Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113215053
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113215053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Slovenská

sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanej 1) P. F., Z.. XX. XX. XXXX, B. E. XX, XXX XX B. B., Š.
H. Q., a žalovanému 2) P. F., Z.. XX. XX. XXXX, B. E. XX, XXX XX B. B., Š. H. Q., o zaplatenie 287,20
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, obsiahnutá čl. II. bod 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
11. 08. 2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými, podľa ktorej sa splatné úroky a splatné poplatky
dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, je neprijateľnou podmienkou.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, obsiahnutá čl. III. bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa

11. 08. 2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovanými, podľa ktorej dlžník súhlasí, že veriteľ z došlých
súm uhradí najskôr splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu
a to v tomto poradí, je neprijateľnou podmienkou.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1) a 2) zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu vo výške 287,20 Eur s úrokom, s úrokom z omeškania a náhradu trov konania a to
z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

11. 08. 2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z bankového informačného systému,
žalobnou upomienkou zo dňa 07. 01. 2013, prehľadom úrokových sadzieb a ďalšími listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdil, že so žalovanými uzavrel dňa 11. 08. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,
ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - úveru - vo výške 4 647,15 Eur. Žalovaní
boli povinní splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 99,05 Eur vždy k 20.

dňu v kalendárnom mesiaci od 20. 09. 2005 do 20. 07. 2010. Podľa čl. I. bod 1 zmluvy vznikla žalovaným
povinnosť platiť za poskytnutý úver žalobcovi dohodnutý úrok. Úroková sadzba bola stanovená ako
premenlivá, pri podpise zmluvy bola vo výške 8,60 % ročne a ku dňu splatnosti vo výške 9,65 % ročne.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a Obchodnépodmienky s účinnosťou od 01. 02. 2006. Žalovaným vznikla ku dňu konečnej splatnosti úveru dňa
20. 07. 2010 povinnosť splatiť celú pohľadávku zo zmluvy. Žalobca uviedol, že vyzval žalovaných na
splatenie dlžnej sumy, no títo ju neuhradili.

Žalobca si uplatnil sumu vo výške 287,20 Eur ako zostatok istiny a zmluvného úroku, zmluvný úrok
vyčíslený ku dňu 18. 12. 2012 vo výške 21,65 Eur, zmluvný úrok vo výške 9,65 % ročne zo sumy 287,20
Eur od 19. 12. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 18. 12. 2012 vo výške 78,76 Eur,
úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 287,20 Eur od 19. 12. 2012 do zaplatenia a náhradu

trov konania.

Žalovaní sa k návrhu nevyjadrili.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), nakoľko predmetom konania bola suma

287,20 Eur, a teda ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP).

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako
dlžníci dňa 11. 08. 2005 uzatvorili podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0303609358 (ďalej len „zmluva“ alebo „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 4 647,15
Eur (140 000,00 Sk) s úrokmi (splatnými v posledný deň kalendárneho mesiaca), pričom úroková sadzba

bola stanovená ako premenlivá a pri podpise zmluvy bola vo výške 8,60 % ročne. Výška splátok bola
dohodnutá na 99,05 Eur (2 984,00 Sk) vždy k 20. dňu mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 09.
2005 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20. 07. 2010. Zmluvné strany si dohodli poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 92,94 Eur (2 800,00 Sk), splatný v deň podpisu zmluvy a poplatok za
správu úveru vo výške 1,66 Eur (50,00 Sk) mesačne. V článku IV. bod 5 zmluvy bola stanovená ročná

percentuálna miera nákladov 5,02 %.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa rozumie na účely tohto zákona spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V danom prípade zmluvy o úvere ide o tzv. absolútny obchod (v zmysle § 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka), avšak vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok
zakladá a ktorý má znaky „spotrebiteľskej“ zmluvy (t. j. zmluvy typového charakteru, ktorá sa má
uzavrieťvoviacerýchneurčitýchprípadoch,priuzatváraníktorejjeobvyklé,žespotrebiteľnemôžeobsah
zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť), bolo potrebné tento záväzkovo-právny vzťah posudzovať aj
podľa špeciálnej právnej úpravy (lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v zákone č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a tiež aj v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V rozhodnom čase

