Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011728
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111011728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.4.2016, v
trestnej veci obžalovaného S. C. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu A. zo dňa 11.3.2014, sp. zn. 33T 127/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného S. C., nar. XX.XX.XXXX vo S. Z.,
trvale bytom A., N. XXXX/XX

uznáva vinným, že

Dňa XX.XX.XXXX v A. ako dlžník uzavrel

1. Na ulici Z. č. X s veriteľom O. Z. ústnu zmluvu o bezúročnej pôžičke sumy 6.638,78 eur s lehotou
splatnosti do 17.01.2008, kde ako záruku vrátenia pôžičky veriteľovi vystavil zmenku na sumu 6.638,78
eur,
2. Na ulici O. č. X s veriteľom A. U. ústnu zmluvu o bezúročnej pôžičky sumy 3.319,39 eur s lehotou
splatnosti do 17.01.2008, kde ako záruku vrátenia pôžičky veriteľovi vystavil zmenku na 3.319,39 eur,

pričom pri poskytovaní pôžičiek zatajil veriteľom existujúce záväzky voči iným veriteľom, poskytované
pôžičky doposiaľ nevrátil, čím takto svojím konaním spôsobil O. Z., trvale bytom A., Na rúrkach XXXX/

XX škodu vo výške X.XXX,XX eur a A. U., trvale bytom A., A. XX škodu vo výške 3.319,39 eur

teda

- na škodu cudzieho majetku seba ohodnotil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu

čím spáchal

-prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

za to mu ukladá

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenému O. Z., nar. XX.XX.XXXX v
A., trvale bytom A., Na rúrkach XXXX/XX sumu vo výške X.XXX,XX eur a poškodenému A. U., nar.
XX.XX.XXXX v T. okres A., trvale bytom A. škodu vo výške 3.319,39 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného S. C. vinným, že

-dňa XX.XX.XXXX v A. ako dlžník uzavrel

1. na ulici Z. č. X s veriteľom O. Z. ústnu zmluvu o bezúročnej pôžičke sumy 6.638,78 eur s lehotou
splatnosti do 17.01.2008, kde ako záruku vrátenia pôžičky veriteľovi vystavil zmenku na sumu 6.638,78

eur,
2. na ulici O. č. X s veriteľom A. U. ústnu zmluvu o bezúročnej pôžičke sumy 3.319,39 eur s lehotou
splatnosti do 17.01.2008, kde ako záruku vrátenia pôžičky veriteľovi vystavil zmenku na 3.319,39 eur,

pričom pri poskytovaní pôžičiek zatajil veriteľom existujúce záväzky voči iným veriteľom, poskytované

pôžičky doposiaľ nevrátil, čím takto svojím konaním spôsobil O. Z., trvale bytom A., D. XXXX/XX škodu
vo výške 6.638,78 eur a A. U., trvale bytom A., A. 38 škodu vo výške 3.319,39 eur.

Za to mu uložil podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri neexistencii priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.

zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia v trvaní 2 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom A.,
Na F. XXXX/XX sumu vo výške 6638,78,- € a poškodenému A. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., A.

38 sumu vo výške 3319,39 € do 30-tich od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie obžalovaný a to prostredníctvom
svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že sa necíti byť vinným zo
spáchania skutku tak, ako to formuluje okresný prokurátor a zdôraznil, že právny vzťah s poškodenými

mal byť posudzovaný len v občianskoprávnej rovine. Jeho tvrdenia v prípravnom konaní, ako aj počas
dokazovania na hlavnom pojednávaní sú stále rovnaké, zhodné a pravdivé. Poškodených neklamal,
nič im nezatajil, ich vzťah mali garantovaný jeho zmenkou, na základe ktorej si mohli kedykoľvek na
príslušnom súde uplatniť právo vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorý platobný rozkaz ako
prípadný exekučný titul by ich oprávňoval k úhrade z finančných prostriedkov zadržiavaných dražobnou

spoločnosťou, či z iných jeho aktív. S veriteľmi mal teda jeden právny vzťah založený ústnou zmluvou
o bezúročnej pôžičke a druhý právny vzťah vyplývajúci z vlastnej zmenky. So skutočnosťou, že sa proti
nemu vedie trestné konanie nie je spokojný, k čomu sa vyjadril aj na hlavnom pojednávaní pri poslednom
slove dňa 11.3.2014. Rozsudok nezodpovedá šetreniu a faktom a vyjadril názor, že na to, aby bol človek
odsúdený na tak dlhú dobu odňatia slobody ako on, nebol dostatočne náležite posúdený celý prípad.

