v období po našom rozvode, podľa mojich informácií môjmu
bývalémumanželovisamanosíalkoholaždomov,pričomjezrejmé,čotýmsleduje".Uvedenévyjadrenie
žalovanej odvolateľka označuje za klamlivé, absurdné, hrubo urážajúce jej osobu, čo napĺňa skutkovú
podstatu trestného činu ohovárania, nakoľko žalovaná ju priamo a absurdne ohovára, naznačuje, že
si ako matka chce vlastného syna upiť na smrť. Odvolateľka sa domnieva, že doposiaľ preukázané

správanie žalovanej aj v intenciách vyššie uvedeného napĺňa všetky predpoklady vyvodiť právne
akceptovateľný záver odvolacieho súdu, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov aj podľa ustálenej
súdnej praxe. Dobré mravy boli porušené v značnej intenzite, niekoľko rokov sa sústavne opakovali,
opakujú, vyznačujú sa výrazným nevďakom, urážkami najhrubšieho zrna a častým neposkytnutím
pomoci žalovanou jej osobe. V konaní boli naplnené podmienky ust. § 630 Občianskeho zákonníka,

ona jednostranným právnym úkonom odvolala dar, požiadala o jeho vrátenie listom zo dňa 29.01.2014.
Zároveň dostatočne a kvalifikovane preukázala správanie sa obdarovanej, ktoré naďalej považuje za
hrubé, nevďačné, v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a správaním (ex)nevesty voči svokre, hoc ju
považovala za svoju dcéru. Z týchto dôvodov sa domáha zmeny rozsudku, rámci tejto zmeny žiada
uložiť žalovanej povinnosť vydať jej (žalobkyni) spoluvlastnícky podiel 1/8 v nehnuteľnostiach konkrétne

špecifikovaných v žalobe.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiada potvrdenie rozsudku okresného súdu
pre vecnú správnosť. Poukazuje na obsah výpovede žalobkyne zo dňa 14.04.2015 čo preukazuje, žek hrubému porušovaniu dobrých mravov z jej strany (žalovanej) nedochádzalo, jednalo sa o bežné
konflikty, ktoré sa vyskytujú v každej jednej domácnosti. Nejde však o také porušenie, ktoré svojim
trvaním, priebehom, závažnosťou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Vyjadrenia

žalobkyne hodnotí za účelové s úmyslom očierniť ju ako žalovanú v každom smere. Okresný súd vykonal
vo veci dokazovanie v rozsahu ako to účastníci konania ako sporové strany požadovali, z vykonaných
dôkazov zistil riadne aj skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Účelové, nekorektné
správanie žalobkyne preukazujú i jej vyjadrenia, v ktorých uvádza, že k nevhodnému správaniu zo strany
žalovanej dochádzalo už po 4-5 rokoch manželstva, toto malo neustále pretrvávať, ale žiadosť o vrátenie

daru žalovanej zaslala až 29. januára 2014. Ide o dátum sám o sebe zaujímavý, keďže táto žiadosť o
vrátenie daru jej bola doručená deň po tom ako Okresný súd Čadca rozviedol jej manželstvo so synom
žalobkyne. Ide o účelové konanie žalobkyne, z jej strany to možno kvalifikovať ako „akt pomsty". Z
dokazovania je zrejmé, že medzi žalobkyňou a ňou dochádzalo k hádkam ojedinele, jednalo sa o hádky,
ktoré patria k bežnému životu a nikdy nedošlo k fyzickému násiliu, čo aj sama žalobkyňa potvrdila.
Rovnako porušovanie dobrých mravov nebolo sústavné, aj žalobkyňa uviedla vo svojej výpovedi dňa

14.04.2015 to, že „odporkyňa nebýva v tomto dome od roku 2012 alebo 2013, po tom, ako žalovaná
opustila rodinný dom, tak už sme sa nijako nestretávali, k tomuto jej správaniu nedochádzalo". Napokon
dokazovanie preukázalo, že vždy sa podieľala na domácich prácach, aj na prácach okolo domu,
pomáhala so všetkým, čo bolo treba, sama žalobkyňa uznala, že mali nadštandardný vzťah ako svokra
a nevesta. V čase, keď exmanžel ochorel a potreboval pomoc, túto mu vždy poskytovala, boli manželia a

mali pekný vzťah. Žalobkyňa však nemôže založiť žalobu o vrátenie daru len na základe tej skutočnosti,
že sa cíti ukrivdená, že ona sa s jej synom rozviedla.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku - Z.č. 160/2015 Z. z. v
znení účinnom od 1.7.2016, ďalej iba „ CSP" ) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná

strana v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 , § 380 Civilného
sporového poriadku ), procesným postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Krajský súd odvolacím prieskumom zistil, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie

v dostatočnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne a vec správne právne
aj posúdil.