(t. j. v čase, uzavretia zmluvy o úvere) bola problematika spotrebiteľských zmlúv upravená kombinovane
v zákone o ochrane spotrebiteľa a tiež aj v Občianskom zákonníku, pričom pri ich aplikácii bola v centre
záujmu najmä materiálnoprávna ochrana práv spotrebiteľa, a to v súlade s cieľmi, resp. zámermi EÚ
zhmotnenými v smerniciach Rady 87/102/EHS a 93/13/EHS. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 329/2013-15 zo dňa 05. 06. 2013)

Súd posudzoval právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe zmluvy o úvere ako spotrebiteľský,
nakoľko zmluva bola formulárovou zmluvou, ktorá vopred zo strany žalobcu bola pripravená bez
možnosti žalovaných meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Žalobca mal postavenie dodávateľa, pretože
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupovali účastníci, fyzické

osoby, ktoré neuzatvárali zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, a teda mali postavenie spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. II. bod 4 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa
dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa čl. III. bod 7 dlžník súhlasí, že z

došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania,
úroky a istinu, a to v tomto poradí.

Úroky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) a v súvislosti so znením ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky nemožno požadovať, keďže

Občiansky ani Obchodný zákonník túto možnosť nepriznávajú. Podľa súdnej praxe však týmto nie je
dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny a budú pripočítané
k nej ako civilné plody peňazí a následne potom z titulu tejto dohody vznikne právo veriteľa požadovať,
aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom
stanovenú sadzbu úrokov z omeškania (NS ČR R 5/2006). Rozhodnutia, ktoré vychádzali v minulosti z

tejto právnej úvahy, sa týkali zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte pred účinnosťou právnej úpravy týkajúcej
sa ochrany práv spotrebiteľa, vrátane zmlúv o spotrebiteľských úveroch.

Kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej
zmluvyplatnedojednaťzmluvnépodmienky,ktorébysaodchyľovalioduvedenéhozákonavneprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Dlžník dôvodne očakáva, že sa mu dlh bude znižovať
najprv na istine. Ak sa dostali žalovaní do omeškania so splátkou, znamenalo to, že znášali aj vyššiu
sumu na úroku z omeškania v dôsledku toho, že sa im zo splátky odpočítaval najprv poplatok a úrok,
namiesto toho, aby sa splátkou znižovala istina a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí

so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale
narastá. Ochranu dlžníka v občianskoprávnych vzťahoch dodatočne následne výslovne upravilo aj
znenie ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné od 01. 01. 2008, ktorým sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka). Ak zákon chránidlžníka pri čiastočnom plnení určením poradia započítavania najprv na istinu a až potom na úrok, musí
byť takto chránený dlžník aj pri splátkach, ktoré svojim charakterom predstavujú čiastočné plnenie dlhu.

Súd má za to, že ustanovenia čl. II bod 4 a čl. III. bod 7 zmluvy o úvere predstavujú neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda sú neplatné. Tieto podmienky neboli
so spotrebiteľmi (žalovanými) individuálne dojednané, spôsobuje nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v
neprospech spotrebiteľov a navyšujú sankcie za omeškanie spotrebiteľov. Súd podľa § 153 ods. 3 a
4 OSP aj bez návrhu vyslovil, že tieto zmluvné podmienky sú neprijateľné a uviedol vo výroku tohto

rozhodnutia ich znenie.

Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované
plnenie. Súd z uvedených dôvodov nepriznal žalobcovi úrok z omeškania z dohodnutého zmluvného
úroku, keďže sa jedná o príslušenstvo istiny a v tejto časti návrh zamietol.