Domnieva sa, že skutkovým okolnostiam, ktoré sa vôbec nestali, bol pripísaný nebývalý rozmer, čo sa
týka tvrdení, že zatajil veriteľom existujúce záväzky voči iným veriteľom. Žiaden zákon neukladá, aby pri
uzatváraní právneho vzťahu pôžička, či vystavenie vlastnej zmenky mal povinnosť zverejňovať aktíva,
či pasíva ako fyzická osoba, či ako právnická osoba podnikateľ. Poukázal na to, že v čase uzavretia
pôžičky bol konateľom a spoločníkom dvoch spoločností s ručením obmedzeným a živnostníkom vo

firme S., poškodení ho veľmi dobre osobne poznali, poznali jeho situáciu v rodine. Povedal im, za akým
účelom peniaze potrebuje i to, že peniaze im vráti z jeho súkromných finančných prostriedkov ako občan
z výťažku dražby rodinného domu v A. a rekreačnej chaty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
s jeho bývalou manželkou, očakával, že v čase splatnosti pôžičiek reálne prebehne dobrovoľná dražba
rodinného domu zapísanom na LV XXXX, kat. ú. A., parcela XXX/X, zastavaných plôch a nádvoria vo

výmere 256 m2, 3566/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, 3656 - záhrady 377 m2,365/2 - garáž, rodinný dom so súpisným číslom 3185 na parcele 365/1. Dobrovoľná dražba začala dňa
X.X.XXXX listom I., s.r.o. G.. Po zrealizovaní dražby dňa XX.X.XXXX boli finančné prostriedky prijaté do
notárskej úschovy M.. V. O., notárky v R., išlo o obnos 57.985,05 €. Poukázal aj na to, že chatu na W.

zakúpil za našetrené diéty počas pôsobenia v L., vlastnoručne urobil prístavbu, vykopal 8000 l žumpu
s kanalizáciou, financoval sám zavŕtanie studne a dokúpil k chate pozemok o rozlohe viac ako 6 ha,
poškodenému U. pomohol v jeho susedstve zakúpiť chatu a navštevovali sa. Ako odporca v priebehu
súdneho konania o vyporiadaní BSM sa vyjadril vo vzťahu k hnuteľným veciam tvoriacim BSM a želal si,
aby navrhovateľka bola zaviazaná povinnosťou vrátiť jemu jeho osobné veci a žiadal, aby majetok BSM

bol rozdelený spravodlivo, rovným dielom medzi obidvoch účastníkov, čo sa nestalo a súd navrhovateľke
prikázal všetky finančné prostriedky zo zostatku výťažku z dražby a jemu určil povinnosť zaplatiť ďalšie
finančné prostriedky, čo nemohol nikto predvídať a ani dokonca len predpokladať v čase uzatvárania
pôžičiek s poškodenými a podpisovaní vlastných zmeniek. O rozdelení BSM rozhodoval okresný súd a
v priebehu tohto konania sa on ako účastník konania svojho práva na aktíva z BSM nevzdal. Na tento
skutkový stav a celkovú situáciu v zisťovaní materiálnej pravdy opakovane v priebehu celého trestného

konania obžalovaný poukazoval a vyjadril presvedčenie, že toto sú závery vyslovené s určitosťou a nie
dohadmi a domnienkami, ktoré sa v tomto trestnom konaní vyskytujú. Ďalej poukázal na znenie § 2 ods.
4 Tr. por., podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným rozsudkom jeho vinu. Poukázal na pravidlo pri dokazovaní „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a pravidlo, že obvinenému musí byť vina preukázaná.

Poukázal aj na ust. § 15 Tr. zák., podľa ktorého je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ - chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b/-
vedel,žesvojímkonanímmôžetaképorušeniealeboohrozeniespôsobiťapreprípad,žehospôsobí,bol
s tým uzrozumený. Obžalovaný sa domnieva, že úmysel ako nevyhnutný predpoklad skutkovej podstaty
žalovaného prečinu, nebol naplnený, a to ani v priamej, ani nepriamej zákonom vyžadovanej forme,

práve tejto skutočnosti - subjektívnej stránke sudca Okresného súdu A. v prednáške z 3.5. až 4.5.2011 v
P. venoval mimoriadnu pozornosť, pričom v prílohe pripojil spomínanú prednášku. Vzhľadom na vyššie
uvedené žiadal, aby krajský súd v celom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu A. č.k. 33T 127/11
zo dňa 11.3.2014 vo výroku o vine a treste, ako aj vo výroku o náhrade spôsobenej škody a jeho spod
obžaloby okresného prokurátora oslobodil.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia §
317ods.1Tr.por.,podľaktoréhoakodvolacísúdnezamietneodvolaniepodľa§316ods.1alebonezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom
dospel k správnym skutkovým záverom. Krajský súd však považoval za potrebné doplniť dokazovanie
čítaním listinných dôkazov a to oboznámením spisu Okresného súdu A. sp. zn. 15C 189/2007, ďalej
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C 172/05 zo dňa 8.12.2015, preto dokazovanie v tomto smere
na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného doplnil.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že tento obžalovaný spáchal.

