Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/372/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209326
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814209326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia
s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47243368, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska
kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: Q. J., nar. XX.XX.XXXX,
Š. XXX/X, P., o zaplatenie 501,11 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/161/2014-32 zo dňa 05.05.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta sa odvolanie proti vyhovujúcemu výroku.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

III. Mení sa rozsudok vo výroku o lehote na plnenie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
350 Eur s úrokom z omeškania vo výroku 5,25 % ročne od 03.01.2014 do zaplatenia v lehote 60 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 350,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od
03.01.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 11,90 Eur predstavujúce pomernú časť
zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 34,14 Eur advokátovi žalobu,
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, určil, že peňažné plnenie 350,- Eur sa môže vykonať
v 2 splátkach po 175,- Eur, vždy do 20-tého dňa v mesiaci za príslušný mesiac a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, pričom predmetom záväzkového vzťahu bolo poskytnutie krátkodobej pôžičky
vo výške 350,- Eur žalovanej, ktorá sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za stanovených
podmienok spolu s nákladmi za poskytnutie pôžičky vo výške 86,11 Eur.

3. Prijal právny záver, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť ako zmluvu o pôžičke v
zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Mal za to, že predmetný právny vzťah nemožno vzhľadom na ust. § 1ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. posudzovať ako spotrebiteľský úver, ale ako zmluvu o pôžičke
v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V predmetnej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru je výslovne uvedené, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Zmluvné strany si teda nedohodli

úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku
za poskytnutie úveru (správne pôžičky) vo výške 86,11 Eur je preto absolútne neplatná v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Keďže však žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy
a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 350,- Eur pričom žalovanej vznikla povinnosť
vrátiť požičanú sumu s určenou lehotou splatnosti najviac 31 dní. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila

ani čiastočne, a tak ju súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie 350,- Eur a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobca si taktiež uplatnil náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške
65,- Eur, v zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy. Dojednanie v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto
tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval súd prvej inštancie za neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi a zároveň ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalovanú zaviazal súd prvej inštancie aj na zaplatenie úroku z omeškania z

dlžnej sumy vo výške uplatnenej žalobcom 5,25% od 03.01.2014. Súd prvej inštancie žiadosti žalovanej
o možnosť zaplatenia dlžnej sumy v splátkach vyhovel vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu a
povolil jej zaplatiť dlh v dvoch splátkach po 175,- Eur.

4. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.

1,2,3,5 a 10, § 517 ods. 1 a 2, § 657, § 658 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a),c) a d), § 4 ods. 2
zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

5. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Proti všetkým trom výrokom napadnutého rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nepriznanie dohodnutej odplaty vo výške
86,11 Eur, ktorá predstavuje jednorazový poplatok za poskytnutie úveru. Mal za to, že daný právny
vzťah treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka a to podľa 497 a nasl., teda zmluvy o úvere.
Zmluva o úvere patri medzi absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu účastníkov. Strany predmetnej úverovej zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté
peňažné prostriedky a namiesto úroku zaplatí jednorazovú odplatu resp. poplatok za poskytnutie úveru,
keďže od § 497 Obchodného zákonníka, a teda zmluvy o úvere, je možne sa odchýliť a je možne
dojednať nie len úroky, ale taktiež aj odplatu. Poukázal na ust. § 499 Obchodného zákonníka a
uviedol, že táto odplata vo výške 86,11 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom v tomto

prípade sa nebude jednať o úroky, ale jednorazovú odplatu. Podotkol, že žalovaný si výšku úveru a
jednorazovej odplaty zvolil sám. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/162/2012 zo
dňa 22.11.2012. Zmluva bola uzatváraná na diaľku prostredníctvom internetovej stránky, kde si žalovaný
všetky podmienky žalovaný určil sám, a teda boli individuálne dojednané. Nemôže sa preto jednať
o neprijateľnú podmienku. Dodal, že i keď súd nemôže skúmať primeranosť ceny, samotná odplata v

pomere predstavuje len 19,7 % z celkovej čiastky úveru. V závere poukázal na nedostatočne určenie
konkrétneho dňa a konkrétneho mesiaca vo výroku ktorým bolo uložené žalovanej peňažné plnenie.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe resp. rozsudok zruší
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470
ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia
pojednávania(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnej

tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

5. Odvolací súd sa najprv zaoberal odvolaním žalobcu vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku,
ktorým bolo žalobcovi vyhovené a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné vo vzťahu k tomuto

výroku odmietnuť. Nie každý účastník konania môže podať odvolanie proti rozhodnutiu. Predovšetkým
ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia odvolania výslovne vzdal (§ 368 ods. 1
C.s.p.). Oprávnenie k podaniu odvolania chýba tiež i účastníkovi, ktorému výrokom rozhodnutia nebola
spôsobená určitá hoci i málo významná ujma na jeho právach. Subjektívnym predpokladom na podanieodvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 350,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % od 03.01.2014 do zaplatenia bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobcovi žiadna ujma

spôsobená nebola, a preto tento účastník vo vzťahu k tomuto výroku právo podať odvolanie nemá. Preto
odvolací súd podľa ust. § 386 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odmietol odvolanie proti výroku, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

6. Následne pristúpil odvolací súd k preskúmaniu rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí

žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 86,11 Eur. V tejto časti je zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie
založené na právnom závere, že účastníci konania spolu uzatvorili zmluvu o pôžičke podľa ust. 657
a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku, a
žalovaná tak má povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu, ktorú jej tento reálne poskytol, teda sumu 350,-
Eur.

7. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý právny vzťah medzi
účastníkmi neposudzoval podľa Obchodného zákonníka, a to podľa § 497 a nasl. hoci zmluva o úvere
patrí podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody bez ohľadu
na povahu účastníkov. Považujú svoj nárok na odplatu vo výške 86,11 Eur za zákonný a dôvodný.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Právne posúdenie
prejednávanej veci súdom prvej inštancie je správne a odvolací súd sa s ním v plnej miere stotožňuje
a na zdôraznenie a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02.12.2013 uzatvorili účastníci konania prostriedkami diaľkovej

komunikácii podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
zmluvy označené ako Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a
s tým spojených ďalších služieb a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe uvedených
zmlúv sa veriteľ (žalobca) zaviazal poskytnúť žalovanej krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver
vo výške 350,- Eur a spotrebiteľ (žalovaná) sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver v celkovej výške 436,-

Eur. Celková výška sumy, ktorú mal spotrebiteľ vrátiť veriteľovi pozostávala zo sumy poskytnutého
úveru vo výške 350,- Eur a celkových nákladov spotrebiteľa tvorených poplatkom za poskytnutie úveru
vyjadreného pevnou sumou vo výške 86,11 Eur. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola
uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou dňa 22.12.2013.

10. Odvolací súd konštatuje, že medzi pôžičkou (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) a úverom
(§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) existujú určité rozdiely. Medzi tie základné patrí to, že úver je
vždy poskytovaný za úrok. V zmysle § 502 Obchodného zákonníka totiž platí, že od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona a ak úroky nie sú takto určené,

je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Záväzok platiť úroky ako odplatu /cenu/ za poskytnutie peňažných
prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere. Oproti tomu pri peňažnej pôžičke v zmysle § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka dohodnúť úroky možno, nie je to však povinnosť a peňažná pôžička tak môže
byť aj bezúročná. V danej veci sa účastníci dojednali, že veriteľ zaväzuje poskytnúť peňažne prostriedky

dlžníkovi bezúročne, čiže tu chyba podstatná časť zmluvy o úvere, záväzok platiť úroky ako odplatu.
Z uvedeného dôvodu nie je preto možné posúdiť predmetné poskytnutie peňažných prostriedkov ako
poskytnutie úveru v zmysle ust. Obchodného zákonníka. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie
správne dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže lehota splatnosti úveru bola dojednaná

na dobu kratšiu ako 3 mesiace, avšak aj na takýto zmluvný vzťah je potrebné aplikovať v zmysle § 24
tohto zákona jeho niektoré ustanovenia.11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku, dojednanie odplaty vo výške 86,11
Eur označenej v predmetnej zmluve ako poplatok za poskytnutie úveru bolo rozporné so zákonom a
preto je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne

považoval tento nárok žalobcu za nedôvodný a jeho žalobu v tejto časti zamietol.

12. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že si sama žalovaná zvolila výšku odplaty, táto skutočnosť nie je
pravdivá. Žalovaná si zvolila len výšku žiadaných finančných prostriedkov a zmluvu ak chcela uzavrieť,
musela súhlasiť s odplatou stanovenou žalobcom. Výška odplaty sa odvíjala od výšky úveru a doby jeho

splatnosti, preto pri konkrétnej sume úveru poskytnutého úveru a konkrétnej dobe jeho splatnosti bola
výška odplaty určená žalobcom, a preto žalovaná ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijala alebo ju
mohla ako celok odmietnuť. Individuálne dojednanie odplaty sa viaže výlučne na výšku pôžičky a nie na
rokovanie zmluvných strán. Nešlo teda o podmienku individuálne dojednanú v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval súd prvej inštancie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania postupom
vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd však vyhovel odvolacej námietke žalobcu o nedostatočnej konkretizácii lehoty na

plnenieprežalovanúa zmenil rozsudokvovýrokuolehotena plnenietak,žežalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 350,- Eur s úrokom z omeškania vo výroku 5,25 % ročne od 03.01.2014 do
zaplatenia v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 232ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, 2 C. s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

Ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p prebralo úpravu podľa doterajšej právnej úpravy a to § 160 O.s.p. Súd

prvejinštanciesprávneposúdildôvodypreposkytnutie dlhšejlehotynaplnenienežzákonomstanovenej
trojdňovej. Lehota môže byť predlžená ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, spravidla to býva v prípadoch
ak je nemožné objektívne plnenie v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na zistenú
finančnú situáciu žalovanej aj odvolací súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 232 ods. 3 a poskytol
žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie povinnosti uloženej jej v rozsudku a to lehotu 60 dní od právoplatnosti

rozsudku, v ktorej žalovaná môže objektívne svoju povinnosť splniť tak, že to neohrozí jej životné a
nevyhnutné náklady.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p v spojení s ust. §
262 ods. 1 C.s.p a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania, naopak žalovaná bola plné úspešná v odvolacom konaní,
avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepriznal stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).