Z pripojených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa, najmä z výpisov z bankového informačného
systému žalobcu, vyplýva, že žalovaným bol dňa 11. 08. 2005 poskytnutý úver vo výške 4 647,15 Eur
(140 000,00 Sk) a žalovaní uhradili žalobcovi spolu 6 117,05 Eur. Žalovaní teda žalobcovi uhradili celú
poskytnutú istinu úveru, keďže ich plnenie sa malo započítať najprv na istinu. Žalovaní po uhradení istiny
uhradili aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 92,94 Eur (2 800,00, Sk) a poplatok za správu úveru

vo výške 1,66 Eur (50,00 Sk) mesačne, teda spolu vo výške 190,87 Eur (2 800,00 Sk + 59 mesiacov
x 50,00 Sk = 5 750,00 Sk = 190,87 Eur).

Žalovaní sa zaviazali zaplatiť žalobcovi aj dohodnutý úrok s premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá
ku dňu podpisu zmluvy bola 8,60 % ročne. Žalobca si uplatnil zmluvný úrok vo výške 9,65 % ročne a to

v zmysle čl. IV. bod 2 zmluvy, bodu 7.4.7 a bodu 19.17 Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných
podmienkach zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa a zverejnením.
V zmysle bodu 7.4.1 Všeobecných obchodných podmienok je premenlivá úroková sadzba určovaná

bankou a to zverejnením. Podľa čl. 2 Všeobecných obchodných podmienok sa rozumie zverejnením
sprístupnenie dokumentu alebo informácie vo verejne prístupných priestoroch obchodných miest alebo
prostredníctvom elektronických služieb alebo na internetovej stránke banky alebo inou, po úvahe banky
vhodnou formou, čím dokument alebo informácia nadobúda účinky, ak nie je určené inak.

Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal zverejnenie zmeny výšky úrokovej sadzby na 9,65 % ročne,
preto súd vychádzal zo zmluvne dojednanej úrokovej sadzby vo výške 8,60 % ročne. Žalobca si
uplatnil nárok na zmluvný úrok až do zaplatenia, avšak podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo 143/98 zo dňa 01. 07. 2000 (R 59/1998) veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu (jeho splátok), následne sa dlžník dostáva do

omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu žalobcovi ako veriteľovi právo
na zaplatenie dohodnutého (zmluvného) úroku z úveru patrí iba do 20. 07. 2010, t. j. do dňa konečnej
splatnosti úveru. Po tomto termíne žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie zmluvného úroku z úveru,
ale iba úroku z omeškania. V tejto časti súd návrh žalobcu zamietol.

Žalovaní teda mali uhradiť zmluvný úrok vo výške 8,60 % ročne z istiny 4 647,15 Eur od poskytnutia
úveru (11. 08. 2005) do jeho splatnosti (20. 07. 2010), t. j. 1 098,92 Eur (splátka 2 984,00 Sk x 59 splátok
= 176 056,00 Sk, mínus úver 140 000,00 Sk, mínus poplatok za správu úveru 2 950,00 Sk /50,00 Sk x
59 mesiacov/ = 33 106,00 Sk = 1 098,92 Eur).

Po započítaní úhrad žalovaných na istinu úveru (4 647,15 Eur), na poplatky za poskytnutie úveru a za
správuúveru(190,87Eur)anadohodnutýzmluvnýúrok(1098,92Eur)zostalo180,11Eur,ktoréžalovaní
uhradili žalobcovi a tento zostatok mal žalobca započítať na úroky z omeškania. Keďže si žalobca v
návrhu uplatnil úrok z omeškania vyčíslený do dňa 18. 12. 2012 vo výške 78,76 Eur (pričom tento mal byť
uhradený zo sumy 180,11 Eur, ktorú žalovaní uhradili žalobcovi) a súd po započítaní úhrad žalovaných

na istinu úveru dospel k záveru, že žalovaní neboli v omeškaní s úhradou istiny aj po 19. 12. 2012 ako
tvrdil žalobca, súd žalobcom uplatnený úrok z omeškania nepovažoval za dôvodný a preto aj v tejto
časti návrh zamietol.Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný v celom rozsahu a preto
žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešným žalovaným 1) a 2) súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť datované
a podpísané. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).