Skutočnosť, že dňa 17.12.2007 uzavrel obžalovaný S. C. s poškodenými O. Z. a A. U. zmluvy o pôžičke

s lehotou splatnosti do XX.X.XXXX a ako záruku splatenia týmto vystavil zmenky, pričom poškodený Z.
odovzdalobžalovanémusumu200.000,-Sk(6.638,78eur)apoškodenýU.sumu100.000,-Sk(6.638,78
eur) potvrdil tak obžalovaný samotný ako aj poškodení, táto skutočnosť plynie aj zo zmeniek samotných
a túto skutočnosť v priebehu trestného konania nikto nespochybňoval. Rovnako bolo nepochybne
preukázané a to tak výpoveďou obžalovaného ako aj svedkov poškodených, že obžalovaný požičané

peniaze nielen v dohodnutej lehote, ale ani do konania verejného zasadnutia na krajskom súde nevrátil.
Sporným bolo, či v čase uzavretia zmlúv o pôžičke obžalovaný vedel, že túto poškodeným v dohodnutej
lehote nevráti, resp. nevráti im ju vôbec.V konaní pred prvostupňovým súdom obžalovaný vo veci uviedol, že pôžičku nebral s tým úmyslom,
že ju nevráti, s poškodenými sa dohodol, že finančné prostriedky mu požičajú do firmy a tieto budú
vrátené z výnosu z predaja domu v centre A., výťažok z predaja domu je v úschove notárky do skončenia

súdneho konania o vyporiadaní jeho bezpodielového vlastníctva manželov a z týchto prostriedkov chcel
vrátiť pôžičku poškodeným. On mal v tom čase aj pohľadávky v D. R. a D. Z. na 25.000,- eur a 8.000,-
eur, v tom čase mal majetok v hodnote 5-6 miliónov eur. Pokiaľ by poškodení boli podali návrh na
vydanie platobného rozkazu, bola by ich pôžička vyporiadaná z predaja domu. V minulosti vlastnil tri
domy, dva na N. ulici č. XX a XX a na T. XX, v čase pôžičiek bol dom na N. XX čistý. Dražba domu

sa mala uskutočniť vo februári, túto dražbu napadla jeho bývalá manželka a dražba sa uskutočnila
až o rok. Od poškodených si peniaze požičal na nákup materiálu do firmy a na zaplatenie odvodov
za zamestnancov. S poškodeným U. boli susedmi na S., poškodeného Z. poznal cez U.. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodení v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke vedeli, že má
problém, nevedel vysvetliť, prečo je v zápisnici z prípravného konania uvedený opak. V konaní pred
prvostupňovým súdom bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania (zo

dňa 22.7.2011), kde obžalovaný vypovedal aj v prítomnosti svojho obhajcu, kde uviedol, že v rokoch
2005-2009 podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba a aj ako konateľ spoločnosti S. C. s.r.o.,
dňa X.X.XXXX bol nútený odovzdať prevádzku v Z. S. Z., pričom on do výrobnej haly investoval svoje
prostriedky, keďže do konca roka 2008 mal právo halu odkúpiť, v uvedenej veci aj viedol súdne konanie.
Následne musel hľadať nové priestory pre prevádzku, výrobu obnovili v auguste 2007, avšak stratili

svojho hlavného odberateľa L. B., s.r.o., hľadali nových odberateľov, ale nedarilo sa im. Koncom roka
2007 potreboval finančnú hotovosť na vyplatenie miezd zamestnancom, preto požiadal svojho známeho
poškodeného U., ktorý mu požičal 100.000,- Sk, viac mu požičať nemohol a ešte od ich spoločného
známehoZ.sipožičalsumu200.000,-Sk,ktorúsumusazaviazalvrátiťdo17.1.2008,pričomU.povedal,
že mu pôžičku vráti možno aj skôr, že peniaze bude mať z výťažku z dražby domu na ulici N. č. XX.

