Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211137
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116211137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés,
so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: E. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/
XX, XXX XX R. o zaplatenie 1 210,87 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 213,97 € + úroky z omeškania vo výške 8 %
ročne z tejto sumy od 16.04.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 25.05.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške
1 210,87 € s príslušenstvom spočívajúcim v úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy
od 16.04.2016 až do zaplatenia. V návrhu uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 29.09.2011 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
VÚB. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 € a bol povinný žalobcovi

platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20 €. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred
postúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.04.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným
stavom ku dňu 31.03.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku
a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady od žalovaného s konečným zostatkom na
úhradu vo výške 1 210,87 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 12.09.2016 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacimi súdny spis a zistil nasledujúce: Medzi stranami
bola v nezistený deň uzatvorená Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro. Z tejto žiadosti vyplýva,

že žalovaný mal predschválený úverový rámec vo výške 600 €, štandardnú mesačnú splátku vo výške
20 € a štandardnú úrokovú sadzbu v zmysle platného cenníka vo výške 22,80 % ročne. Pod bodom V.
zmluvy sa nachádzajú vyhlásenia klienta.4.1. Podľa bodu 1 článku V. deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45-ty deň od prvého dňa
predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. V bode 2 článku V. sa nachádza indikatívny
výpočet RPMN. V bode 3 článku V. je uvedené, že priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na

Slovensku sa nezverejňuje.
4.2. Súd ďalej konštatuje, že na strane 2. Zmluvy (č.l. 8 spisu) sa nachádzajú ďalšie zmluvné
ustanovenia,ktorévšakbezprístrojanazväčšenietextuniesúčitateľnéazdôvodugrafickejúpravytohto
textu sú veľmi ťažko čitateľné aj s pomocou týchto pomôcok. Na základe uvedeného súd konštatuje, že
z dôvodu nezrozumiteľnosti úpravy textu (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný), Zmluva je tvorená iba prvou stranou
žalobcom predloženej Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro.
5. Pri svojom rozhodnutí sa súd stotožňuje s rozhodnutím Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/
SU/2012, ktorého odôvodnenie považuje za priliehavé aj v prejednávanej veci a ktorý uviedol:
„ Pokud jde o posouzení formálních náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy
o úvěru shledal, že Instituce tuto smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o

úvěru a identifikačních údajů smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma
z rodiny Arial, ve velikosti odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením
jednoduchého měření zjistil, že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá
písmena abecedy, jimiž je psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně.
Z předložených dokumentů finanční arbitr dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se

kolem 1 milimetru jsou vytištěna na barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá,
neboť v textu nejsou užity prakticky žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena
nebo kapitálky (vyjma označení oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné
obchodní podmínky navíc postrádají výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a
pochopení textu.

Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez
Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou a
udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o úvěru
pro něj plynoucí.

Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu, s přihlédnutím k
doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01 6910 11 Úprava
písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní písemnosti se mají
psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy o úvěru by v takovém
formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických bodů, text bez sloupců)

vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního
světla, nelze Smlouvu o úvěru bez využití pomůcek, jako jsou brýle, lupa či zdroj umělého osvětlení,
a bez dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení
písemností obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání

Smlouvy o úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru
působilo velké obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o
úvěru skutečně prakticky nečitelná.
Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad účelovým, neboť i
obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky, který například ve

svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro standardní adhezní
smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným písmem, popřípadě
dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.
Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by
byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její

nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.
zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku
ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“

6. Článok V. od bodu 7 Zmluvy bol napísané v nasledujúcom formáte, ktorý je na rozdiel od tejto ukážky
rozmazaný.
6.1. Ukážka: Podľa článku V. bodu 10. tejto žiadosti - Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som
sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať,(b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto Žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou
sadzbou ...
Podľa článku V. bodu 21. tejto žiadosti - Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť

stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH.
Účinnosť Zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho
listu a doručenie PIN kódu klientovi. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.
6.2. Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal zo súdu rozsudok písaný vo formáte ako je
ukážka, tento by bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. V prejednávanej veci tak súd

má za to, že Zmluva, ktorej súčasťou je aj článok V. (obsahom, ktorého je inkorporačná doložka
vo vzťahu k Obchodným podmienkam, Cenníku a Potvrdzujúcemu listu) je pre nezrozumiteľnosť
vizuálneho spracovania neplatná od bodu 7. Článku V. Tento záver zároveň znamená, že neplatnou je
aj inkorporačná doložka, podľa ktorej by súčasťou zmluvy vo forme žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty
Quatro mali byť potvrdzujúci list, obchodné podmienky a cenník.
6.3. V rámci právnej argumentácie k tejto časti odôvodnenia poukazuje súd aj na rozhodnutie NS

SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013 - „Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť
nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob
jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy. Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v
úverových zmluvných podmienkach, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je

reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie
to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému
nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na
úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa

upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom rozsahu jej rozsahu.“
7. Podľa súdu platnú čitateľnú časť zmluvy s názvom Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro,
posudzoval súd podľa nasledujúcich ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 29.09.2011
(deň uzatvorenia zmluvy podľa žalobcu)
: § 9 ods.2 písm.f) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
: § 9 ods.2 písm). k) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
: § 9 ods.2 písm. y) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

8. V posudzovanej zmluve chýba deň splatnosti splátok, pretože v článku V. bode 1 sa uvádza iba
splatnosť prvej splátky (aj to neprimerane zložitým vyjadrením) a splatnosť ostatných splátok sa tam

neuvádza. Obchodné podmienky, ktoré ako bolo uvedené vyššie, nie sú súčasťou zmluvy z dôvodu
neplatnosti inkorporačnej doložky, deň splatnosti tiež neuvádzajú, uvádzajú len, že deň splatnosti je
uvedený vo výpise. Tu súd konštatuje, že aj keby mal zmluvu za platnú v celom rozsahu, a teda že
jej súčasťou by boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
takéto ustanovenie by nebolo naplnením ustanovenia § 9 ods.2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, keďže dátum splatnosti splátok má byť uvedený priamo v zmluve a nie v
nejakom výpise, ktorý zmluvou ani jej súčasťou nie je. Zároveň v zmluve chýba priemerná RPMN ako
aj doba konečnej splatnosti, ktorá vzhľadom na to, že išlo o tzv. revolvingový úver mala byť uvedená
ako zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.

9. Z výpisu Pôžičkovej karty Quatro (č. l. 11-14) súd zistil, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v
celkovej výške 653,97 € a finančné prostriedky vrátil v rozsahu 440 €.10. Výzvou zo dňa 20.06.2016 súd žalobcu vyzval, aby preukázal, kde v zmluve sa nachádza náležitosť
uvedená v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., teda doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm.

i) zákona č. 129/2010 Z.z. a to priemerná hodnota RPMN. Zároveň súd žiadal špecifikovať čo tvorí
požadovaná suma 1 210,87 €.

11. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.07.2016 (č. l. 28-29), v
ktorom uviedol, že v prejednávanej veci ide o revolvingový úver podľa § 258/2001 Z.z., pri ktorom platí

ustanovenie § 3 ods. 6 tohto zákona, a teda má za to, že pri revolvingovom úvere nemožno určiť RPMN.

12. Súd konštatuje, že prejednávaná úverová zmluva už bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý žiadnu výnimku z možnosti uvedenia RPMN neumožňuje, a zároveň súd konštatuje, že indikatívna
RPMN, ktorú súd považuje v prípade revolvingového úveru za dostatočnú, je v zmluve o revolvingovom
úvere uvedená. V tomto podaní žalobca zároveň potvrdil výšku čerpanej sumy zo strany žalobcu a výšku

sumy vrátenej, tak ako ju vyššie uviedol súd. Pokiaľ ide o žalovanú sumu vo výške 1 210,87 € uviedol,
že je tvorená istinou vo výške 553,76 €, poplatkami vo výške 125,53 €, štandardným úrokom vo výške
411,66 €, sankčným úrokom vo výške 119,92 €. Súd konštatuje, že výška poplatkov, štandardného úroku
a sankčného úroku nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná.

13. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu má súd za to, že zmluva o úvere
neobsahovala podstatné náležitosti vyžadované zákonom 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto z dôvodu aplikácie § 11 ods.1 písm.a) uvedeného zákona (Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ) je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Uvedené znamená, že

žalovaný má vrátiť iba rozdiel medzi čerpanou a vrátenou istinou. Tento rozdiel je 213,97 €.

14. Z dôvodu, že s vrátením tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania, patrí žalobcovi aj úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne, a to od 16.04.2016, keďže v petite žaloby požadoval žalobca úrok v
takejto výške a od takéhoto dátumu.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu 16.04.2016 bola základná úroková sadzba ECB 0,00% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
výšku 8,00% ročne.
15. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa§255ods.C.s.p.-Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Žalobca chcel zaplatiť sumu 1 210,87 € + 39,54 € (úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1
210,87 € od 16.04.2016 do dňa rozhodnutia súdu 12.09.2016), spolu teda 1250,41 €.Žalobcovi bola priznaná na zaplatenie suma 213,97 € + 6,99 € (úroky z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 213,97 € od 16.04.2016 do dňa rozhodnutia súdu dňa 12.09.2016), spolu 220,96 €.
Úspech žalobcu predstavuje 18 %, úspech žalovaného 82 %, a čistý úspech žalovaného 64 %. Žalovaný

tak má právo na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.