Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205455
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513205455.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140,
práv. zast. HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava proti
žalovaným: 1. T. H., nar. XX.X.XXXX, občianke SR, 2. H. H., nar. XX.X.XXXX, občanovi SR, obaja bytom
F. Q. XXX, XXX XX v konaní o zaplatenie 7 800,06 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 864,46 eur a 8,5 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 2 962,95 eur od 17.9.2013 do zaplatenia na účet žalobcu vedený v M., a. s.,
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 10.10.2013 a spresnenou dňa 11.11.2013 domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 7 800,06 (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky), úroku vo výške 15,80 %
ročne z istiny 5 348,98 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 5 348,98 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1

549,53 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy s ČSOB o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 11. 12. 2009 poskytol žalovaným
peňažné prostriedky na jednorazové čerpanie (spotrebiteľský úver) do výšky úverového limitu 6 200 eur,
ktorý bol úročený úrokovou sadzbou 15,8 % ročne. Žalovaní sa zaviazali uvedený úver splatiť žalobcovi
60 mesačnými splátkami, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.1.2010, s dátumom
poslednej splátky 15.12.2014, pričom splátky č. 1 až 59 boli dohodnuté vo výške 150,44 eur a výška

poslednej splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania úveru.
Nakoľko žalovaní úver nesplácali a boli v omeškaní s platením viac než dvoch splátok a súčasne aj
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca vyhlásil zosplatnenie úveru ku dňu 15.9.2011 a
vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy do 29.9.2011. Ku dňu 16.09.2013 bol dlh žalovaného vo výške 7
800,06 eur a táto suma pozostávala z istiny vo výške 5 348,98 eur, riadneho úroku vo výške 1 549,53
eur a úrokov z omeškania v sume 901,55 eur s tým, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou

splatnou dňa 15.3.2012. Do podania žaloby žalovaní uhradili sumu 851,02 eur.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným súd doručil žalobu
a vyzval ich, aby sa v lehote 15 dní k nej vyjadrili.

Žalovaní sa v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadrili.Súd nariadil pojednávanie na deň 7.6.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania. Pojednávania sa
nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť. Súd konštatoval,

že kolízia pojednávania nie je dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a prejednal vec v neprítomnosti
žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaných v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl.
6-7), oznámením o zosplatnení úveru (čl. 9), informatívnym výpisom žalobcu z OR (čl. 14-17),

prehľadom splátok a úhrad (čl. 26-27), Všeobecnými obchodnými podmienkami (čl. 39-43), Obchodnými
podmienkami ČSOB pre spotrebiteľské úvery (čl. 44-46), písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 22-24,
38), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR uzavretej zo dňa 11.12.2009 žalobca ako
veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške

6 142,08 eur (ako vyplýva z karty klienta čl. 26), ktoré mohli čerpať jednorázovo a bez uvedenia účelu.
Žalovaní sa zaviazali uvedené finančné prostriedky vrátiť žalobcovi s úrokom 15,8 % ročne, pri RPMN
18,80 %, a to 60 mesačnými anuitnými splátkami, splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, s dátumom prvej
splátky 15. 1. 2010 a poslednej splátky 15. 12. 2014, pričom anuitné splátky č. 1 až 59 boli dohodnuté vo
výške 150,44 eur a výška poslednej splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania

úveru. Súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti
dlžníka. Celkový mesačný poplatok za poistenie úveru bol stanovený sumou 7,69 eur. Celkové náklady
spojené s úverom boli vo výške 3 069,80 eur. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola 28,89 %.
Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru dlžník zaplatí poplatok 124,-- eur.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery a Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré neboli zo strany žalovaných verifikované.
Podľa bodu 2.1. Obchodných podmienok súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery a Všeobecné obchodné podmienky banky a v prípade, že sa dojednáva i poistenie
úveru aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.

Podľabodu2.2.Obchodnýchpodmienokdlžníkpodpisomzmluvypotvrdzuje,žesastýmitoObchodnými
podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami banky a Všeobecnými poistnými podmienkami
vopred oboznámil, súhlasí s ich obsahom a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom akékoľvek ich porušenie
alebo neplnenie sa pokladá za porušenie Zmluvy podstatným spôsobom.

Podľa bodu 9.1. písm. d) Obchodných podmienok, v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená, či
vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia
Banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov Dlžníka, najmä dlžník bude v omeškaní so splatením
akejkoľvek sumy voči Banke, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, potom je banka kedykoľvek
oprávnená oznámením odoslaným Dlžníkovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého

úveru, sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení.

Podľa výpisu z účtu žalovaní skutočne čerpali dňa 12. 12. 2009 úver vo výške 6 142,08 eur.

Poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 8. 8. 2011 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej

čiastky 820,76 eur s tým, že ak túto sumu neuhradia, žalobca vyhlási zosplatnenie celého úveru a
pohľadávku si uplatní súdnou cestou.

Listom zo dňa 18. 9. 2011 žalobca oznámil žalovaným zosplatnenie celého úveru dňom 15. 9. 2011 z
dôvodu omeškania so splácaním splátok. Súčasne ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 5 516,19 eur

do dňa 29.9.2011.Oznámenie doručil obidvom žalovaným dňa 21.9.2011.