Ďalej v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že poškodených neinformoval o svojich finančných
problémoch v podnikaní, rozprávali sa o problémoch s bývalou manželkou, s poškodenými sa stretol
v januári 2008, kde im oznámil, že dražba, ktorá sa mala uskutočniť dňa 4.1.2008 bola zmarená jeho
bývaloumanželkou,jednakchcelpôžičkuvrátiťzpredajavýrobkov,snikýmvšaknemaluzavretýkontrakt
na predaj tovaru.

Obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako sa mu tento kladie za vinu usvedčujú predovšetkým
svedkovia poškodení O. Z. a A. U.. Poškodený Z. pred prvostupňovým súdom uviedol, že obžalovaný za
ním došiel s bývalým kolegom poškodeným U., povedal, že sa rozvádza a potrebuje peniaze na nejaké
leasingy,zaobžalovanéhosaprihovorilajpoškodenýU.,pretomupožičal200.000,-Skabolapodpísaná

zmenka. Následne došlo k predĺženiu splatnosti z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu pohľadávky.
Obžalovaný im hovoril, že predáva dom, chatu, ale následne na LV zistili, že sú tam zapísané tri až
štyri banky.

Svedok poškodený A. uviedol, že narýchlo poskytol obžalovanému pôžičku 100 000,- Sk s tým, že má

poškodený nejaké problémy, obžalovaný chcel požičať viac peňazí, so zvyškom ho svedok odporučil
na poškodeného Z., čo svedok ľutuje, po mesiaci sa obžalovaný nehlásil a preto bolo podané trestné
oznámenie. V čase poskytnutia pôžičky svedok nemal vedomosť o finančnej situácii obžalovaného, mal
vedomosť o tom, že obžalovaný vlastní dom, chatu, druhý dom a podnikal, uviedol mu, že má súkromné
problémy, obžalovaný im sľuboval, že pôžičku vráti z predaja domu či chaty, chata bola neskôr predaná,

obžalovaný nemal ani snahu s nimi komunikovať. V minulosti mal s obžalovaným dobré vzťahy, boli
susedia na chate.

V konaní pred prvostupňovým súdom bol vypočutý aj svedok O.. L. N. W.., ktorý uviedol, že obžalovaný
je jeho bývalý kolega, ktorému poskytol ako konateľ spoločnosti N., a.s. pôžičku vo výške 2.600.000,- Sk,

ktorú pôžičku si jeho spoločnosť vzala v ČSOB a.s. vo výške 3.000.000,- Sk, peniaze mali byť vrátené do
6.12.2006, čo sa nestalo, obžalovaný ručil domom, neustále sľuboval, že dom predá, pričom pri jednaní
okolo Vianoc 2006 vzhľadom na prístup manželky obžalovaného sa tento dom nedal predať.

Výpoveď tohto svedka je v súlade s listinami, ktoré sa nachádzajú v spise, z ktorých plynie, že ČSOB

a.s. poskytla spoločnosti N. a.s. kontokorentý úver č. XXXX/XX/XXXX vo výške X.XXX.XXX,- Sk dňa
6.12.2005 a v ten istý deň spoločnosť N. a.s. poskytla z uvedenej sumy pôžičku obžalovanému S. C. vo
výškeX.XXX.XXX,-Sk,ktorúpôžičkusaobžalovanýC.zaviazalvrátiťdoX.XX.XXXX,ztaktoposkytnutej
pôžičky si spoločnosť N. a.s. ponechala sumu 400.000,- Sk ako zábezpeku, obžalovaný pôžičku riadnenesplácal a preto úroky ČSOB a.s. musela splácať spoločnosť N., a.s., následne však aj oni prestali
splácať úver banke, a banka im zablokovala účty. Úver poskytnutý ČSOB a.s. spoločnosti N. a.s. bol
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam a to rodinnému domu v A. na ul. N. č. 38 a priľahlým

pozemkom, ktoré boli v spoluvlastníctve obžalovaného a jeho manželky. Dňa X.XX.XXXX boli tieto
nehnuteľnosti predané v dražbe z dôvodu nesplatenia úveru za kúpnu cenu 192.524,73 eur. Výťažok z
dražby po uspokojení záložného veriteľa ČSOB a.s. vo výške 57.985,05 eura bol dňa 19.5.2009 zložený
do notárskej úschovy na notárskom úrade JUDr. O. v R..

Zo spisu Okresného súdu A. sp. zn. 15C 189/2007 plynie, že dňa 28.6.2007 podala manželka
obžalovaného V. C., rod. Z. návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
BSM), keďže rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. 8C 172/05 zo dňa 8.12.2005 bolo zrušené
bezpodielovéspoluvlastníctvo,totorozhodnutienadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa2.1.2006.
Navrhovateľka, manželka obžalovaného, navrhla, aby okresný súd z vecí patriacich do bezpodielového
vlastníctva do jej výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,

k.ú. A. a to parcelu č. XXX/X,XXX/X a XXX zastavené plochy a nádvoria a záhrady a stavby na parcele
č. XXX/X a XXX/X-rodinný dom a garáž ako aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX k. ú.
S., Z. katastra Z., obec N. a to parcelu č. XX/X, XX/XX a XX/XX. Obžalovanému ako odporcovi navrhla
aby pripadol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti S. C., s.r.o. IČO: XX XXX XXX a časť hnuteľných
vecí s tým, že navrhovateľka sa zaviazala na vyrovnanie majetkovej hodnoty zaplatiť obžalovanému ako

odporcovi sumu 150 000,- Sk s tým, že túto sumu by splácala mesačne po 6 250,- Sk v lehote dvoch
rokov. Žaloba o vyporiadanie BSM bola obžalovanému doručená dňa 20.8.2007, prvé pojednávanie
na Okresnom súde Prešov bolo vytýčené na deň 21.1.2008 (teda po splatnosti pôžičky poškodených),
tohto pojednávania sa obžalovaný nezúčastnil, na pojednávaní dňa 30.1.2008 obžalovaný nesúhlasil s
návrhom manželky a toto bolo odročené na neurčito.

Zo správy ČSOB, a.s. zo dňa 6.3.2009 plynie, že dňa 3.12.2008 Prvá dražobná, s.r.o. vydražila
nehnuteľnosti obžalovaného S. C. za cenu 205.802,30 eur, dňa 26.2.2009 z tejto sumy poukázala
v prospech ČSOB, a.s., sumu 196.773,56 eur, z tejto sumy bola uhradená pôžička v ČSOB a.s., a
zvyšok sumy vo výške 57.985,05 eur bol zložený do notárskej úschovy za účelom realizácie exekučných

záložných práv. Zo správy Notárskeho úradu M.. V. O. zo dňa 27.5.2011 plynie, že z uloženej sumy boli
peniaze vydané záložným veriteľom a zostatok bol 40.167,54 eur. Rozsudkom Okresného súdu A. sp.
zn. 15C 189/2007 zo dňa 15.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v A. sp. zn. XCo 125/2013
zo dňa 23.1.2014 boli do výlučného vlastníctva V. Z. (predtým C.), manželky obžalovaného prikázané
peňažné prostriedky v sume 40.167,54 eur a obžalovaný bol zaviazaný na vyrovnanie podielov zaplatiť

bývalej manželke sumu 3.723,10 eur.

Zo správy Daňového úradu II. Prešov plynie, že ku dňu 17.12.2007 evidoval tento úrad voči daňovému
subjektu S. C. pohľadávky v celkovej výške 9.043,62 eur, z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2006 plynie, že obžalovaný vykazoval príjmy 6 634 744,- Sk (220.233,15 eur) a výdavky

6 758 570,- Sk (224.343,42 eur), teda daňová strata predstavovala sumu 123 826,- Sk (4.110,27 eur).
Obžalovaný v uvedenom roku priznal majetok v hodnote 166.765,35 eura, z toho zásoby vo výške
8.298,48 eura, do majetku však boli zahrnuté aj stroje a zariadenia, ktoré boli vo vlastníctve leasingových
spoločností, nie vo vlastníctve obžalovaného. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za
rok 2007 plynie, že obžalovaný mal v tomto období príjmy vo výške 520.000,- Sk (17.260,84 eur) a

výdavky vo výške 2 004 000,- Sk (66.520,61 eura), teda dosiahol stratu 1.484.000,- Sk (49.259,78 eur),
za rok 2008 mal obžalovaný príjmy 68 000,- Sk (2.257,19 eur) a výdavky mal vo výške 2 505 627,- Sk
(83.171,58 eur), teda daňová strata predstavovala 2 437 627,- Sk (80.914,39 eur).

