Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112245168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112245168.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Bratislava,
Ventúrska 16, proti odporcovi: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., N. M. XXX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,
Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom

Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 859,90 eura, o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12. septembra 2014, č. k.
15C/150/2014-51 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. marca 2015, č. k. 15C/150/2014-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 12.09.2014, č. k.

15C/150/2014-51vspojenísopravnýmuznesenímzodňa03.03.2015,č.k.15C/150/2014-70nepripustil
vstup vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.
Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 do konania vedeného pod sp. zn. 15C/150/2014. Opravným
uznesením zo dňa 03.03.2015, č. k. 15C/150/2014-70 s poukazom na uznesenie Krajského súdu
v Nitre zo dňa 30.01.2015, č. k. 5Co/10/2015-68 opravil záhlavie uznesenia zo dňa 12.09.2014,
č. k. 15C/150/2014-51 tak, že v časti odporcu, z nesprávne uvedeného U.. F. W., uviedol správne

F. W.. Napadnuté uznesenie súd odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods. 1, 2, 3 a 4 OSP. V
odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že na Okresnom súde Nitra prebieha konanie vedené pod
sp. zn. 15C/150/2014, v ktorom sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 859,90 eura s príslušenstvom. Písomným podaním
zo dňa 17.01.2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupujú do
predmetného konania ako vedľajší účastník. Podaním zo dňa 06.08.2014 vzniesol navrhovateľ námietku

neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 207/2011 zo dňa 10.01.2012. Vzhľadom k tomu, že ide o skrátené konanie (konanie
o vydanie platobného rozkazu), má odporca možnosť podať proti vydanému platobnému rozkazu odpor
a tým sa brániť voči účinkom rozhodnutia súdu. Súd taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, v zmysle ktorého pomoc v konaní zo strany vedľajšieho účastníka sa môže v skrátenom konaní
prejaviť najskôr, ak by sám odporca podal odpor, čo sa v danom prípade nestalo, keďže ešte nedošlo

k vydaniu platobného rozkazu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšie účastníctvo na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na strane odporcu je prípustné. Združenie poukázalo na znenie ust. § 93 ods.
2 OSP, v zmysle ktorého je občianske združenie založené na ochranu práv spotrebiteľov priamo

legitimované na vstup do súdneho konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Zákonodarca nijakým spôsobom
neobmedzil vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka len na konanie po podaní odporu. Občianskysúdny poriadok nerozlišuje dva začiatky sporového konania, jeden v dôsledku podania návrhu na
začatie konania a jeden v dôsledku podania odporu. Sporové konanie sa začína výhradne na návrh
a môže sa ho zúčastniť aj občianske združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Pomoc

poskytovaná takýmto združením sa preto môže prejaviť hneď po podaní takéhoto návrhu. Do pozornosti
odvolacieho súdu dal § 172 ods. 9 OSP s účinnosťou od 15.10.2008, v ktorom je ustanovený
zákaz súdu vydať platobný rozkaz proti odporcovi, ktorým je spotrebiteľ, ak sa uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a táto obsahuje neprijateľné podmienky. Mal za
to, že namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok je dôležité, najmä preto, že neexistuje databáza

vyhlásených neprijateľných podmienok. Poznamenal, že súdy bez náležitej argumentácie vedľajších
účastníkov a ich pôsobenia v konaní z vlastnej iniciatívy vôbec nepristupujú k vyhlasovaniu zmluvných
podmienok za nekalé napriek tomu, že mnohé zmluvné podmienky napĺňajú v zmysle Smernice Rady
93/13/EHS povahu nekalej podmienky. V súvislosti s podávaním odporu vedľajším účastníkom proti
platobnému rozkazu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.05.2014,
č. k. 17Co/506/2014-91. Predmetná vec nemala byť zaradená do registra skráteného konania „Ro“ ale

do registra občianskoprávnych vecí „C“. Uvedené je zrejmé aj z prílohy I. časť II. B (Súdny register
občianskoprávnych vecí) bod 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
v znení novely č. 450/2009 Z. z. účinnej od 01.01.2010. Záverom poznamenal, že je potrebné zaoberať
sa otázkou, kto zadefinováva, v ktorom konaní sa bude vec prejednávať v tzv. konaní.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa považuje za vecne správne. K tvrdeniu vedľajšieho účastníka o pochybení súdu pri
zaradení do registra skráteného konania „Ro“ namiesto registra „C“ poznamenal, že nie je podstatné
do akého registra bola vec pridelená pri doručení žalobného návrhu na súd vzhľadom k tomu, že
v registri „Ro“ nemusí súd vydať platobný rozkaz v prípade, že uzná, že na to nie sú splnené

podmienky alebo aj vtedy, ak súdnou kontrolou zistí, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky. Taktiež v registri „C“ súd môže rozhodnúť platobným rozkazom. Z uvedeného dôvodu
považoval navrhovateľ argument vedľajšieho účastníka o nesprávnom zaradení veci do registra za
bezpredmetný. Do pozornosti odvolacieho súdu dal okrem iného aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo/207/2011. Ďalej poukázal na znenie ust. § 147 ods. 1 a § 94 ods.

