Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/444/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204010
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212204010.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pob. Bardejov, so sídlom
Hurbanova 6, Bardejov, IČO: 30807484, proti povinnému P&M Finance, s. r. o., so sídlom Považská
1706/35, Trenčín, IČO: 45618224, o vymoženie 878,98 EUR, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo
výške 43,36 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 3Er/444/2012 - 25 zo dňa 06.10.2014 súd predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal
oprávneného nahradením trov exekúcie vo výške 73,19 EUR. Vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník.
Výrok predmetného uznesenia týkajúci sa náhrady trov exekúcie bol napadnutý odvolaním oprávneného
zo dňa 04.11.2014.
Súd preskúmajúc odvolanie povinného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonom

stanovenej lehote, keď uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 21.10.2014 a odvolanie bolo osobne
podané na súde osobne dňa 05.11.2014.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Pojem právneho účinku (následku) vyjadruje istú kauzálnu väzbu medzi procesným úkonom a jeho
účinkom, medzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávne
následky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy,

ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Justifikujú sa účinky všetkých procesných
úkonov, teda aj procesných úkonov súdu, aj procesných úkonov účastníkov konania. Ak bol v konaní
vykonaný procesný úkon, s ktorým sú spojené určité následky, majú tieto následky byť zachované
bez ohľadu na procesný režim nového procesného predpisu. Akýkoľvek procesný úkon vykonaný v
procese akýmkoľvek subjektom, ak má svoje účinky do budúcnosti, bez ohľadu na procesný režim
tejto budúcnosti sa normatívne účinky tohto úkonu uznávajú (aj keby ich už oná procesná budúcnosť

pro futuro neuznávala). Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava nerieši situáciu, ktorá nastala, je
potrebné aplikovať predošlú úpravu (§ 374 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.Odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preto na základe vyššie uvedeného
v časti výroku o náhrade trov exekúcie zrušené zo zákona, a preto bola vec opätovne prejednaná a
rozhodnutá zákonným sudcom.

Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pob. Bardejov. Súdny exekútor požiadal na základe
návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd
udelil dňa 29.05.2012.

Dňa 28.07.2014 doručil konajúci exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, pre nemajetnosť
povinného a súd z tohto dôvodu exekúciu zastavil.
V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy
v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou
výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek sa v tomto konaní uplatní v poradí
druhá uvedená, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd náhradou
trov exekúcie zaviazal práve oprávneného.
Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov
určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej

činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 22 vyhlášky č. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú minimálnu paušálnu odmenu podľa § 14
ods. 1 cit. Vyhlášky vo výške 33,19 EUR, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej
33,19 eur.
Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu

a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 2,94
EUR v súlade s predloženým spisovým materiálom, podľa počtu doručeniek. V prevyšujúcom rozsahu
súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom poštovného nepriznal. Viaceré zásielky súdneho
exekútora obsahovali rozhodnutia súdneho exekútora vydané vo viacerých exekučných konaniach,
preto súd výšku hotových výdavkov pomerne krátil. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnené

hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. V danom prípade ide o výdavky, ktoré vzniknú súdnemu
exekútorovi v budúcnosti, pričom pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú. Súd je
toho názoru, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti
s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade
so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko tieto hotové výdavky

súd preukázané nemal, nemohol ich súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu ani priznať.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,00 EUR súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto
náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady

vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,00 EUR súdnemu exekútorovi
priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;

táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej

činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady
na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske
vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne,

písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor
zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej
individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na
ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1

vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada
patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu
exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za
kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto,

lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne
aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení
v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých
prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej
úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn.

17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR ako predkladateľ návrhu vyhlášky,
ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi

náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu

náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:

„Administratívnenákladyniesúsúčasťouadministratívnychprác“.Vdôvodovejspráveknávrhuvyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,

obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy
si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo
súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou

administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej jezahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone

administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa

predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej

činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného

súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné
súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako

nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto
náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný
rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto
súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.

15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).
Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov

za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.
Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,00 EUR súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to

z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom
konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie
týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor
predložil súdu v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr.
4Er/1039/2011,spisová značka exekútora EX 3204/2011 a vo veci sp. značky súdu 4Er/1038/2011,

spisováznačkaexekútoraEX3206/2011),kdepriodlišnomrozsahusvojhoexekučnéhospisupožadoval
rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu
v presne tej istej výške 10,00 EUR, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva
tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo lenspriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať
len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu
náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

Na záver súd k námietke oprávneného týkajúcej sa DPH z uplatneného poštovného uvádza nasledovné.
Zákon o DPH v § 22 upravuje základ dane pri dodaní tovaru a služby platiteľom DPH. Základom dane
pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od
príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa
zahŕňajú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu a taktiež súvisiace náklady

požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Do základu dane sa nezahŕňajú výdavky
platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka (prechodné položky). Ak súdny exekútor je
platiteľom DPH, pri určení základu dane je povinný postupovať v súlade s citovaným § 22 zákona o
DPH. Zákon o DPH ako hmotno-právny predpis upravujúci daň z pridanej hodnoty - ukladá platiteľovi
DPH zahrnúť do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby celú protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal
alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Keďže podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, celá protihodnota, znížená o daň,
ktorú súdny exekútor ako platiteľ DPH prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za
dodanie exekučnej služby, predstavuje základ dane pri dodaní služby. Podľa § 28 zákona o DPH sú
oslobodené od dane univerzálne poštové služby s odkazom na § 2 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových

službách. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou
službou. Univerzálnou poštovou službou je súbor poštových služieb, ktoré je poskytovateľ univerzálnej
služby povinný trvalo poskytovať v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok,
v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom, každý pracovný deň najmenej s jedným
vyberaním a dodávaním denne. Poštové služby poskytuje poštový podnik na základe živnostenského

oprávnenia, v rozsahu všeobecného povolenia a za podmienok ustanovených zákonom č. 324/2011 Z.z.
o poštových službách. Z uvedeného vyplýva, že univerzálne poštové služby sú oslobodené od dane u
ich poskytovateľa, t.j. poštového podniku. Ak súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky
zaplatil vo svojom mene a na svoj účet, výdavky sa zahŕňajú do základu dane pri dodaní služby. Ak
súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil v mene a na účet kupujúceho alebo

zákazníka, výdavky sa nezahŕňajú do základu dane pri dodaní služby. V exekučnom konaní súdny
exekútor vynakladá výdavky za poštovné vo svojom mene a na svoj účet, a preto je v zmysle vyššie
uvedeného povinný tieto výdavky zahrnúť do základu dane. Z toho teda vyplýva, že na daný prípad sa
ustanovenia § 28 zákona o DPH nevzťahuje, a preto sa náhrada súdneho exekútora za poštovné (v
prípade ak je súdny exekútor platiteľ DPH) zvyšuje o DPH.

Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor
je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 7,23 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho
exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 43,36 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.