Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/25/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808204808
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7808204808.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne W. H., N..H.. H. H. J. O., I. L. X, IČO: XXXXXXXX,
zastúpenej G.. N. B., advokátom so sídlom v O., I.. L. XX, proti žalovaným: v 1. rade U. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z., S.. V. X, 2. D. I., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v U. I. O. XX, 3. V. Y.Ó., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. U. XX, 4. M. G., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v Z., S.. D. XX/XXX, 5. A.
H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z.Ň., S.. V. XX, 6. D. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z. XXX, 7. V.

H., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. V. XX, 8. N. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v A., U. XX, Č. Z.,
9. T. E., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. T. XX, 10. J. H.Ó., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. V.
X, 11. D. D., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. U. X, 12. D. C., P.. X.X.XXXX, Y.W. J. C. XX, 13. T. A.,
P.. X.X.XXXX, bývajúcej v U. I. O. XXX, 14. N. H., P.. X.X.XXXX, bývajúcej v Y., V. XXX, 15. D. H., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. T. XX a 16. N. E., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. A. X, o náhradu
škody, o odvolaní žalovanej v 5., 10. a 12. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 7. júla

2011 č.k. 6C/52/2008-247 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku voči žalovaným A. H., J. H. N. D. C. ako aj vo výrokoch
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi
1.338,35 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 2.

rade 1.124,54 eura so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej
v 3. rade 67,37 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 13.5.2005 až do zaplatenia a 292,09
eura ako 17,6 % úroky z omeškania so zaplatením istiny 260,64 eura za obdobie od 1.11.1998 do
12.12.2005,žalovanejv4.radesumu202,25euraso17,6%úrokomzomeškaniaročneod14.3.2008až
do zaplatenia a 425,87 eura ako 17,6 % úroky z omeškania so zaplatením istiny 265,32 eura za obdobie
od 1.11.1998 do 13.3.2008, žalovanej v 5. rade sumu 250,31 eura so 17,6 % úrokom z omeškania

ročne od 1.4.2008 až do zaplatenia a 417,83 eura ako 17,6 % úroky z omeškania so zaplatením istiny
252,04 eura za obdobie od 1.11.1998 do 31.3.2008, žalovanej v 6. rade sumu 265,15 eura so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 7. rade sumu 106,19 eura so
17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 8. rade sumu 235,25
eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 10. rade sumu
198,80 eura ako 17,6 % úroky z omeškania so zaplatením istiny 235,71 eura za obdobie od 1.11.1998 do

13.9.2005, žalovanej v 11. rade sumu 242,98 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až
do zaplatenia, žalovanej v 12. rade sumu 94,26 eura ako 17,6 % úroky z omeškania so zaplatením istiny
237,24 eura za obdobie od 1.11.1998 do 13.10.2006, žalovanej v 13. rade sumu 260,57 eura so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 14. rade sumu 233,29 eura so
17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 15. rade sumu 133,44
eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Konanie ohľadom istiny vo výške 1.888,10 eura zastavil, žalovaným uložil povinnosťspoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške 125 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca (pôvodne jeho právny predchodca D. - D., N..H.. O.) domáhal
voči žalovaným náhrady škody titulom schodku v predajni potravín v Z., H. G. (Y. E.N. D.-D. Z.),
ktorý bol zistený za inventúrne obdobie od 15.2.1998 do 25.7.1998 a vykázaný na podklade kontrolnej
inventarizácie dňa 25.7.1998. Jej výsledkom malo byť zistenie hrubého schodku vo výške 263.343,95
Sk, ktorý bol po úprave koeficientom normovaných strát a nákupných cien vyčíslený na výslednú

sumu 223.349.- Sk a napokon (podaním žalobcu zo dňa 22.3.2010) na konečnú sumu netto schodku
168.724,45 Sk (5.006,61 eura), po odrátaní normovaných strán, obchodného rozpätia a DPH.

