Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314204146
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6314204146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletú G. R.,

nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Brezne, dieťa H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J., R. XX, toho času B. nad P., K. XX a Y. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XX, toho času v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá G. R., nar. X.X.XXXX sa s účinnosťou odo dňa 13.5.2014 z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky.

II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 27,13 Eur mesačne s
účinnosťou od 13.5.2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

III. Dlh na výživnom za obdobie od 13.5.2014 do 13.8.2014 vo výške 71,38 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e
splácať v splátkach o výške splátky 5 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky.

IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.

o d ô v o d n e n i e :

Matkamaloletejnávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa13.5.2014žiadala,abysúdsvojimrozsudkom

upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. V návrhu uviedla, že maloletá je narodená
mimo manželstva, s manželom nežije v spoločnej domácnosti od 20.11.2009, pričom otec maloletej
na domácnosť ani na maloletú neprispieva a o dieťa neprejavuje žiadny záujem. Matka sama je
nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, sociálne dávky nepoberá, len prídavok na
maloleté dieťa. Maloletá sa nachádza v jej starostlivosti, náklady spojené so starostlivosťou o dieťa
spočívajú v strave, hygiene, oblečení a lekárskych prehliadkach. Výšku výživného navrhla na 25 Eur
mesačne.

Otec maloletej v písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom na úpravu rodičovských práv súhlasí,
nesúhlasí však s výškou výživného. Požiadal o zabezpečenie svojej účasti na pojednávaní.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej primeraným výživným podľa jeho
možností a schopností. Poukázal na to, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, pričom matka pred

kolíznym opatrovníkom uviedla, že s manželom v spoločnej domácnosti nežije od januára 2009, kedy
opustila spoločnú domácnosť. Matkin príjem spočíva v dávke v hmotnej núdzi vyplácanej preddavkovo a
príplatku na maloleté dieťa. Otec maloletej je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, o maloletú
sanezaujímaanavýživumaloletejneprispieva.Žiadenzrodičovinúvyživovaciupovinnosťnemá.Pokiaľide o maloletú, táto je v celodennej starostlivosti matky, ktorá s ňou má bežné výdavky, v súvislosti so
zdravotným stavom maloletej zvýšené výdavky nemá. Matka spoločne s maloletou žije v domácnosti
svojich rodičov v dvojizbovom byte spolu so svojimi rodičmi a rodinou svojho brata. V starostlivosti matky

o maloleté dieťa nedostatky zistené neboli, starostlivosť o maloleté dieťa je na primeranej úrovni.

Vo veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.8.2014, vykonal dokazovanie v neprítomnosti otca
maloletej. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

Matka maloletej na pojednávaní žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletej
určiť výživné vo výške minimálneho zákonného výživného odo dňa podania návrhu vo veci samej.
Dieťa je narodené za trvania jej manželstva s otcom maloletej, manželstvo doposiaľ rozvedené nebolo,
návrh na rozvod manželstva do dňa pojednávania nepodala. Ona s otcom maloletej nežije v spoločnej
domácnosti od januára 2009, jej manžel nie je biologickým otcom dieťaťa. Maloletá pochádza z jej
náhodného vzťahu, meno biologického otca uviesť nevie, nepozná ho a ani ho nestretáva. Návrh na

zapretie otcovstva nepodala. Pokiaľ ide o otca maloletej s týmto sa naposledy stretla pred troma rokmi.
Ona ani manžel inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Ona žije v súčasnosti v domácnosti spolu so svojim
súčasným priateľom v jednoizbovom byte. Je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie,
poberá dávky v hmotnej núdzi a prídavok na maloleté dieťa. Maloletá je v jej celodennej starostlivosti,
predškolské zariadenie doposiaľ nenavštevuje. Matka uviedla, že celý jej príjem a príjem jej priateľa

minú na živobytie, za byt zaplatia 200 Eur a zvyšok na stravu a ošatenie.

Kolíznyopatrovníknapojednávanínavrholmaloletúzveriťdoosobnejstarostlivostimatky;vyjadrilsúhlas
s minimálnou výškou výživného. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiadal upraviť.

V knihe narodení matričného úradu Brezno, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým
číslom XX je zapísané dňa X.X.XXXX narodenie maloletej G. R., z otca Y. R. a matky H. R..