1 OSP. Záverom žiadal, aby súd zaviazal vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v rozsahu
jedného úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 71,38 eura (1 úkon 51,45 eura + 8,04
eura režijný paušál + 20 % DPH), k rukám právneho zástupcu. Konštatoval, že tieto trovy zavinil výlučne
vedľajší účastník svojím konaním bez vedomia odporcu a že tieto trovy by inak neboli vznikli, pričom
navrhovateľ mal za to, že by bolo nespravodlivé požadovať náhradu týchto trov od odporcu, ktorých ich

svojím konaním nijako nezavinil a ktorý nemal o konaní vedľajšieho účastníka žiadnu vedomosť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil,tým,ženesprávnepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že dňa 16.012013, č. k. 19Ro/630/2012-14
bol v predmetnej veci navrhovateľa, ktorý sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 895,90 eura,

vydaný platobný rozkaz, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu sumu 859,90 eura, úrok vo výške 21,24 % p. a. zo sumy 704,59 eura od
19.06.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 833,10 eura od 01.08.2012
do zaplatenia a zároveň, aby mu nahradil trovy konania vo výške 51,50 eura a trovy právneho zastúpenia
vo výške 141,79 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Platobný rozkaz bol doručený právnemu

zástupcovi navrhovateľa dňa 16.07.2013, odporcovi dňa 15.07.2013 a právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka dňa 15.07.2013. Vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámil
vstup do konania podaním zo dňa 17.01.2013, a uviedol, že ak bol v predmetnej veci už pred jehovstupom vydaný platobný rozkaz, podáva proti nemu odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti vznáša námietku premlčania žalovanej pohľadávky.
V dôsledku podaného odporu súd prvého stupňa začal vo veci konať a nariadil pojednávanie na

deň 25.09.2014 o 11:00 hodine. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.08.2014 vzniesol
navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania zo dňa 28.07.2014, o ktorej súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Z obsahu
spisu je taktiež zrejmé, že po tom, ako bol podaný odpor vedľajším účastníkom bez súhlasu odporcu,
na strane ktorého v konaní vystupoval, súd prvého stupňa s poukazom na podaný odpor mal za to, že

sa platobný rozkaz zrušil a vec bola prevedená zo súdneho registra „Ro“ do súdneho registra „C“.
Podľa ustanovenia § 172 ods. 1 OSP, súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia
odporcuvydaťplatobnýrozkaz,aksavnávrhuuplatňujeprávonazaplateniepeňažnejsumyvyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa

musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných
rúk, náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1 OSP). Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný
odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku (§ 174 ods. 1).
Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením
vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí,

ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1).
Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania
rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o
týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze a c) neoprávnenou osobou (§ 174

ods. 3 OSP).
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
V zmysle poznámky 10a) OSP, osobitným predpisom je napríklad aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Účastníci konania môžu v občianskom súdnom konaní robiť len také úkony, ktoré im táto úprava

dovoľuje. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na ktorého stranu sa
pripojil. Môže sa teda vyjadrovať k veci, navrhovať dôkazy. Jeho postavenie je však obmedzené, pretože
je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania.
Občiansky súdny poriadok výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu,
pričom stanovuje, že sa tak stane iba za predpokladu, že odporca včas podá odpor s odôvodnením vo

veci samej (§ 174 ods. 2 prvá veta OSP). Teda z toho vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne
na osobu odporcu, preto pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu,
tento sa stal právoplatným.
Povinnosť súdu postupovať v konaní s vedľajším účastníkom na strane odporcu by bola daná len v
prípade, ak by odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal, čím by došlo

k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Z ustanovenia § 174 ods. 1 OSP však vyplýva, že odpor
proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku
platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. Kogentné
ustanovenie § 174 ods. 2 OSP teda nie je možné vykladať extenzívne tak, že pokiaľ odporca odpor
v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone nie je výslovne

upravenálegitimáciavedľajšiehoúčastníkanapodanieodporutak,akojetovprípadepodaniaodvolania
v zmysle ustanovenia § 201 OSP. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu teda nepredstavuje
rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny
poriadok priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší
účastník, a to za podmienok uvedených v ustanovení § 201 druhá veta OSP, a to aj proti vôli hlavného

účastníka konania.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako aj citovaných ustanovení, bude súd prvého stupňa
povinný v ďalšom konaní zaoberať sa tým, či bol vedľajší účastník oprávnený podať odpor proti
platobnému rozkazu, a teda či nastali jeho právne účinky, v dôsledku čoho by sa platobný rozkaz zozákona zrušil a vo veci by súd konal na nariadenom pojednávaní. V prípade, ak by súd dospel k záveru,
že v zmysle právnej úpravy, ako aj ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, vedľajší účastník nebol
oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, potom by súd prvého stupňa bol povinný odmietnuť

odpor z dôvodu, že bol podaný neoprávnenou osobu, resp. mal tento odpor vyhodnotiť ako neúčinný.
V tomto prípade by mal súd ustáliť, kedy platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, pričom od tejto
skutočnosti sa následne odvíja to, či bolo potrebné vo veci ďalej konať, nariaďovať pojednávanie a
taktiež rozhodovať o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd prvého stupňa však
musí najmä vyhodnotiť, či už nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Ak dospeje k záveru, že vedľajší

účastník na strane odporcu nemohol podať odpor, rozhodne o podanom odpore, teda aj o tom, či je alebo
nie je účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu a až od toho bude závisieť ako
a či rozhodne o námietkach navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania (ak totiž bude
napríklad platobný rozkaz právoplatný, potom by už nemohol súd o námietkach proti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania rozhodovať).
Prvostupňový súd sa v ďalšom konaní bude zaoberať odvolacím súdom vytknutými nedostatkami tak,

aby vo veci rozhodol rozhodnutím napĺňajúcim všetky podstatné náležitosti, najmä z pohľadu jeho
správnosti a zákonnosti. Záverom odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd vo veci rozhodol procesným
postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ v spojení s § 221 ods. 2 OSP tak, že napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.