Preskúmavané rozhodnutie vydal potom, ako:

-jehopredchádzajúcirozsudokvydanýdňa13.5.2002sp.zn.6C/465/1999,ktorýmžalobuvočižalovanej

T. E. v celom rozsahu zamietol, žalobu voči žalovanej J. J. zamietol čo do zaplatenia 566,11 Sk
s príslušenstvom a konanie o uloženie povinnosti zaplatiť mu príslušenstvo zo sumy 566,11 Sk od
1.11.1998 do 26.4.2002 zastavil a vo zvyšku vylúčil na samostatné konanie nárok voči U. Č.U., D. I., V.
Y., M. G., A. H., D. B., T. Y., V. H., N. H., N. E., J. H., D. D.A., D. C., T. M., N. H. N. D. H., a vyslovil, že vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou T. E. N. J. účastníkom J. náhradu trov konania nepriznáva, zrušil

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.2.2003 v jeho napadnutej časti a vo výroku o zamietnutí
žaloby voči T. E. N. J. J. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

- uznesením zo dňa 21. apríla 2004 sp. zn. 6C/465/1999 konanie voči J. J. zastavil,

- jeho v poradí druhý rozsudok zo dňa 14. apríla 2005 sp. zn. 6C/75/2004, ktorým zaviazal zaplatiť
žalobcovi U. Č. sumu 68.869,71 Sk, D. I. sumu 57.561,94 Sk s prísl., V. Y.Ó. sumu 7.852.-Sk s prísl., M.
G. sumu 7.993.- Sk, A. H. sumu 7.593.- Sk s prísl., D. B. sumu 7.988.- Sk s prísl., T. Y. sumu 7.183.- Sk
s prísl., V. H. sumu 3.800.- Sk s prísl., N. H. sumu 7.087,- Sk s prísl., T. E. sumu 2.005,54 Sk s prísl.,
N. E. sumu 7.101.- Sk s prísl., J. H. sumu 7.300.- Sk s prísl., D. D. sumu 7.150.- Sk s prísl., D. C.

sumu 7.851.- Sk s prísl., T. A., Z.. M. sumu 7.028.- Sk s prísl., N. H. sumu 4.200.- Sk s prísl. a D. H.
sumu 4.200.- Sk s prísl., konanie o zaplatenie 566,11 Sk zastavil a rozhodol o trovách konania, zrušil
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22. novembra 2007 č.k. 6Co/325/2006-61 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie,

- uznesením zo dňa 5. marca 2008 č.k. 6C/75/2004-86 zastavil v celom rozsahu konanie voči T. Y.,
o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou T. Y. rozhodol tak, že náhradu trov konania týmto
účastníkom nepriznal, čiastočne zastavil konanie voči V. Y. (čo do zaplatenia 5.822,40 Sk), voči M. G.
(do sumy 1600 Sk), voči N. E. (v časti 9.692 Sk), voči D. H. (čo do zaplatenia 5.732 Sk) a nárok žalobcu
v zostávajucej časti vylúčil na samostatné konanie,

- podaním zo dňa 22.3.2010 žalobca upresnil výšku zisteného schodku na sumu 168.724,45 Sk
(5.006,61 eura) a na základe uvedeného zobral čiastočne späť svoju žalobu voči U. Č. (čo do sumy
947,71 eura), D. I. (v časti o zaplatenie 786,16 eura), V. H. (čo do sumy 19,95 eura), T. E. (čo do sumy
16,12 eura), (o D. C. zaplatenie 0,03 eura), N. H. (v časti o zaplatenie 5,97 eura) a D. H. (o zaplatenie

32,73 eura) a napokon

- podaním zo dňa 11.5.2010 žalobca zobral späť v celom rozsahu žalobu voči D. H. („žalovanej v 16.
rade“), keďže na svoj podiel zaplatila 40,50 eura, čím uhradila aj celú masu dlžných úrokov z omeškania,
voči žalovanej A. H. zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 52,19 Sk s odôvodnením, že na úhradu

tohto dlhu započítal preplatok, ktorý mu zaplatila dňa 31.3.2008 v súvislosti s úhradou podielu na inom
schodku zistenom v rovnakej predajni a čiastočne zobral späť žalobu i voči T. E., a to v časti istiny,
nakoľko mu celú dlžnú istinu 50,45 eura uhradila dňa 5.5.2010 a voči nej žiadal o uloženie povinnosti
zaplatiť mu už len vyčíslené úroky z omeškania 102,25 eura.

V odôvodnení poukázal na výpoveď žalovanej v 1. rade, ktorá v predajni potravín právneho
predchodcu žalobcu v Rožňave, sídlisko JUH vykonávala funkciu vedúcej predajne, žalovanej v 2. rade,
vykonávajúcej funkciu zástupkyne vedúcej predajne a ostatných žalovaných v 3. až 18. rade, ktoré v
rozhodnomobdobívykonávalifunkciupredavačiek,resp.pokladníkovazároveňmaliuzatvorenédohodyo spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa 1.1.1998, na výpoveď svedkyne U. V., na zastavenie konania v
celom rozsahu voči J. J. N. T. Y. a čiastočné zastavenie konania voči žalovanej V. Y., M. G., N. E., D. H..

Vychádzal zo zistenia, že U. Č. uzavrela dňa 1.3.1998 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú na výkon
práce vedúcej predajne E. D.-D., a.s. s miestom výkonu práce Rožňava - JUH, D. I. uzatvorila pracovnú
zmluvu dňa 19.2.1998 na výkon vedúcej predajne, ako i že na prácu pokladníčky predajne uzatvorili
pracovnú zmluvu dňa 8.1.1998 V. Y., dňa 5.3.1998 J. J., dňa 11.3.1998 D. C., dňa 14.4.1998 N. H. a
dňa 17.6.1998 D. H., na výkon práce predavačky potravín uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 31.12.1997

M. G., A. H., D. B., T. Y., N. H., T. E., N. E., dňa 17.2.1998 J. H., dňa 2.2.1998 D. D., dňa 27.3.1998 T.
M. , a zároveň dohodu o ich spoločnej hmotnej zodpovednosti.

Po právnom posúdení veci podľa § 176 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, v znení účinnom v roku 1998,
dospel k záveru, že za schodok, ktorý vznikol na označenej predajni za inventúrne obdobie od 15.2.1998
do 25.7.1998 vo výške 5.603,63 eura, objektívne zodpovedajú žalované. Uzavrel, že všetky pracovali v

predajni žalobcu, mali uzavretú dohodu o ich spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, boli
oboznámené s výsledkami inventarizácie, na zistený schodok boli upozornené, správnosť vykonanej
fyzickej inventúry žalované prítomné pri fyzickej inventúre potvrdili podpisom vyhlásenia o súhlase so
spôsobom vykonania inventúry a v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že schodok
vznikol bez ich zavinenia. Neponúkli totiž žiadne dôkazy a nepreukázali tak svoje tvrdenie, že schodok

zavinila žalovaná v 1. rade, pretože ona jediná brala z predajne tovar i peniaze a v predajni požívala
alkohol.

Majúc za preukázané, že v rozhodnom období bola hrubá mzda žalovanej v 1. rade vo výške 1.771,49
eura, žalovanej v 2. rade 1.488,48 eura, žalovanej v 3. rade 1.208,39 eura, žalovanej v 4. rade 1.100,44

eura,žalovanejv5.rade991,54eura,žalovanejv6.rade1.218,35eura,žalovanejv7.rade957,71eura,
žalovanej v 8. rade 370,07 eura, žalovanej v 9. rade 1.011,65 eura, žalovanej v 10. rade 175,89 eura,
žalovanej v 11. rade 1.035,22 eura, žalovanej v 12. rade 1.012,05 eura, žalovanej v 13. rade 1.084,04
eura, žalovanej v 14. rade 1.105,56 eura, žalovanej v 15. rade 49,66 eura, žalovanej v 16. rade 842,50
eura, žalovanej v 17. rade 465,08 eura a žalovanej v 18. rade vo výške 371,84 eura, vyvodil záver, že

podiel žalovanej v 1. rade na zistenom schodku v sume 5.600,63 eura predstavuje 18,15 %, žalovanej
v 2. rade 15,25 %, žalovanej v 3. rade 16,19 %, žalovanej v 4. rade 5,64 %, žalovanej v 5. rade 5,08 %,
žalovanej v 6. rade 6,24 %, žalovanej v 7. rade 4,91 %, žalovanej v 8. rade 1,90 %, žalovanej v 9. rade
5,18 %, žalovanej v 10. rade 0,90 %, žalovanej v 11. rade 5,3 %, žalovanej v 12. rade 5,18 %, žalovanej
v 13. rade 5,55 %, žalovanej v 14. rade 5,66 %, žalovanej v 15. rade 0,25 %, žalovanej v 16. rade 4,32

%, žalovanej v 17. rade 2,38 % a žalovanej v 18. rade 1,90 %.

