Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/928/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812223726.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613
843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti žalovanej: Zuzane F., bytom T., L. 5. května č. XX, S.
republika, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza č.k.13C/1/2014-156 zo dňa 13. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivovýrokuozamietnutízvyšnej
časti žaloby žalobcu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 373,17
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 26,65 eur od 11.12.2009 do 10.01.2011,
zo sumy 26,65 eur od 11.01.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur od 11.02.2010 do 10.01.2011, zo
sumy 26,65 eur od 11.03.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur od 11.04.2010 do 10.01.2011, zo sumy
26,65 eur od 11.05.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur od 11.06.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65
eur od 11.07.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur od 11.08.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur

od 11.09.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur od 11.10.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur od
11.11.2010 do 10.01.2011, zo sumy 26,65 eur od 11.12.2010 do 10.01.2011, zo sumy 373,17 eur od
11.01.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku návrh
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si v tomto

konaní uplatňuje pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.01.2006, na
základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 995,82 eur. Žalovaná bola povinná
predmetný úver vrátiť v mesačných splátkach po 26,65 eura najneskôr do 10.01.2011. Žalovaná si
svoju povinnosť riadne neplnila a právnemu predchodcovi žalobcu uhradila celkom sumu 753,02 eur,
a to naposledy dňa 14.08.2009 sumu 52,32 eur. Úver sa stal v celom rozsahu splatný dňa 10.01.2011.
Dňa 28.09.2011 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu uvedenú pohľadávku v celkovej sume 1746,58 eur

(istina 1415,12 eur, riadny úrok v sume 170 eur a úrok z omeškania 161,46 eur). Postúpenie pohľadávky
oznámil pôvodný veriteľ žalovanej oznámením zo dňa 28.09.2011. Dňa 07.11.2011 podpísala žalovaná
Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou uznala, čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 372573395 zo
dňa 17.01.2006 s pôvodným veriteľom (SLSP, a.s.) v celkovej výške 1955 eur pozostávajúci z istiny v
sume 1415,12 eur a ostatného príslušenstva podľa zmluvy. Zároveň sa zaviazala splatiť svoj záväzok

voči žalobcovi v 10 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 195 eur k 30.
dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splatnosti splátky je 30.11.2011 a poslednej 31.08.2012. Žalobcasi v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ vo výške 9% ročne podľa § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. počnúc nasledujúcim dňom po účinnosti postúpenia pohľadávky, t. j.
od 29.09.2011 do zaplatenia.

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval
súd návrh žalobcu za dôvodný len v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie nepremlčaných
splátok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372573395. V konaní nebolo sporné, že žalovaná na základe
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.01.2006 čerpala od Slovenskej sporiteľni a.s. poskytnutý úver

vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur) a tento sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 803,- Sk
(26,65 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 10.02.2006 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.01.2011.
Rovnako bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09. 2011 postúpila Slovenská
sporiteľňa a.s. na žalobcu predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere, pričom podľa prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia celkom vo výške 1746,58
eur, ktorá pozostávala z istiny po splatnosti 1415,20 eur, riadneho úroku 170 eur a úroku z omeškania

161,46 eur. Splatnosť celého úveru nastala dňa 10.01.2011 s tým, že posledná úhrada bola vykonaná
zo strany žalovanej dňa 14.08.2009 a celkový počet dní omeškania bol 1234 dní. I keď v danej veci
išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu svojim charakterom
je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšak obsahuje

určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho
zákonníka.Podľanázorusúdunazáväzkyaiposudzovanienámietkypremlčaniaztakejtozmluvyhocije
uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i
ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je
svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka

pre posudzovanie premlčania dlhu. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je potrebné na daný právny
vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.
OZ). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako
absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem.

Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý
bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6. 2013. S ohľadom na
uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka ex offo. Keďže ani žalobca a ani právny predchodca žalobcu nevyhlásili mimoriadnu splatnosť
úveru (resp. v konaní takáto skutočnosť nebola preukázaná), konečná splatnosť úveru nastala najneskôr

dňa 10.01.2011. Žalobca podal návrh na súd dňa 30.11.2012. Spotrebiteľský úver a aj jeho jednotlivé
splátky sa v danom prípade premlčujú v zmysle § 101 OZ v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe. V
zmysle uvedeného platí, že všetky žalobcom uplatnené pohľadávky (splátky), ktoré boli splatné do dňa
30.11.2009 sú premlčané, a preto ich súd nemôže veriteľovi priznať. Vzhľadom na uvedené súd priznal
žalobcovi len zaplatenie tých splátok predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, ktoré neboli premlčané, a

teda boli splatné od 30.11.2009, t. j. splátky za mesiace december 2009 až január 2011 v celkovej výške
373,17 eur (803,- Sk * 14= 11242,- Sk/ 373,17 eur).