12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ide o špecifickú

hmotnoprávnu normu, ktorá priznáva právne dôsledky spojené s požiadavkou určitého správania
obdarovaného, a to vo vzťahu k darcovi a členom jeho rodiny, ktorý získa majetkový prospech bezplatne.
Vo svojej podstate ide o určitú morálnu právnu normu. Rozhodovacia prax súdov ustálila, že „právo
darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi". Toto
právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení

dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také správanie sa obdarovaného,
ktorévzhľadomnavšetkyvýznamnéokolnostikonkrétnehoprípadumožnohodnotiťakohrubéporušenie
dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom
vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším
prejavom môže byť „fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a

podobne". V súlade s aplikáciou § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať
len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu. Pri posudzovaní správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť
i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená,

že pri skúmaní určitého správania sa obdarovaného, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých
mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nesprával alebo
nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou
nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

13. V súdenej veci bolo nesporné darovanie presne špecifikovaných nehnuteľností v konkrétnych
tvrdených podieloch darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 24.10.1997
(N 430/97, Nz 426/97) žalobkyňou a jej manželom žalovanej a jej manželovi (synovi žalobkyne).
V posudzovanej veci žalobkyňa vymedzila v žalobe skutkové dôvody vrátenia daru, tie sú totožnéako dôvody, ktoré vymedzila aj v písomnej výzve o vrátenie daru doručenej žalovanej pred podaním
žaloby. Súd prvého stupňa sa zaoberal so všetkými dôvodmi, o ktoré žalobkyňa vrátenie daru od
žalovanej opiera, všetky žalobkyňou tvrdené dôvody boli predmetom dokazovania, výsledok hodnotenia

vykonaných dôkazov sa premietol aj do rozhodovania súdu prvého stupňa a vyústil do zamietnutia
žaloby. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie, že výsledok hodnotenia vykonaného
dokazovania nepreukázal naplnenie hmotnoprávnych požiadaviek vrátenia daru v takom zmysle, ako
to zakotvuje hmotnoprávna úprava - Občiansky zákonník v § 630. V súdenej veci bolo podstatné
zamerať pozornosť na dve základné otázky: 1/ či sa žalovaná dopustila voči žalobkyni takého konania

a správania sa (vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby a skutkového vymedzenia výzvy na
vrátenie daru), čo hmotné právo pre účely vrátenia daru kvalifikuje ako hrubé porušenie dobrých mravov
obdarovaného voči darcovi, 2/ či sa žalovaná dopustila voči členom rodiny žalobkyne (na základe
skutkového vymedzenia žaloby, ako aj výzvy na vrátenie daru) hrubého porušenia dobrých mravov.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo preukázané, že by sa obdarovaná správala voči žalobkyni

alebo k členom jej rodiny tak, že by hrubo porušila dobré mravy. Zistené a preukázané správanie
sa žalovanej voči žalobkyni s charakterom menej závažného porušenia dobrých mravov okresný
súd vyargumentoval dostatočne vecne vychádzajúc zo skutkových zistení v spore a zohľadňujúc aj
individuálny aspekt prejednávanej veci. Svoje argumenty okresný súd uvádza v odôvodnení rozhodnutia
na strane 8 (posledný odsek) s pokračovaním na strane 9, tie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom

a vychádzajú z výsledkov vykonaného dokazovania. Z tohto je zrejmé, že odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia nemá charakter „iba" tzv. „strohého" odôvodnenia, ako to vytýka odvolateľka.
Krajský súd nepochybuje o komplikovaných vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovanou (svokra - nevesta),
preukazujú to aj tri incidenty pri ktorých žalovaná na adresu žalobkyne použila aj vulgárne výrazy, tie
sa udiali v časovom období od roku 2000 do roku 2013, t.j. v dobe už po darovaní. Ďalšie neprimerané

vulgárne reakcie žalovanej voči žalobkyni vykonané dokazovanie nepreukázalo. Žalobkyňu zaťažovalo
dôkazné bremeno v sporovom konaní, aby preukázala svoje tvrdenie, že vulgárne útoky zo strany
žalovanej voči jej osobe mali charakter sústavnosti, pravidelnosti. Vulgárne reakcie žalovanej voči
žalobkynivtrochprípadoch,ktorésaudialivpriebehu13rokov,nemožnokvalifikovaťzhľadiskaintenzity
ich výskytu za sústavné, pravidelné. Po obsahovej stránke vyjadrenia žalovanej v troch preukázaných

prípadoch majú charakter nevhodného, neslušného správania sa ženy voči žene, nevesty voči svokre,
z hľadiska stupňa hodnotenia sa nevymykajú z rámca „ menej významného porušenia dobrých mravov".
Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by žalovaná žalobkyni sústavne vulgárne nadávala, že by
žalovaná žalobkyňu fyzicky napadla, že by jej ublížila na zdraví, že by jej odmietla poskytnúť pomoc v
chorobe, v starobe, napokon dôvody fyzického ublíženia na zdraví, odmietnutia poskytnutia pomoci v

chorobe, v starobe zo strany žalovanej žalobkyňa ani v návrhu na začatie konania, ani v písomnej výzve
na vrátenie daru neuvádzala. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že práve to bola žalobkyňa, ktorá
vo svojom prednese pred okresným súdom používala „pestrý vulgárny slovník", vulgárne výrazy také,
ktoré neboli predmetom skutkového vymedzenia ani písomnej výzvy na vrátenie daru, ani žaloby.

15.Krajský súd nepochybuje o tom, že poškodenie zdravia syna žalobkyne (strata zraku), zároveň
bývalého manžela žalovanej znamenala vážnu životnú situáciu tak pre žalobkyňu (ako matku), tak
pre bývalého manžela žalovanej, ale aj pre žalovanú. Napokon poznačila vážne aj manželské vzťahy
žalovanej so synom žalobkyne. Manželia túto životnú ťarchu navzájom neustáli, nezvládli, vznikli medzi
nimi vzájomné konflikty, tie vyústili do rozvodu ich manželstva, napokon do ich manželského vzťahu

sa zamiešala aj žalobkyňa. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku okresného súdu Čadca vydané v
konaní 9P/5/2013 o rozvode manželstva. Pokiaľ žalobkyňa vytýka neprimerané správanie sa žalobkyne
voči jej synovi, k žalovanej sa neprimerane správal aj syn žalobkyne, potvrdili to dcéry žalovanej a syna
žalobkyne vypočuté tak v aktuálnom konaní, ako aj v konaní o rozvod manželstva. Ich výpovede sú
zhodné a totožné, vychádzajúce z prežívania zložitej rodinnej situácie a zložitých rodinných vzťahov v

danom období. Nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobkyne, že by žalovaná nabádala bývalého
manžela (syna žalobkyne) k samovražde, tento dôvod vrátenia daru zostal len v rovine nepreukázaného
tvrdenia. Existovali relevantné dôkazy potvrdzujúce obranu žalovanej, že primerane záťažovej situácii
v rodine, svojím pracovným podmienkam poskytovala manželovi nevyhnutnú pomoc, chodila s ním aj k
lekárovi (potvrdil to aj samotný syn žalobkyne), kvôli nemu menila v práci pracovné zmeny. Odmietnutie

pomoci, čím by žalovaná počas trvania manželstva vystavila svojho bývalého manžela ohrozeniu
zdravia, preukázané nebolo. Odmietnutie prípadnej pomoci pri bežných prácach okolo rodinného domu
nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov o to viac, keď v rodinnom dome bývali
okrem žalobkyne a žalovanej i ďalší rodinní príslušníci, členovia rodiny žalobkyne, ktorí predmetný domužívali a poskytnutie pomoci pri bežných prácach okolo rodinného domu bolo aj ich úlohou. Napokon
dokazovanie preukázalo, že žalovaná aj pri bežných prácach okolo rodinného domu vypomáhala,
poskytla pomoc takú, ktorú jej pracovná i rodinná situácia dovolila.

16.Odvolací argument žalobkyne, že sa má žalovaná vyjadrovať na verejnosti o jej synovi, ako o
„kokotovi slepom" je odvolací argument bez právneho významu, pretože takéto skutkové tvrdenie
žalobkyňa neuvádzala ani vo výzve na vrátenie daru, ani v žalobe ako dôvod na vrátenie daru. Obdobne
je bez právneho významu aj odvolací argument, v ktorom žalobkyňa poukazuje na vyjadrenie žalovanej

zo dňa 31.03.2015 k žalobnému návrhu. V označenom vyjadrení žalovaná prezentovala iba svoju
procesnú obranu v sporovom konaní, či jej obrana mala/ nemala charakter ohovárania, osočovania je
z hľadiska riešeného merita veci bez právneho významu.

17.Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov
prvostupňového konania. Túto otázku okresný súd posúdil podľa procesnej úpravy platnej do

30.06.2016 vychádzajúcej z princípu úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Súd prvého stupňa
trovy konania priznal úspešnej procesnej strane v účelne vynaloženej a správnej výške.

18.Krajský súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval podľa § 396 ods. 1 CSP v
aplikácii s § 255 ods .1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola neúspešná, žalovaná ako úspešná

strana sporu v odvolacom konaní by preto mala právo na náhradu trov konania od žalobkyne titulom trov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu. Avšak podstatná časť
písomného vyjadrenia k odvolaniu po vecnej stránke nereaguje na zásadné otázky, ktoré v odvolacej
argumentácii žalobkyňa vytýka, obsahuje iba argumentáciu súdu prvého stupňa uvádzanú v písomnom
vyhotovení rozhodnutia. Z týchto dôvodov odvolací súd ani jednej procesnej strane nepriznal právo

( nárok ) na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených

v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa
§ 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej
z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa § 429 ods.1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods.2 CSP.