K finančným pomerom obžalovaného ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke s poškodenými bolo zistené,

že obžalovaný ku dňu prevzatia pôžičky od poškodených dlhoval A. V. podnikajúcemu pod obchodným
menom A. sumu 3 023,80 eur, ktorá suma bola splatná 24.12.2006, vo veci bol vydaný platobný rozkaz
Okresným súdom A. pod sp. zn. 18 Rob/176/07. Spoločnosti M. C. Z. s.r.o. dlhoval sumu 2 854,44 eur,
ktorá suma bola splatná 23.6.2007, vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom A. pod sp.
zn. 18 Rob/427/07, spoločnosti STATON, s.r.o. sumu 1 129,24 eur, ktorá suma bola splatná 29.9.2006,

vo veci bol dňa 15.5.2008 vydaný platobný rozkaz Okresným súdom A. pod sp. zn. 19 Rob/126/08,
spoločnosti Y. s.r.o. dlhoval sumu 1856,54 eur, ktorá suma bola splatná 1.8.2006, vo veci bol dňa
20.11.2008 vydaný platobný rozkaz Okresným súdom A. pod sp. zn. 19 Rob/445/08, spoločnosti Z.-O.
mm, s.r.o. dlhoval sumu 1758,41 eur, ktorá suma bola splatná dňa 30.10.2006, vo veci bol dňa 9.7.2007vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XX Rob/107/07. Spoločnosti W., s.r.o.
dlhoval obžalovaný sumy 277,71 eur a 1057,53 eur, ktoré sumy boli splatné 16.12.2003 a 6.2.2004, vo
veci boli vydané platobné rozkazy Okresným súdom A. pod sp. zn. 21 Rob/107/07 a XXRob/XX/XX,

spoločnosti U.-OLH, s.r.o. dlhoval obžalovaný sumu 1939,88 eur, ktorá suma bola splatná 15.10.2007,
vo veci bol dňa 8.4.2008 vydaný platobný rozkaz Okresným súdom A. pod sp. zn. 19 Rob/118/08, M.
P. dlhoval sumu 5 311,03 eur, ktorá suma bola splatná 31.10.2001, vo veci bol dňa 26.6.2007 vydaný
Okresným súdom A. rozsudok pod sp. zn. XCXX/XX, S. S. podnikajúcemu pod obchodným menom
G.-W.-H. dlhoval obžalovaný sumu 937,60 eur, ktorá suma bola splatná 22.6.2006, vo veci bol vydaný

Okresným súdom A. rozsudok pod sp. zn. 18 Cb 89/08 dňa 12.11.2008, L.. M. Z. dlhoval obžalovaný
sumu 3319,39 eur, ktorá suma bola splatná 5.5.2007, vo veci bol dňa 17.6.2008 vydaný Okresným
súdom A. platobný rozkaz pod sp. zn. 13Ro/447/07, spoločnosti Z., s.r.o. dlhoval sumu 1414,43 eur,
vo veci bol vydaný Okresným súdom A. platobný rozkaz pod sp. zn. 15Ro/214/05, právoplatný dňa
11.1.2006, spoločnosti Z. B. dlhoval obžalovaný sumu 293,30 eur, ktorá suma bola splatná 26.10.2006,
vo veci bol vydaný Okresným súdom A. platobný rozkaz pod sp. zn. 19Rob/463/07, spoločnosti V. Z.,

s.r.o. dlhoval obžalovaný sumu 277,71 eur, ktorá suma bola splatná 26.10.2006, vo veci bol vydaný
Okresným súdom A. platobný rozkaz pod sp. zn. 21Rob 50/2007 dňa 11.1.2008.

Z. C. zas obžalovaný dlhoval k XX.XX.XXXX sumu 3.319,39 eur, ktorá suma bola splatná dňa
31.12.2006, kde vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom A. pod sp. zn. 17Ro/4/2009 dňa

29.4.2009 na sumu 3319,39 eur s príslušenstvom, (uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 21.5.2010 pod ČVS:
P.-XXX/ORK-PO-XXXXpodľa§197ods.1písm.d)Tr.por.odmietnutávecpodozreniazprečinupodvodu
podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť S. C. tým spôsobom, že dňa XX.XX.XXXX
ako dlžník mal uzavrieť s veriteľom A.. Z. C. zmluvu o pôžičke sumy 4.282,65 eur s úrokovou sadzbou

10% p. a. s lehotou splatnosti do 31.12.2006, kde časť pôžičky v sume 1.427,55 eur dňa 14.11.2006
vrátil a zvyšnú sumu nevrátil v podstate z toho dôvodu, že v čase uzatvárania pôžičky mal obžalovaný
pravidelný príjem vo výške presahujúcej jeho výdavky a to predovšetkým od dodávateľa spoločnosti L.
L. B. a.s.).

Na poistnom Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlhoval obžalovaný ku dňu uzavretia zmlúv o pôžičke
sumu 2.020,02 eura, Spoločnej zdravotnej poisťovni sumu 66,59 eura, UNION, zdravotnej poisťovni,
a.s. sumu 423,82 eura, Zdravotnej poisťovni APOLLO a.s. sumu 292,17 eura, ďalej za obdobie od júla
2006 do januára 2008 dlhoval Sociálnej poisťovni sumu 21.045,61 eura, spoločnosti Leasing Slovenskej
sporiteľne a.s. dlhoval 23.347,19 eura, na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni číslo XXXXXXXXXX/

XXXX mal zostatok -20.799,18 eura (kontokorentný úver bol poskytnutý dňa 5.10.2005). Obžalovaný v
tom čase dlhoval spoločnosti GE O., a.s. sumu 3.600,21 eur.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo
a personalistika, ktorý bol prvostupňovým súdom prečítaný ako listinný dôkaz plynie, že vo vedení

jednoduchého účtovníctva fyzickej osoby S. C. podnikajúceho ako živnostníka boli zistené nedostatky
jednak v tom, že v rokoch XXXX-XXXX boli zistené mínusové zostatky v pokladnici, pričom podľa
platných noriem takáto situácia nemôže nastať, taktiež konečné zostatky pokladnice k 31.12. neboli
zaúčtované ako začiatočné zostatky nasledujúceho obdobia, t.j. 1.1., bol zistený aj nesúlad medzi
peňažnými denníkmi a výkazmi o majetku a záväzkoch, teda účtovníctvo nebolo v rokoch XXXX-XXXX

vedené správne a je nepravdivé. Na účtoch v banke v roku 2007 mal podnikateľ S. C. mínusové (debetné
zostatky). Ku dňu XX.XX.XXXX bol podľa výkazu o majetku a záväzkoch stav finančných prostriedkov v
pokladnici 17.300,- Sk, podľa peňažných denníkov bol ku dňu 31.12.2007 stav prostriedkov v pokladnici
mínus 3.218.327,86,- Sk.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ OKP A. ČVS:P.-XX/X-OVK-PO-XXXX plynie, že bol stíhaný obv. L..
M. F. pre zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm. a) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom
základe, že dňa X.X.XXXX mal v Z. odpredať z bývalej výrobnej haly drevoobrábacie stroje, čím mala
byť poškodenému S. C. spôsobená škoda vo výške 76.494,84 eur.

Z dohody o predĺžení lehoty splatnosti pôžičky uzavretej obžalovaným a poškodenými dňa 9.1.2012
plynie, že splatnosť pôžičky zo dňa 17.12.2007 bola (dňa 9.1.2012) predĺžená do 31.3.2012.V posudzovanom prípade bolo, ako to krajský súd už uviedol, nesporne, jednak vystavenými zmenkami
a jednak zhodne výpoveďou obžalovaného, ako aj svedkov- poškodených O. Z. a A. U. preukázané,
že O. Z. požičal dňa XX.XX.XXXX obžalovanému sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur), ako aj bolo

nesporné, že v ten istý deň požičal pošk. A. U. obžalovanému sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) s
lehotou splatnosti do 17.1.2008. Obžalovaný však poprel, aby on mal v čase uzatvárania zmluvy o
pôžičke úmysel poškodených podviesť, resp. úmysel nesplatiť pôžičku tak, ako sa zaviazal túto splatiť,
teda do 17.1.2008, keďže v tom čase prebiehala dražba jeho rodinného domu a z týchto prostriedkov
chcel poškodeným svoj dlh vrátiť. Krajský súd však zhodne so súdom prvého stupňa dospel na základe

uvedených dôkazov k záveru, že v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke obžalovaný S. C. nemal žiaden
pravidelný príjem, keďže v tom čase nemal odberateľov, v tom čase zároveň mal aj záväzky voči
viacerým fyzickým a právnickým osobám, ktoré nesplácal, obžalovaný nemohol ani voľne disponovať
s nehnuteľnosťou -rodinným domom na ulici N. XX, keďže na tento dom mala zriadené záložné právo
ČSOB, a.s., pričom obžalovaný vedel, že pôžička nebola riadne splácaná ako aj vedel, že jeho bývalá
manželka nesúhlasila s predajom ich domu, konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov bolo v štádiu pred prvým pojednávaním na okresnom súde, obžalovaný preto nemohol
dôvodne predpokladať, že bude schopný splniť svoj záväzok voči poškodeným O. Z. a A. U. a už
vôbec nie v dohodnutej lehote jedného mesiaca. Krátka lehota splatnosti pôžičky, ktorú obžalovaný
poškodeným navrhol, bola, podľa názoru krajského súdu, tiež jedným z dôvodov, pre ktorý poškodení
obžalovanému pôžičku poskytli, pričom ich obžalovaný uisťoval, že pôžičku im vráti aj skôr, čo v jeho

prípade nebolo reálne, obžalovaný tým predstieral okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom
veci. Poškodení nemali o bonite obžalovaného pravdivú vedomosť, domnievali sa, že sa nemajú čoho
obávať. Po subjektívnej stránke konal obžalovaný minimálne v nepriamom úmysle, keďže vedel, že
svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený. V danom prípade krajský súd ďalej konštatuje, že v zmysle zásady vigilantibus iura

(právo pomáha ostražitým) by možnosť využiť trestnoprávny prostriedok nemala byť natoľko jednoduchá
a obvyklá, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie úplne rezignovať na aktívnu ochranu ich práv
a záujmov (napr. tolerovaním porušovania zmluvných záväzkov). Preto pri posudzovaní trestnoprávnej
zodpovednosti krajský súd skúmal, či sa zmluvné strany správali štandardne, kde je treba uviesť, že
poškodení poznali obžalovaného ako suseda z chaty, ktorý mal veľký majetok, ktorí nevedeli o jeho

dlhoch a preto nemali dôvod sa domnievať, že obžalovaný poskytnutú pôžičku v dohodnutej lehote
nevráti, obžalovaný ich navyše uisťoval, že pôžičku vráti aj skôr, čím ich utvrdzoval v presvedčení,
že je schopný svoj dlh riadne vyrovnať. Na týchto záveroch potom nič nemení ani tá skutočnosť, že
obžalovaný viedol súdne spory so subjektmi, ktoré mu, podľa jeho názoru, znemožnili vykonávanie
podnikateľskej činnosti.

Správne zistenému skutkovému stavu súdom prvého stupňa potom zodpovedá aj právna kvalifikácia,
čiastočne však túto bolo potrebné upraviť, keď súd prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsudku
opomenul uviesť slovné vyjadrenie trestného činu, ktorým je prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.
2 Tr. zák., keďže sa obžalovaný svojím konaním obohatil na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol

iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Pokiaľ ide o výrok o treste súd prvého stupňa a zhodne ani krajský súd u obžalovaného nezistil
priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. V mieste bydliska bol obžalovaný hodnotený všeobecne, v odpise
registra trestov má síce štyri záznamy, avšak sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zo spisu

Okresného súdu G. II sp zn. 4T 50/2009 plynie, že trestným rozkazom tohto súdu zo dňa 30.4.2009 bol
uznanývinnýmzprečinupodvodupodľa§221ods.1Tr.zák.,ktoréhosadopustildňa1.7.2008,začo mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, trestný rozkaz prevzal 14.5.2009. Uznesením tohto súdu
zo dňa 11.11.2011 bolo rozhodnuté o osvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Rozsudkom Okresného súdu A. sp. zn. 41T 68/2009 bol obž. Hurtuk oslobodený spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery
podľa § 213 ods.1, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť bližšie nezisteného dňa od 14.10.2008
do 30.10.2008. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 10/2011 zo dňa 13.2.2012 bol obž.
S. C. uznaný vinným zo zločinu sprenevery podľa § 231 ods.1, ods.3 Tr. zák., za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody. Uznesením tohto súdu zo dňa 1.2.2013 bolo rozhodnuté o tom, že

obž. S. je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky a na odsúdeného sa dňom 2.januára 2013
hľadí, ako keby nebol odsúdený.Pri ukladaní druhu a výmery trestu krajský súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §

34 ods. 1 Tr. zák., a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere osemnástich mesiacov,
ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov, teda mierne nad dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby je dostatočný a primeraný, a to tak na ochranu spoločnosti, ako
aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z
hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje

možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Navyše prísnejší trest v dôsledku toho, že odvolanie podal
len obžalovaný by ani nebolo možné na základe odvolania podaného v prospech obžalovaného uložiť.

Správne postupoval prvostupňový súd aj pokiaľ obžalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
poškodeným spôsobenú škodu, ktorej výška nebola spochybnená ani obžalovaným. Pri označení
poškodených osôb však prvostupňový súd neuviedol miesto narodenia poškodených, ktoré formálne

pochybenie krajský súd vo svojom rozhodnutí napravil.

Keďže prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní formálne pochybil v tom, že výslovne neoznačil trestný
čin, ktorého sa obžalovaný dopustil ako aj neuviedol miesto narodenia poškodených, krajský súd
napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. zrušil v celom rozsahu a na základe

§ 322 ods. 3 Tr. por. napravil formálne pochybenia prvostupňového súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.