Výrokozastaveníkonania„ohľadomsumy1888,10 eura“odôvodniltým,žepočiastočnýchspäťvzatiach
žalobca žiadal žalované zaviazať k zaplateniu schodku v celkovej výške 4.510,14 eura.

Výrok o trovách štátu odôvodnil poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzajúc z toho, že žalobca pôvodne
žiadal žalované nahradiť schodok vo výške 7.413,82 eura a sám uznal, že inventúra nebola správne
vykonaná, pretože schodok na základe znaleckého dokazovania bol vyčíslený na sumu 5.600,63 eura,

vyslovil, že žiaden z účastníkov konania na náhradu trov konania právo nemá.

Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podali včas odvolanie žalovaná A. H. (v záhlaví rozsudku
označená ako žalovaná v 5. rade), J. H. (v záhlaví rozsudku označená ako žalovaná v 10. rade) a D. C.
(v záhlaví rozsudku označená ako žalovaná v 12. rade).

Žalované A. H.I. N. J. H. vo svojom odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c),
d) O.s.p., ako i odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p., namietajúc v tejto súvislosti zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku v jeho napadnutej časti.
Navrhli rozsudok vo výroku, ktorým im bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi uplatnené peňažné

pohľadávky zmeniť a žalobu voči nim zamietnuť, resp. zrušiť rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudok predovšetkým označili za zmätočný poukazom
na označenie jednotlivých žalovaných v záhlaví rozsudku, ktoré nekorešponduje s ich označením v jeho
petite a pri odôvodnení rozsudku. Upozornili, že žalovaná J. H. je v záhlaví uvedená ako žalovaná v 10.rade, v petite, ktorým je jej uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť 242,98 eura s prísl. je označená ako
žalovaná v 11. rade a v odôvodnení rozsudku stanovisko žalovanej v 10. rade nie je jej stanoviskom,
keďže neukončovala pracovný pomer so žalobcom v skúšobnej dobe. Namietli tiež právny záver, že

zodpovedajú za schodok vyčíslený a uplatnený žalobcom. Súdu prvého stupňa vytkli, že nevzal na
zreteľ zhodné vyjadrenia ostatných žalovaných (s výnimkou žalovanej v 1. a 2. rade) a skutočnosť,
že opakovane upozorňovali žalobcu na správanie žalovanej v 1. a 2. rade, že odmietli za takýchto
okolností ďalej pracovať a iniciovali vykonanie inventúry. Ďalej súdu vytýkali, že nevyhovel ich návrhu
na jednom pojednávaní vypočuť a konfrontovať žalované Č., I. N. H. E., a ich vyjadrenia nezaznamenal

do zápisnice o pojednávaní s konštatovaním, že nie sú dôležité pre konanie. Žalovaná A. H. namietla
aj nesprávne vyčíslený úrok z omeškania 417,83 eura za obdobie od 1.11.1998 do 31.3.2008 zo sumy
252,04 eura s poukazom na skutočnosť, že platba z jej strany žalobcovi nebola učinená z dôvodu,
aby uznávala jeho nárok, ale preto, že jej preplatok si žalobca sám preúčtoval ako čiastočnú úhradu
jej dlhu, namiesto toho, aby jej preplatok vrátil. Pri vyčíslení úroku z omeškania tak zrejme došlo k
matematickému omylu. V prípade zrušenia rozsudku žiadali súdu prikázať vykonať pojednávanie za

súčasnej prítomnosti žalovaných Č., I., E. a konfrontovať žalované ad 5 a ad 10 so svedkyňou E. a
žalovanými ad 1 a ad 2, v prípade potreby aj žalované ad 1 a ad 2 so svedkyňou.

Žalovaná D. C. podala odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade škody a výroku o náhrade trov
štátu v sume 125 eur pre jeho nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti poukázala tiež na iné označenie

žalovaných účastníkov a ich poradie v záhlaví rozsudku a iné vo výrokovej časti rozsudku, čo spôsobilo,
že sa v rozsudku nevie z jeho odôvodnenia vyznať. Namietla tiež, že súd prvého stupňa nevykonal
náležité dokazovanie a jeho výsledky vyhodnotil nesprávne. Tvrdila, že ako zamestnankyňa žalobcu
z hľadiska ochrany jeho majetku postupovala v súlade so zákonom a oznámením skutočností o
protiprávnom konaní žalovanej v 1. rade, ktorá bola vedúcou predajne, sa spolu s ostatnými žalovanými

zbavila svojej zodpovednosti za škodu. Mala za to, že sú splnené podmienky na to, aby súd žalobu
zamietol, pretože nie je vina žalovaných, že zamestnávateľ nepodal trestné oznámenie vo veci nimi
oznamovaných skutočností. Odvolanie voči výroku v časti, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi príslušenstvo žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky odôvodnila poukazom na dĺžku
súdneho konania v posudzovanej veci a jej ústavné právo na spravodlivý súdny proces, ktorý by mal

byť rýchly a bez prieťahov. Za nespravodlivé preto označila znášať dôsledky v platení úrokov, ktoré
v podstatnej miere prevyšujú výšku istiny a sú pre ňu osobne likvidačné. Navrhla zmeniť rozsudok a
zamietnuť voči nej žalobu, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa súdu na nové
konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v jeho napadnutých častiach potvrdiť ako vecne
správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Poukázal na vyčíslenie masy
úrokov z omeškania uplatnenej voči žalovanej A. H., tvoriace súčasť vyjadrenia. Tento výpočet označil
za správny a odvolateľkami navrhované opätovné výsluchy účastníkov a svedkov za nadbytočné, keďže
žalovaná Č. bola opakovane vypočutá dňa 24.4.2002 a 13.5.2002 (v konaní vedenom pod sp. zn. 6C

465/1999) a opakovane dňa 19.5.2011 (v konaní pod sp. zn. 6C 58/2008), žalovaná I. bola vypočutá
dňa 13.5.2002 a následne dňa 20.6.2011 a svedkyňa E. dňa 13.5.2002.

Odvolanie bolo podané len čo do výroku o uložení povinnosti A. H., J. H. N. D. C. žalobcovi zaplatiť
ním uplatnenú peňažnú pohľadávku s príslušenstvom titulom náhrady škody za schodok, trovy štátu a

konania, a tak právoplatnosť ostatných výrokov nebola odvolaním účastníkov dotknutá (§ 206 ods. 3
O.s.p.).

Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal len výrok uložení povinnosti A. H., žalobcovi zaplatiť ním
uplatnenú peňažnú pohľadávku s príslušenstvom titulom náhrady J. H. N. D. C. škody za schodok, ktorý

vznikol na predajni potravín žalobcu (jeho právneho predchodcu) v Rožňave, sídlisko JUH, za inventúrne
obdobie od 15.2.1998 do 25.7.1998 vo výške 5.603,63 eura, výrok o trovách štátu a trovách konania.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalované A. H., J. H. N. D. C. v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že v posudzovanej
veci nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné v
jeho napadnutých častiach zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa totiž zaťažil konanie a následne rozhodnutie takou vadoukonania, na ktorú odvolací súd prihliada (aj) z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ide totiž najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa pri odôvodnení preskúmavaného výroku neriadil dôsledne

ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, cˇoho sa
navrhovatelˇ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný úcˇastník konania, strucˇne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutocˇnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, precˇo
nevykonal dˇalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedcˇivé.

Vyššie uvedená povinnosť nebola v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavanej časti
rozhodnutia, súdom prvého stupňa náležite rešpektovaná.

Námietky žalovaných A. H., J. H. N. D. C. v ich odvolaní v časti, ktorou namietajú zmätočnosť a
nezrozumiteľnosť jeho napadnutých výrokov, najmä vzhľadom na iné označenie žalovaných účastníkov

a ich poradie v záhlaví rozsudku a iné vo výrokovej časti rozsudku, sú dôvodné.

Z písomného vyhotovenia záhlavia rozsudku, jeho výrokovej časti a odôvodnenia v preskúmavanej časti
totiž i podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že neboli v zmysle citovaného ust. § 157
ods. 2 O.s.p. zachované jeho formálne a obsahové náležitosti, a to s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti,

určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku v situácii, ak
vzhľadom na nejednotné (rozdielne) označenie jednotlivých žalovaných v záhlaví, vo výrokovej časti i
v samotnom jeho odôvodnení, nie je jednoznačne zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane
jednej a na strane druhej jeho právnym záverom, že nárok žalobcu vo vzťahu práve k A. H., J. H.Ó. N.
D. C. je daný a že sú preto povinné zaplatiť žalobcom uplatnenú pohľadávku v súdom určenom rozsahu.