Podľa vyjadrenia obce Valaská, rodičia maloletej sú prihlásení k trvalému pobytu v obci v rodinnom dome
patriacom rodičom otca maloletej. Adresa je len evidenčná, rodinný dom je neobývaný a celá rodina

sa z obce odsťahovala. Podľa vyjadrenia obce B. nad P. matka maloletej je prihlásená k prechodnému
pobytu v obci, K. XX.

Podľa správy ÚPSVaR Brezno matka maloletej je od mája 2014 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
vo výške naposledy 117,20 Eur mesačne, poberá prídavok na maloleté dieťa. Rodičovský príspevok

poberala do februára 2014. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.3.2014.

Otec maloletej je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov s
predpokladaným koncom výkonu trestu odňatia slobody dňa 19.3.2019. Toho času je pracovne
zaradený; z jeho príjmu sa realizujú zrážky podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon
o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne

neplní.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V súdenej veci súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. V konaní

bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o
maloletú. K rozchodu rodičov a rozdeleniu spoločnej domácnosti došlo už v roku 2009. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že maloletá sa narodila až po rozchode manželov R., z tvrdenia matky vyplýva,
že jej manžel nie je biologickým otcom maloletej a v jej rodnom liste je ako otec zapísaný ako otec z
dôvodu, že v čase narodenia (až do súčasnosti) je jej manželom. Matka maloletej iného otca neuviedla,

tento je pre ňu neznámy, návrh na zapretie otcovstva podaný nebol. Za takejto skutkovej situácie bol
súd nútený prihliadnuť na skutočnosť, že ako otec maloletej je v jej rodnom liste zapísaný Y. R., ktorému
v zmysle Zákona o rodine patria k maloletej rodičovské práva a povinnosti, aj keď prípadne biologickým
otcom maloletej nie je. Bolo na ňom, aby podal návrh na zapretie otcovstva ak sa necítil byť otcom
maloletej,pokiaľtaknespravil,jenútenýstrpieťnásledkyspojenéstým,žejeakootecmaloletejzapísaný

v jej rodnom liste, predovšetkým súvisiace s jeho vyživovacou povinnosťou k maloletej.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, súd na základe vykonaného dokazovania
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti je maloleté odo dňa narodenia a v
ktorej starostlivosti nedostatky zistené neboli. Zároveň súd otcovi maloletej určil vyživovaciu povinnosť

a to vo výške 27,13 Eur mesačne a teda vo výške minimálneho výživného podľa Zákona o rodine.
Uvedenú výšku výživného je povinný rodič povinný platiť bez ohľadu na svoje príjmové pomery a to aj
v prípade, ak nemá žiaden príjem. Nič na to nemení ani skutočnosť, že otec maloletej je v súčasnosti
umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody a ani skutočnosť, že podľa vyjadrenia matky jej manžel
nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa.

Súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti a vyživovaciu povinnosť otca upravil ku dňu podania
návrhu vo veci samej (13.5.2014). Z uvedeného dôvodu súd určil aj výšku dlhu na výživnom, ktorý
predstavuje sumu 71,39 Eur ako výživné za mesiace jún a júl ako aj alikvótnu časť výživného za mesiac
máj 2014 a teda za mesiace, za ktoré podľa rozhodnutia je výživné už v čase vyhlásenia rozhodnutia

splatné.Dlhnavýživnomsúdpovolilotcovisplácaťvsplátkachovýškesplátky5Eurmesačne,splatných
k rukám matky spolu s bežným výživným.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval, úprava styku žiadaná nebola a zo zisteného
skutkového stavu je zrejmé, že otec o stretávanie sa s maloletou záujem nemá.

Pokiaľ otec maloletej v písomnom vyjadrení žiadal svoju osobnú prítomnosť na pojednávaní, súd s
prihliadnutím na skutočnosť, že je ako otec maloletej zapísaný v jej rodnom liste ako aj na skutočnosť,
že určil minimálne výživné, jeho požiadavku s prihliadnutím na hospodárnosť konania neakceptoval. Aj
prípadný výsluch otca prostredníctvom dožiadaného súdu sa v tomto zmysle javil ako nadbytočný. Preto

súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú
predbežne vykonateľné.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.