Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/845/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413215751
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413215751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členov

senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER-
KÁN & Partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: W. Z., bytom M.. V. XXXX/X, N., v
konaní o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 13. júna 2014 č.k. 9C/374/2013-21, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13. júna 2014, č.k. 9C/374/2013-21, p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ voči odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 50,70 eur z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom. Odporkyni súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa dňa 06.03.2012 cestovala dopravným
prostriedkom navrhovateľa, linkou MHD č. 92 a pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným lístkom.
Odporkyňa zároveň odmietla zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu. Súd prvého stupňa vychádzal z toho,

že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o preprave v zmysle § 760 Obč. zák.
Poukázal na skutočnosť, že ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznymi spôsobmi (napr.
zakúpením cestovného lístka, nastúpením do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístka pri nástupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.). V danej
veci podľa súdu prvého stupňa došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave osôb medzi
účastníkmi v zmysle § 760 Obč. zák. nástupom odporkyne do dopravného prostriedku navrhovateľa.
Keďže cestujúci sa môžu s prepravným poriadkom upravujúcim podrobnosti o právach a povinnostiach

účastníkov zmluvy o preprave, ktorý je súčasťou návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, oboznámiť (na
webovom sídle dopravcu, na zastávkach a v hromadných dopravných prostriedkoch), ale nemôžu ho
ovplyvniť, prepravnú zmluvu je v súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne
vyjadrenýmvust.§52Obč.zák.potrebnépodľanázorusúduprvéhostupňapovažovaťzaspotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 Obč. zák. Odporkyňa je v tejto zmluve spotrebiteľom. Súd prvého stupňa ďalej
uviedol, že navrhovateľ si svoje nároky z prepravy uplatnil voči odporkyni žalobou podanou na súde dňa
22.8.2013. Právo navrhovateľa sa pritom mohlo po prvýkrát vykonať podaním žaloby deň po tom, kedy

odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, teda dňa
7.3.2012. Posledný deň ročnej premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. podľa súdu prvého stupňa
pripadol na deň 7.3.2013. Keďže navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde dňa 22.8.2013, nevykonal ho
v lehote určenej v § 108 Obč. zák. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy o prepraveosôb a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy,
súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov žalobu zamietol. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa

podotkol, že oba uplatnené nároky (na zaplatenie cestovného aj na zaplatenie sankčnej úhrady) majú
rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zo zmluvy o preprave osôb. Na oba nároky je preto
z hľadiska premlčania potrebné aplikovať ust. § 108 Obč. zák., oba vznikli súčasne porušením zmluvy
o preprave osôb v MHD a teda u oboch nárokov začína premlčacia doba plynúť súčasne. O trovách
konania súdu prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa
sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo mal potvrdiť napríklad Okresný súd Bratislava II v rozsudku
zo dňa 12.4.2011 sp.zn. 10C/29/11, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že Prepravný poriadok MHD
v Bratislave, Tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným návrhom navrhovateľa na

uzavretie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nastúpením do MHD oboznámiť
sa s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby navrhovateľa využije,
alebo zvolí iný spôsob prepravy. Poukázal tiež na čl. 1 Prepravného poriadku. Navrhovateľ mal za to,
že odporkyňa nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy s ním konkludentne a dobrovoľne
uzavrela zmluvu o preprave osôb, a teda okamihom nástupu do dopravného prostriedku bola povinná

dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Keďže odporkyňa sa dňa 06.03.2012 na linke
MHD č. 92 na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu
50,- eur. Povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom podľa

navrhovateľa vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č.
168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v
zmysle § 760 Obč. zák. Pretože zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie
úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, podľa jeho názoru je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo
znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe a v čase podania

žaloby teda nebola premlčaná. Navrhovateľ napokon v odvolaní poukázal na rozsudky odvolacieho
súdu sp.zn. 15Co/67/2011 a sp.zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach
vyhovel jeho odvolaniu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa cestovala dňa 06.3.2012 v Bratislave na linke MHD č. 92
bez cestovného lístka. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zároveň vyplýva,

že odporkyňa odmietla zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a
postihu 50,- eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly a túto nezaplatila ani dodatočne. Z tohto
dôvodu sa navrhovateľ žalobou v prejednávanej veci domáha jej zaplatenia.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel

zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná
medzi navrhovateľom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1
Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť
podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok,

Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije
a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné
poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky,
za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle

uvedeného je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou v prejednávanej veci právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Navrhovateľ(dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.,keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou
okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Odporkyňa (cestujúca)
vystupuje v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Súd

prvého stupňa tak v nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na premlčanie nároku navrhovateľa
a odvolacie námietky navrhovateľa v tomto smere nie sú dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.

Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež
patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.

168/1996 Z.z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon otázku premlčania nároku dopravcu
naúhraduprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkom(§14ods.2zákonač.168/1996Z.z.)osobitne
neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na
základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom

a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého správne otázku
premlčania nároku navrhovateľa posudzoval aj súd prvého stupňa. Zároveň zákon č. 168/1996 Z.z.
neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč.
zák.,vzmyslektoréhodlžník-cestujúcijepovinnýsplatiťdlhprvéhodňapotom,akohoveriteľ-dopravca

o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát
uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci odporkyňa cestovala na linke MHD č. 92 v Bratislave dňa 06.3.2012, kedy ju
revízor aj vyzval na zaplatenie cestovného 0,50 eur a postihu 50,- eur. Jednoročná premlčacia

doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 07.03.2012 a jej koniec v súlade s
§ 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol na deň 07.03.2013 (streda). Navrhovateľ podal žalobu na
súd dňa 22.8.2013, t.j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Vzhľadom
na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa správne
navrhovateľovi premlčané právo nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany odporkyne

(§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že pri cestovaní bez
cestovnéholístkajenamiestepoužiť§101Obč.zák.ovšeobecnejpremlčacejdobe.Nároknazaplatenie
úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene

len na základe zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z
jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ust. § 108 Obč.
zák., a teda je jednoročná.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp.zn. 15Co/67/2011
a sp.zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu navrhovateľa
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia

skutkovo totožných vecí bolo občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k
otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a
úhrada) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219

ods. 1, 2 O.s.p.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.