Žalobca vyčíslil pohľadávku ku 16.09.2013 vo výške 7 800,06 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 5
348,98 eur, riadneho úroku vo výške 1 549,53 eur a úrokov z omeškania vo výške 901,55 eur.

Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z mesačnej splátky 150,44 eur nevyplýva rozpis splátok
na istinu, úroky a poplatky, ani adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu.Žalovaní do podania žaloby uhradili žalobcovi sumu 3 179,69 eur (ako vypláva z prehľadu splátok čl.
26),ktorú uhrádzali jednotlivými splátkami nepravidelne od 15.1.2010 do 15.2. 2012.

Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní neuhradili dlžnú sumu 7 800,06 eur, preto ju žalobca uplatňoval v tomto
konaníatiežžiadalzaplatiťúrokvovýške15,80%ročnezistiny5348,98eurod17.9.2013dozaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny 5 348,98 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania o výške 8,50 % ročne zo sumy 1 549,53 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe - dodávateľovi, vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý
mal byť poskytnutý žalovaným ako fyzickým osobám - spotrebiteľom na osobnú potrebu a nie na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania súd konštatuje, že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, t. j. k dňu 11. 12. 2009 (ďalej len ZoSÚ) a ustanovenia § 52 -54 OZ o spotrebiteľských zmluvách
a zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Obchodného zákonníka

(ďalej len ObZ), ale len pokiaľ neodporujú ust. § 52 - § 54 OZ a ZoSÚ.

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli
individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie
zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca

alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom
podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia

súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinného od 1. 4. 2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy

vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ZoSÚ), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere
(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať:

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre

osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby.

Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,

najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé

opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Právne posúdenie veci:

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok

uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy
je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež
nepochybné, že žalovaní v danom prípade vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali

svoje potreby (kúpa tovaru), teda ako spotrebitelia, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval
ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a
povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto
prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave ObZ a takáto zmluvu musí mať

náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné, ako je uvedené vyššie, aplikovať na daný
prípad aj ustanovenia § 52 - § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS).Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá

poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné
zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako
aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.12.2009 neobsahuje všetky obligatórne

náležitosti, ktoré vyžaduje ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona. V zmluve chýba údaj podľa
§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladu tohto
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia a to bol aj zámer zákonodarcu, je,
aby z rozpisu splátok bolo jednoznačné, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka
poplatkov.

Súd má za to, že žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to v úverovej
zmluve neuviedol adresu, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a neuviedol, koľko
z mesačnej splátky úveru je splátka istiny, úrokov a poplatkov.

Je zrejmé, že žalovaní úver čerpali, v zmysle ZoSÚ sa považuje úver za platný, ale podľa ustanovenia
§ 4 ods. 3 absenciu vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 4 ods. 2 písm. d/ a i/) sankcionuje tým, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a potom žalobca má nárok len na rozdiel
medzi poskytnutým a splateným úverom.

Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a
žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou, t.j. na zaplatenie sumy 2
962,95 eur (6 142,08 eur - 3 179,63 eur) s 8,5 % ročným úrokom z omškania od 17.9.2013 do zaplatenia,
na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaných.

Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľom poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebitelia
legitímne očakávali, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nim s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľov neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník

musel vedieť o obligatórnych náležitostiach úverovej zmluvy podľa ZoSÚ, ktorý vyžaduje, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovaným pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si
uplatnil v sadzbe 15,80 % ročne. Súd dodáva, že keby bol platne dohodnutý zmluvný úrok, zmluvné
úroky by žalobcovi patrili len do zosplatnenia úveru, t.j. do 25.9.2011. Tento názor vyplýva z ustálenej
súdnej praxe, súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné

úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku
uplatneného žalobcom na priznanie zmluvného úroku vo výške 15,80 % ročne z istiny 5 348,98 eur od
17.9.2013 do zaplatenia.Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny 5 348,98 eur od 17.9.2013 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 549,53 eur od 17.9.2013 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie žalobca má nárok na zákonný
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne (úroková sadzba ECB 1,5 % + 8,0 % ročne podľa vyhlášky č.
87/1995), uplatňoval si však úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 962,95 eur od 17.9.2013
do zaplatenia, preto mu súd priznal úrok z omeškania v požadovanej výške 8,5 % ročne zo sumy 2

962,95 eur od požadovaného termínu, t.j. od 17.9.2013 do zaplatenia.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaných na úhradu rozdielu neuhradeného úveru, t.j. na
zaplatenie sumy 2 962,95 eur a na úhradu úroku z omeškania vyčísleného vo výške 901,55 eur za
obdobieod30.9.2011(ododňa,kedysažalovanídostalidoomeškania)do16.9.2013,tedanazaplatenie

sumy v celkovej výške 3 864,46 eur a zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2
962,98 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca na súde uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7 800,06 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy 3 864,46 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu
k žalovanej istine 49,50 %, bol žalobca v konaní úspešný a žalovaní boli úspešní v časti 50,50 %. Po
odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanývh, úspech žalovaných prevyšuje úspech žalobcu o

1 %, čo je nepatrný úspech, preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.