Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208343
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415208343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: R. Y.,
W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. T. F. XX, v konaní o zaplatenie 1.092,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 788,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 10.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2015 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
1.092,- Eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 12.06.2014 do zaplatenia. Dôvodil tým, že so
žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 29.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 800,- Eur.
Úrok bol dohodnutý v sume 160,- Eur plus servisný poplatok v sume 144,- Eur. Úver mal žalovaný
splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradil len sumu 12,- Eur. Pretože nesplácal podľa splátkového
kalendára, po predchádzajúcom upozornení mu listom zo dňa 24.07.2014 oznámil predčasnú splatnosť

úveru ku dňu 11.06.2014.

2. Žalovaný prevzal žalobu dňa 08.06.2015, no nijakým spôsobom sa k nej nevyjadril.

3.Súdspoukazomna§180Civilnéhosporovéhoporiadkuprejednalvecnapojednávanídňa25.08.2016
v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán, keď žalobca cestou svojho právneho zástupcu
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žalovaný si na adrese trvalého pobytu predvolanie

nevyzdvihol, zásielka sa súdu vrátila neprevzatá. Súd potom vychádzal z § 112 Civilného sporového
poriadku, ktorý hovorí, že písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú
aj vtedy ak sa o tom adresát nedozvie, pokiaľ bola doručovaná na adresu trvalého pobytu uvedenú v
registri obyvateľov, čomu bolo takto aj v prejednávanej veci.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

5. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420133713 datovanej dňom 29.11.2013 žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 800,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške
20 % a okrem toho si žalobca účtoval „servisný poplatok“ vo výške 18 % z istiny. V čl. II zmluvy sažalovaný zaviazal uhradiť istinu 800,- Eur, úrok 160,- Eur a servisný poplatok 144,- Eur (celkovo teda
sumu 1.104,- Eur) v 13 mesačných splátkach.

6. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej
samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

7. Ku dňu uzavretia zmluvy 29.11.2013 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Tento údaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod
2), ktoré sú na rubovej strane zmluvy je uvedené, že „Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná
splatnosť úveru je 370. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy
o úvere do konečnej splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje dátumovo konkrétny deň (termín),

v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku. Platí to predovšetkým vo väzbe na skutočnosť, že
splatnosť splátok úveru bola dohodnutá tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a
každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,
čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa
v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.

Navyše časový údaj termínu konečnej splatnosti úveru uvedený v zmluve ako „370. deň po uzavretí
zmluvy“ sa vôbec nezhoduje so splatnosťou poslednej splátky úveru ako bola dohodnutá v čl. II zmluvy.
Zmluva bola uzavretá dňa 29.11.2013 a tak prvá splátka bola splatnou dňa 09.12.2013, každá ďalšia
splátka o nasledujúcich 30 dní a potom splatnosť poslednej splátky (pri počítaní času v súlade s
pravidlami určenými v ust. 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka) pripadá na deň 09.12.2014, čo sa

nezhoduje s 370. dňom po uzavretí zmluvy, pretože tento pripadá na deň 03.12.2014.

8. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 800,-
Eur a súčasne „servisný poplatok“ vo výške 18 % z istiny 800,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná o

peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský úver
poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom zmluvy
prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu servisným poplatkom žalobca v skutočnosti prekrýva reálnu
úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.

9. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve o
spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto pokiaľ
žalovaný vrátil zo sumy 800,- Eur iba 12,- Eur, je povinný uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 788,-
Eur. Vo zvyšku súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko síce išlo o úverový právny vzťah založený
dňa 29.11.2013 majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, no podľa § 52 ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy má prednosť
občianskoprávna úprava pred Obchodným zákonníkom. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 12.06.2014 poukazujúc na to, že listom zo dňa 24.07.2014
zosplatnil úver ku dňu 11.06.2014. Bez ohľadu na to, či a kedy bol tento list žalovanému doručený (lebo
z poštového podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu), žalovaný dňom
09.10.2014 bol v omeškaní so zaplatením celej istiny, pretože podľa zmluvy mal zaplatiť v jednotlivých
splátkach do 09.10.2014 sumu prevyšujúcu 800,- Eur (prvé tri splátky po 4,- Eur + 8 splátok po 109,20

Eur). Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (sadzba ECB ku dňu 10.10.2014 bola
0,05 % ročne) zo sumy 788,- Eur od 10.10.2014 do zaplatenia.12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1.092,- Eur

s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 788,- Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech
predstavuje 72 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 28 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje
44 % (72 % mínus 28 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom
na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.