Uvedené platí o to viac, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca zobral v časti späť žalobu podaním zo
dňa 22.3.2010 (o.i.) voči D. C. (o zaplatenie 0,03 eura) a podaním zo dňa 11.5.2010 voči žalovanej
A. H. (o zaplatenie 52,19 Sk). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, či o týchto
dispozitívnychúkonochžalobcusúdrozhodol.Súdprvéhostupňavodôvodneníčastisvojhorozhodnutia

totiž iba opisuje obsah jednotlivých vykonaných dôkazov, následne cituje ustanovenie § 176 ods. 1 až
4 Zákonníka práce, v znení účinnom v roku 1998, a poukazom na zistenú hrubú mzdu žalovaných
dosiahnutú v rozhodnom období, uzatvára danosť nároku žalobcu na istinu v rozsudku určenej výške
s tým, že výrok o priznanom príslušenstve peňažnej pohľadávky celkom opomenul skutkovo odôvodniť
i akokoľvek právne posúdiť.

Uvedené platí i vo vzťahu k výroku o trovách štátu, ktorý odôvodnil len poukazom na ust. § 148 ods.
1 O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa s takto nedostatočným odôvodnením preskúmavaných výrokov

znemožňuje odvolaciemu súdu posúdiť, či je so zreteľom na odvolateľkami uplatnené odvolacie dôvody
správny a podrobiť ho odvolaciemu prieskumu z hľadiska obsahu ich ostatných odvolacích námietok, pri
súčasnom rešpektovaní zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods. 1, § 10 ods.
1 O.s.p.). Rovnako znemožňuje i žalobcovi a žalovaným právne relevantným spôsobom reagovať na
právne závery súdu prvého stupňa, preto takýmto postupom bola účastníkom odňatá možnosť konať

pred súdom, čo je podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. vždy dôvod na zrušenie rozsudku odvolacím
súdom.

Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti časti, spolu s výrokom o trovách

štátu a akcesorickým výrokom o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa v intenciách uvedeného odstrániť vyššie označené
procesné vady, predovšetkým ustáliť okruh účastníkov konania (vzhľadom na čiastočné alebo úplnézastavenie konania voči niektorým z nich), ustáliť predmet konania (konečnú výšku škody uplatňovanú
žalobcom voči jednotlivým žalovaným), zosúladiť označenie žalovaných v záhlaví, vo výrokovej časti
a samotnom odôvodnení rozsudku a tiež označenie žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do

pozornosti, že prvostupňový súd uznesením zo dňa 5.3.2008 pripustil zámenu účastníkov na strane
žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu D. - D. N..H.. O. pripustil, aby do konania vstúpil žalobca
W. H. H..Z..A.. O.. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica bol tento
subjekt (s IČO:36620319) zapísaný v obchodnom registri od 23.9.2003 do 24.9.2013, od 25.9.2013 je v
tomto obchodnom registri zapísaný W. H., N..H.. so sídlom v O., I. L. X, IČO: XXXXXXXX.

Následne bude úlohou súdu v zrušenej časti opätovne rozhodnúť, prihliadnuť pritom na všetky rozhodné
skutočnosti, ktoré vyplynuli zo všetkých vykonaných dôkazov, ako aj na skutočnosti, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 132 O.s.p.) a v nadväznosti na to sa vysporiadať
dôsledne i s relevantnými tvrdeniami žalobcu a žalovaných v odvolaní a rozhodnutie odôvodniť (vrátane
rozhodnutia o príslušenstve peňažnej pohľadávky žalobcu, o trovách štátu a trovách konania) tak, aby

malo všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu (I.
ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, IV. ÚS 115/03).

Odvolací súd kvôli úplnosti poznamenáva, že právo na náhradu trov konania má štát len proti
účastníkovi,uktoréhoniesúpredpokladynaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,pretopovinnosťousúdu

prvého stupňa pri svojom novom rozhodovaní o trovách štátu bude posudzovať podmienky pre uloženie
náhrady týchto trov účastníkovi, ktorého podľa výsledkov konania by táto povinnosť mala stíhať, i z toho
hľadiska, či u neho nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (je irelevantné, či o tomto
oslobodení bolo rozhodované). Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že prvostupňový súd A. H. a
J. H. uznesením oslobodenie od platenia súdneho poplatku (sp. zn. 6C/75/2004, č.l. 53) priznal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004

Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.