4. Pokiaľ žalobca poukazoval na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú
dňa 07.11.2011 so žalovanou vzhľadom na zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, považoval súd

túto dohodu za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka a neplatnú i pre neexistenciu slobodnej vôle na strane účastníčky dohody
- žalovanej v 1. rade (§ 37 Občianskeho zákonníka). Je zrejmé, že len a len z iniciatívy žalobcu
bola vyhľadaná žalovaná s tým, že dojednáva len splátky tohto úveru pod hrozbou exekútora a
zhabania majetku, pričom nebola vôbec informovaná o tom, že má podpísať aj jednostranné vyhlásenie

o uznaní dlh, o tom či dlh je premlčaný a aké sú následky uznania záväzku. V časti 3.dohody je
vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto
skutočnosť nebola v konaní vôbec preukázaná. Takto deklarovaný zámer žalobcu dosiahnuť úspešnú
vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, pretože navrhovateľa ako veriteľa viedlo k podpisu dohody to, aby docielil vymožiteľnosť
práva pred súdom, a nie menil pôvodný obsah zmluvy, a to dojednanie nových splátok. Dohoda ako
taká je pritom vyhotovená vo forme predtlačeného textu, t. j. pre všetky prípady dlhov či sú v čase
podpisu tejto listiny premlčané, alebo nie. Uzatvorenie tejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi vzmysle§8ods.4Zákonaoochranespotrebiteľa,pretožepriuzatváranídohodynebolidodržanéprincípy
dobromyseľnosti, čestnosti. Rovnako takéto nové zmluvné dojednanie vzhľadom na všetky okolnosti je
v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania

práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a
to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka,
že uznáva premlčané právo, kým pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje
táto vedomosť, považuje súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody
za účelové až špekulatívne, o to viac, že v čase podpisu dohody dlh žalovanou ešte premlčaný v

celosti ani nebol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec žalobcu nepredkladal túto
dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať
splátky a docieliť podpis dohody zo strany žalovaného. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje hore uvedenému
tvrdeniu žalobcu. Dohoda v časti uznania záväzku a vyhlásenia o vedomosti premlčaného dlhu je
neplatná i pre rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná nedisponovala vôľou urobiť

takéto právne úkony.

5. Vzhľadom na uvedené považoval súd dohodu za neplatný právny úkon jednak pre rozpor s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods. 8 i podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a tiež pre
rozpor s § 37 OZ. Pokiaľ teda žalovaná platne neuznala svoj dlh voči žalobcovi, nemohli nastať právne

následky takéhoto uznania čo do plynutia premlčacej lehoty.

6. Vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní je v omeškaní
a v zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z

omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Pri
omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za stav omeškania. Keďže sa jedná o vzťah medzi
dodávateľom a spotrebiteľom a teda vzťah občianskoprávny, treba na tento vzťah medzi účastníkmi
konania použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia č. 87/1995
Z. z. v stave účinnom do 31.01.2013. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v

uplatnenej výške 9% ročne z jednotlivých splátok vo výške 26,65 eur splatných v období od 11.12.2009
do 10.01.2011, tak ako to vyplýva z výroku rozsudku a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
373,17 eur od 11.01.2011 do zaplatenia.

7. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je voči žalovanej len čiastočne dôvodný,

a preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 373,17 eur s požadovaným 9% úrokom z omeškania
z jednotlivých splátok za obdobie od 11.12.2009 do 10.01.2011 a úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 373,17 eur od 11.01.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vo väčšom rozsahu úspešnej

žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila a ani jej žiadne
trovy konania nevznikli (úspech žalobcu predstavuje 21,37%, úspech žalovanej 78,63%, čo predstavuje
čistý úspech žalovanej 57,26%).
9. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí zostávajúcej časti žaloby podal včas odvolanie žalobca.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Dôvodil tým, že na

daný prípad súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby
a mal správne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže sa jednalo o zmluvu o úvere a teda
absolútnyobchodno-záväzkovývzťah,ajnapriektomu,žejednouzozmluvnýchstránbolspotrebiteľ.Mal
za to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 17.01.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy

upravené v 8.časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere bola upravené v Obchodnom zákonníku, preto sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie NS

SR sp. zn. 2M Cdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6 MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. Poukázal na to, že
pohľadávka nebola ku dňu podania návrhu premlčaná, keďže konečná splatnosť nastala dňa 10.01.2011
a ku dňu podania žalobného návrhu 30.11.2012 uplatnený nárok nebol premlčaný. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008. Ďalej namietal, žesúd sa nedostatočne oboznámil s predloženou Dohodou a s okolnosťami, ktoré viedli k jej uzatvoreniu.
K uzatvoreniu Dohody nedošlo počas osobnej návštevy žalobcu u žalovanej, ale na základe iniciatívy
žalovanej, ktorá telefonicky požiadala o uzatvorenie splátkového kalendára, na čo žalobca následne

