Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708208825
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5708208825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/
G. A., nar. XX.X.XXXX, 2/ X. A., rod. X., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Y. - I. XXX, okres
D., zastúpených právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom so sídlom v Y. XXX, proti
odporcovi: KONTO KREDIT, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 415 413, právne
zastúpený JUDr. Kvetoslavou Kolínovou, advokátkou, so sídlom P. XX, V., v konaní o určenie neplatnosti
úverovej zmluvy a zaplatenie sumy 41.492,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v rade
1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/151/2008-310 zo dňa 16. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkom(vporadídruhým)zamietolžalobnýnávrh,ktorýmsanavrhovatelia
domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 26.555,16 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od
21.12.2008 do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na
čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V prejednávanej veci okresný súd rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 4.3.2010 určil, že zmluva o
úvere č. 82/2005, uzavretá dňa 13.10.2005 medzi navrhovateľmi ako solidárnymi dlžníkmi a odporcom

ako veriteľom, je v časti, v ktorej sa dohodli o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu
navrhovateľov,neplatnýmprávnymúkonom,odporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľomspoločne
a nerozdielne sumu 26.555,16 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie okresného súdu o neplatnosti
uvedeného právneho úkonu, bolo rozsudkom krajského súdu potvrdené. Vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľom priznanú istinu bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie. V nasledujúcom konaní sa okresný súd vychádzajúc z právnych záverov
zrušujúceho rozhodnutia druhostupňového súdu zaoberal otázkou, či prevody vlastníckeho práva k

bytu navrhovateľov zo žalovaného na ďalšie osoby boli platnými prevodmi a či existuje reálna možnosť
odporcu vydať navrhovateľom predmetný byt. Dospel k záveru, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (na základe ktorej bol odporca uvedený ako
vlastník bytu ) nemohol vlastnícke právo k tomuto bytu nadobudnúť. Následne nemohol platne previesť
vlastníctvo na ďalšie osoby, nakoľko takýto postup by odporoval ust. § 123 Občianskeho zákonníka.
Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že byt „drží“ iná osoba než odporca a iná osoba než
navrhovatelia. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo nie je zapísané v prospech odporcu a

odporca tento byt fakticky neužíva, nemá právnu možnosť byt vrátiť navrhovateľom. Navrhovatelia sa
však môžu reálne domôcť určenia svojho vlastníckeho práva a vydania veci od osoby, ktorá je ako
vlastník bytu zapísaná, a to určovacou žalobou. Vychádzajúc z ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ustálil, že naturálna reštitúcia t.j. vydanie bytu navrhovateľom je možné, preto pokiaľ aj navrhovateliauviedli, že nemajú záujem na jeho vrátení, nakoľko bývajú už mimo miesta svojho pôvodného bydliska,
nemôžu sa domáhať vo vzťahu k odporcovi peňažnej náhrady.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/, ktorým
žiadali jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu. Namietali, že prvostupňový súd konal v rozpore
s právnym názorom odvolacieho súdu. Svojím rozhodnutím zbavil odporcu akejkoľvek povinnosti vrátiť
im to, čo získal na základe neplatnej zmluvy. Rozhodnutie označili za nespravodlivé voči ich osobám,
aktuálny vlastník bytu je už v poradí štvrtým, ktorý by ho nadobudol v dobrej viere a podľa zákonov

Slovenskej republiky.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške, ktorú vyčíslil v tomto vyjadrení. Uviedol,
že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí dôsledne vychádzal z právnych záverov prezentovaných
odvolacím súdom. Odvolanie označil za účelové a právne nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu ustanovenom § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľov.

Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci dôsledne prihliadal na
všetky ním zistené skutočnosti. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie navrhovateľov, že prvostupňový súd
postupoval v rozpore so závermi odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí, naopak, dôsledne z
týchto záverov vychádzal. Opätovne, zhodne s okresným súdom, krajský súd zdôrazňuje, že odporca
z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemohol vlastnícke právo k

bytu navrhovateľov previesť na ďalšiu osobu. Pokiaľ odporca prevádzal byt, bola týmto jeho „právnym
úkonom“ porušená jedna zo základných zásad súkromného práva, podľa ktorej nikto nesmie previesť na
iného viac práv, než má sám. Právny úkon urobený v rozpore s touto zásadou je neplatný pre nemožnosť
plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca
odpočiatkuneboloprávnenýnaprevodvlastníckehoprávabytunavrhovateľovnatretiuosobu.Následne

je takýto prevod neplatným právnym úkonom, na základe ktorého ani táto ďalšia osoba nemohla
vlastnícke právo k spornému bytu nadobudnúť.

Navrhovatelia závery okresného súdu, týkajúce sa neplatnosti následných prevodov vlastníckeho práva
k spornému bytu z odporcu na ďalšie osoby, nespochybnili. Iná situácia by nastala v prípade, ak

by bolo tvrdené a preukázané, že prevody vlastníckeho práva k spornému bytu na uvedené tretie
osoby sú platnými právnymi úkonmi. V tom prípade by bolo možné uvažovať o opodstatnenosti nároku
navrhovateľov na zaplatenie žalovanej istiny vo vzťahu k odporcovi. Táto okolnosť však preukázaná
nebola, správnosť záverov, týkajúcich sa týchto skutočností zo strany navrhovateľov v podanom
odvolaním, napadnutá nebola. Na základe uvedeného krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o nich
rozhodne prvostupňový súd

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .