Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/380/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205778
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416205778.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: D. L., nar.
X.X.XXXX, štátna občianka SR, bytom Y. XX, V., zastúpenej: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Lovinského 22, Bratislava proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.7.2016, č. k. 11C/113/2016-18, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia sa zamieta.

Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.9.2014, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 22.09.2014, ďalej uložil zamestnávateľovi žalobkyne - navrhovateľky neodkladného opatrenia,
Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.9.2014,

ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 uzavretých medzi žalobkyňou a
žalovaným a žalobkyni uložil povinnosť podať proti žalovanému - POHOTOVOSŤ, s.r.o., žalobu vo veci
samej s predmetom konania: Určenie platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.9.2014, ktorá je
súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 a platnosti Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 22.9.2014 v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia.

Zároveň vyslovil, že neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Vo svojom rozhodnutí
žalobkyni nepriznal náhradu trov neodkladného opatrenia a žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho
poplatku za neodkladné opatrenie vo výške 33 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 332 ods. 1,

§ 336, § 255 ods. 1, § 262 a čl. 4 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.“) a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov a vecne tým, že žalobkyňa osvedčila, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.9.2014, ktorým sa žalobkyňa ako dlžník zaviazala pravidelne
v mesačných splátkach splácať záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy, zároveň osvedčila, že bola uzavretá
Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť žalobkyňa napáda, a ktorá dohoda sa

už na základe žiadosti žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy realizuje zamestnávateľom žalobkyne
(vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške doposiaľ 343,- eur, čím bola splatená istina zo záväzkuzo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa
predložila dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti dočasného riešenia vzťahov medzi stranami, čím sú osvedčené aspoň

základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom k tomu, že je odôvodnené očakávať, že zamestnávateľ na
základe žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy by nesporne vo vykonávaní zrážok zo
mzdy pokračoval, zvyšuje sa tým hrozba škody na majetku aj právach žalobkyne. S použitím čl. 4
C.s.p. uložil zamestnávateľovi žalobkyne ( Ministerstvu spravodlivosti SR), teda osobe odlišnej od strán

sporu, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy s tým, že aj v tejto časti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebná rýchla a účinná ochrana práv žalobkyne, ktorá preváži nad prísnym
formalistickým poňatím zákona. Vyslovenie vykonateľnosti neodkladného opatrenia jeho doručením
odôvodnil § 332 ods. 1 C.s.p. a uloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej odôvodnil
predpokladom, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
O trovách neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 C.s.p., vychádzajúc z toho,

žežalobkyňamalavoveciúspech,trovykonaniajejvšaknevznikli,pretojejichnáhradunepriznal.Keďže
žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva a jej návrhu bolo vyhovené, podľa výsledku konania zaviazal na zaplatenie súdneho
poplatku za neodkladné opatrenie neúspešného žalovaného.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

4.Žalovanývpodanomodvolanínamietal,ženariadenéneodkladnéopatrenienepodliehaanijednémuz
druhov neodkladných opatrení uvedených v zákone, nakoľko zákon zakotvuje iba neodkladné opatrenie
a) vo veciach ochrany maloletého, b) vo veciach výživného, c) vo veciach osobnej starostlivosti o

maloletého, d) o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých a e) opatrenie na
zabezpečenie dôkazu, preto v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie.
Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo
mzdy, mal za to, že táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka ako prostriedok na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spĺňa všetky
náležitosti právneho úkonu stanovené vo všeobecných ustanoveniach o právnych úkonoch, vrátane
súhlasu dlžníka s vykonávaním zrážok a ich poukazovaním na účet veriteľa v dohodnutej výške, ktorá
neodporuje § 551 Občianskeho zákonníka. Zároveň je obsiahnutá na samostatnom dokumente, teda
predstavuje osobitnú listinu, s ktorou sa mohla žalobkyňa oboznámiť a následne po jej preštudovaní

potvrdiť jej prijatie podpisom. Poukázal na to, že predmetná dohoda je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov pohľadávky veriteľa a táto možnosť nie je vylúčená spotrebiteľským alebo iným charakterom
pohľadávky; zároveň uvedené nie je v rozpore ani so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý pripúšťa možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prípade, že táto dohoda je

uzatvorená vo forme osobitnej listiny. V odvolaní ďalej namietal, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
hroziacej ujmy a neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná,
závažná alebo neodstrániteľná ujma. Naopak, podľa jeho názoru nerealizovaním zrážok zo mzdy by
bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy.
Na základe uvedeného žiadal, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, príp.

napadnuté uznesenie zrušil.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
12.9.2016, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a odvolanie
žalovaného za nezrozumiteľné a nedôvodné. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nariadenie

neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému v zákone uvedených druhov uviedla, že žalovaný
sa nesprávne odvoláva na právny predpis (Civilný mimosporový poriadok), ktorý sa na danú
vec nevzťahuje. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami podľa jej názoru vyplýva
predovšetkým zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe ktorej sa požaduje
vykonávanie zrážok v celkovej výške 808,91 eur, teda v sume podstatne prevyšujúcej nielen istinu, ale aj

celkovú čiastku podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení Dohody o plnení, pričom zamestnávateľ
tieto zrážky aj skutočne vykonáva. Poukázala na to, že v dôsledku nekalých obchodných praktík
žalovaného sa dostala do situácie, že žalovaný má bez súdneho prieskumu možnosť si uspokojovať
aj údajné pohľadávky z neplatných zmlúv a z neprijateľných zmluvných podmienok s tým, že žalovanýnemánároknazaplateniesumypresahujúcejposkytnutýúveranaopak,jepovinnývydaťjejbezdôvodné
obohatenie. V ďalšom uviedla niektoré dôvody neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Dohody
o plnení v splátkach, na základe ktorých považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a tiež dôvody

neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

8. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená
v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť
osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať
naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Úspech

navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého
majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy

pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné,
abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

9. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) odôvodnila tým, že
dňa 22.9.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej žalovaný
poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, pričom úver mala splácať v pravidelných 12
mesačných splátkach po 49 eur a celková čiastka, ktorú mala za predmetný úver zaplatiť žalovanému
predstavovala sumu 588 eur (300 eur istina + celkové náklady 288 eur tvorené súčtom úroku 64%

ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 192 eur a administratívny poplatok 96 eur). Spolu s
predmetnou zmluvou bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a na jej základe
od novembra 2015 do mája 2016 jej bola zo mzdy stiahnutá suma celkovo vo výške 343 eur, čím
má istinu vo výške 300 eur už splatenú, pričom zo Žiadosti o zrážky zo mzdy má vrátane úrokov z
omeškania celkovo uhradiť sumu 808,91 eur a táto suma neustále narastá. S poukazom na Zmluvné

dojednania, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne na úrokovú sadzbu, predstavujúcu fixné
percento vo výške 64 % p.a. (čo možno považovať za úžeru), na neprijateľné zmluvné podmienky,
spočívajúce aj v tom, že moc nad jej majetkom je v dôsledku zrážok zo mzdy koncentrovaná v rukách
žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie,
má za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyvodila naliehavosť dočasnej

úpravy vzťahov účastníkov konania, keď by bez nariadenia neodkladného opatrenia mohol nastať ťažko
zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy naďalej
poukazovali z jej mzdy finančné prostriedky bezdôvodne, pričom v súdnom konaní sa mieni domáhať
neplatnosti Zmluvy o úvere ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy.10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia, keď v danom prípade žalobkyňa dostatočne neosvedčila nárok,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Odvolací súd pri prejednaní odvolania žalovaného zistil,
že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, nie je obsahom súdneho
spisu. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné kópie listinných
dôkazov: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.9.2014, 2 x Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.9.2014, Rozhodcovská zmluva zo dňa 22.9.2014, Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a
priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, Splátkový kalendár zo dňa 22.9.2014, Všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, List žalovaného
zo dňa 16.3.2016, Potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 16.6.2016 o vykonaných zrážkach zo mzdy.
Medzi vyššie vymenovanými listinnými dôkazmi sa teda predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov nenachádza, zároveň táto nie je súčasťou uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy síce nepriamo vyplýva z
niektorých predložených dôkazov (Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a Potvrdenie zamestnávateľa
o vykonaných zrážkach zo mzdy) a uzavretie predmetnej Dohody nepopiera ani žalovaný, uvedené však
nemožno považovať za postačujúce pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedený záver

odvolací súd vyvodil s ohľadom na skutočnosť, že ak samotný obsah Dohody o zrážkach súdu nie je
známy, nemožno posúdiť ani naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu,
keďže tento právny vzťah je založený okrem Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj Dohodou o zrážkach zo
mzdy. Z tohto pohľadu potom nemožno vyvodiť osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
nariadením neodkladného opatrenia.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa pri podaní návrhu
nepreukázala splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Za daného stavu argumentácii žalobkyne o
existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nebolo možné vo vzťahu k

osvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia priznať úspech.

12. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného
opatrenia) zamietol. V záhlaví a výroku svojho rozhodnutia, akceptujúc prechodné ust. § 471 ods.1

C.s.p. už použil (rovnako ako súd prvej inštancie) právny termín „neodkladné opatrenie“.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a §
396 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu
na neodkladné opatrenie s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa

§ 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).