Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/312/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114216649
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114216649.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň

JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. M., bytom v T. č. XXX, za účasti Občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava (s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), zast. JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká ul. č. 36, o zaplatenie 7.707,84
eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. januára 2016 č. k.

13C/209/2014-143 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p r i z n á v
a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému

zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
7.707,84 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania 753,34 eur a 9,5 % ročného úroku z omeškania od
12.8.2013 do zaplatenia zo sumy 7 707,84 eur titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0275180514 zo dňa
23.2.2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver. Tento si svoje povinnosti

zo zmluvy, teda povinnosti platiť dohodnuté splátky, neplnil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
27.6.2013 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na postupníka - žalobcu. Ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 10.427,36 eur, ktorá pozostávala z istiny 7.692,33 eur, úroku 2 183,32
eur, úroku z omeškania 515,83 eur. V tomto konaní si žalobca uplatnil splátky splatné v období od
20.7.2010do20.2.2015vpočte56a vcelkovejvýške7.707,84eur,pretože splátkysplatnépôvodneod
20. 8. 2013 do 20.2.2015 sa stali splatnými dňa11.8.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, stotožnil sa pri tom z dôvodmi zamietnutia žaloby, ktoré predniesol
vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane.4. Dňa 22.9.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného, Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľovsosídlomvBratislave,Šafárikovonám.č.7,IČO: 42362962,ktorýdoručilsúduvyjadrenie
k žalobe, v ktorom poukázal na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom

a žalovaným v zmysle z.č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch i Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku premlčania. Premlčacia doba pritom začala plynúť
od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, bez ohľadu na jeho vôľu, a preto je irelevantné, či
žalobca, alebo pôvodný veriteľ dlh zosplatnil, alebo nie. Vedľajší účastník ďalej namietal, že žalobca v
konaní nemá aktívnu legitimáciu.

5. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je
aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe
predmetnej zmluvy o úvere.

6. Bolo preukázané, že žalobca sa ako postupník domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 7.707,84

eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2013 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, Slovenskej sporiteľne
a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom
úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151
653 a žalovaným podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym

zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. V prvom rade sa zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia

tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie
tejto žaloby, nakoľko súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
Postúpenímpohľadávky dochádzakzmenevosobeveriteľatak,ženovýmveriteľomsastanepostupník
a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch,

kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky
stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá
je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania

dlhšieho ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

7. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 27.06. 2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej

predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
23.02.2009. Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia mal preukázané, že mal
byť žalovaný písomne vyzvaný Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z 15.04.2010
na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovanému skutočne
aj zaslaná a doručená. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože

nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd
dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo
svoje tvrdenia súdu preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku
nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno.

8. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti
žalovanému v celom rozsahu zamietol.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a
uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu.
Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanému o postúpenípohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť
z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení a toto spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom

predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá
to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Napriek
vyššie uvedenému žalobca poukazuje na výzvu, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca
žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Pokiaľ ide o otázku
aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal
oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu

s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo výške 295,11 eur.

10. Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

11. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do
30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), žiadalo rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný vedľajší účastník poukázal na tú skutočnosť, že
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je svojou povahou spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom
Občianskeho zákonníka. Stotožnil sa s konštatovaním súdu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane

žalobcu. Poukázal na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako aj na ust. § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by v čase,
kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému postúpená na neho, boli podmienky
postúpenia tak, ako ich vyžaduje zákon, splnené. Mal za to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o
splnení povinností vyplývajúcich zo zákona, preto je zmluva o postúpení absolútne neplatný právny

úkon, žalobca v prejednávanej veci nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Napriek výzve právneho
predchodcu žalobcu, predloženej žalobcom nie je preukázané, že výzva bola aj skutočne zaslaná a
doručená. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to podanie
písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 245,92 eur.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

13. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

15. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

17. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

18. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací

súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

19. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

24. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných
podmienok.

25. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
(§ 205 ods. 2 písm. f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

26. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

27. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný

súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu identifikuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

29. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

30. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné

postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

31. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou

tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.32. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo

bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

33. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.

Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

34. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

36. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,

ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

37. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

38. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

39. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky

sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové
pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so

zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného, alebo súkromného práva).

40. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových

činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná
dňom 15.04.2010), avšak nepreukázal je zaslanie, ani doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť,
že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie
je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca

(banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla.

42. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci
samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené.43. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak
skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej

veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovanému,
ktorému trovy v odvolacom konaní nevznikli a vychádzajúc zo zásady úspechu nárok na ich náhradu
priznal Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

46. O výške náhrady trov odvolacieho konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového
poriadku súd prvej inštancie.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).