zaslal na adresu žalovanej dve vyhotovenia Dohody. Obsahom Dohody je aj uznanie dlhu zo strany
žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Obchodnom zákonníku, pričom právnym následkom uznania
práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Obsah Dohody nie je tak
rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a okrem toho žalovaná Dohodu podpisoval
vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem

uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a
nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Namietal ďalej, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo
účinnosť dňa 01.05.2014. Mal za to, že aplikáciou ust. § 5b na prebiehajúce konanie bez ohľadu na
to, za akého právneho vzťahu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu
došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo

znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej
moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b súd taktiež porušil
zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecných záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30.09.2014. Vzhľadom

nauvedenéskutočnosti aspoukazomnato,žesvojnároksiuplatnilžalobnýmnávrhomdňa30.11.2012,
pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2015, potom nemôže súhlasiť
s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil
tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalovanej uplatnil náhradu trov konania.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
373,17 eur s požadovaným 9% úrokom z omeškania z jednotlivých splátok za obdobie od 11.12.2009

do 10.01.2011 a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 373,17 eur od 11.01.2011 do zaplatenia,
napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §
387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

14. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva

žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v
danej veci, kedy sa žalobca domáha zaplatenia dlhu žalovaného z úverového vzťahu vzniknutého
zmluvou o úvere, sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na
druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol založený
spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľa pri jeho

podnikateľskej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikania, povolania,
či svojho zamestnania. Neobstojí námietka žalobcu, že v čase uzatvorenia zmluvy boli podľa § 52
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami len na kúpna
zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. Časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva
uzatvorená podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Nemožno totiž v danom prípade ( i keď zmluva bola

uzatvorená dňa 17.01.2006) opomenúť ustanovenia § 23a v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy /17.01.2006/, v zmysle ktorých
ustanovení bola žalovaná spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby
pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti;právny predchodca žalobcu bol predávajúcim - podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby a zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzatvorili bola tzv. typovou /spotrebiteľskou/
zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho
práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva /keďže úverový záväzkový
vzťahjetzv.absolútnymobchodom/potrebnéaplikovaťustanovenia§53anasl.Občianskehozákonníka
o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2

Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a
preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa
v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah
účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom
zákonníku. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa.

15. Ďalej odvolací súd uvádza, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi /
spotrebiteľský vzťah/ treba brať prednostne zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práv z tohto
záväzkového vzťahu a žalovaným ako spotrebiteľom treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu a to aj
tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú

pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšie. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom medzi
dvomi podnikateľmi ale vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom, pričom takéto
spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. V tomto zmysle potom platí, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. /1. 1. 2004/ došlo k
zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho
zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 "spotrebiteľovi sa ani inak nesmie

zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje také zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Je
preto nevyhnutné a správne na otázku premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

16. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu ohľadne použitia § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1.5.2014, odvolací súd uvádza, že jeho použitie súdom
prvej inštancie bolo správne. V prípade spotrebiteľskej zmluvy súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadne na premlčanie nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej
povinnosti bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ustanovenia §

5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a odvolací súd je
rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter /ustanovenie
zakladá povinnosť pre súd, či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy/ a neexistenciu prechodných ustanovení, je súd povinný prihliadnuť na
premlčanie i bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom aj v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli

pred 1.5.2014. Otázkou účinnosti ustanovenia § 5b zák. č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa
21.04.2015, pričom mal za to, že prvostupňový súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy"
je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Má tiež

zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05. 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Odvolací súd, vychádzajúc z názoru

Najvyššieho súdu SR, vysloveného v uvedenom rozhodnutí mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie vo
veci ex offo aplikoval ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., a premlčaciu dobu posudzoval podľa
Občianskeho zákonníka, postupoval správne.17. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že pohľadávka nebola ku dňu
podania návrhu premlčaná, keďže konečná splatnosť nastala dňa 10.01.2011, odvolací súd túto taktiež
nepovažoval za opodstatnenú, pričom konštatuje, že ak bolo medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté,

že dlh bude postupne plnený v splátkach, premlčuje sa každá jednotlivá splátka samostatne v trojročnej
premlčacej lehote. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu a poukazom na aplikáciu
rozsudku NS SR sp. zn. 4 Obo 54/2007 zo dňa 17. 6. 2008, keď tento sa týka námietky premlčania v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, keď súd v tomto konaní má za to, že na predmetnú vec
je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka aj o premlčaní, ktoré v tomto konaní aj súd

aplikoval.

18. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že právo žalobcu na zaplatenie splátok úveru splatných do
30.11.2009 spolu s príslušenstvom je premlčané.

19. Pokiaľ ide o právne posúdenie účinkov Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 07.11.2011 na plynutie premlčacej doby, odvolací súd sa stotožňuje so závermi o jej neplatnosti,
ku ktorým v tejto súvislosti dospel súd prvej inštancie a na tieto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v
podrobnostiach poukazuje.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).