Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612208137
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2612208137.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľky: Q. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, proti odporcom: 1. Q. V., N.. XX.X.XXXX, bytom Š.
S. Č.. XXX, XXX XX Š. S., zast. advokátom : Mgr. Milan Sadloň, AK Senica, ul. V. P. Tótha 30, P. O. Box
121, 2. Q. V., N.. X.X.XXXX, A. Š. S. Č.. XXX, XXX XX Š. S., o určenie povinnosti odstrániť stavbu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti určenia povinnosti odstrániť stavbu z a m i e t a .

Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby „ garáže“ postavenej na pozemku parc. č.
XXXXX/X vo výmere XX V., zapísanej na R. Č.. XXX pre obec a k. ú. Š. S., spočívajúce v práve

nehnuteľnosť nerušene užívať s tým, že vlastník parc. Č.. XXXXX/X je povinný v uvedenom rozsahu
vecné bremeno strpieť.

Vecné bremeno sa zriaďuje za odplatu a to v sme 21,-€ ročne, splatnú vždy do konca mesiaca február
bežného roka.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania spočívajúce v náhrade trov

právneho zastúpenia vo výške 100,-€, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho
zástupcu odporcu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 14.08.2012 na tunajšom súde návrh na určenie povinnosti odporcom
odstrániť stavbu - garáž, ktorá je vo vlastníctve odporcov, avšak je postavená čiastočne na pozemku
parc. Č.. XXXXX/X vo výmere XX V. ( k. ú. Š. S.) , ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky, čím sa jej
znemožňuje riadne užívať svoj majetok. Navrhovateľka predpokladá, že garáž bola postavená cca pred

55 rokmi a je v zlom technickom stave, jej súčasný technický stav je havarijný, statika narušená a tým
ohrozuje majetok a zdravie navrhovateľky a odporcov. O tom, že stavba stojí čiastočne na jej pozemku
sa dozvedela v roku 2008 pri rušení vecného bremena vzťahujúceho sa k pozemkom vedeným na LV
Č.. XXX pre obec a k. ú. Š.Y.M. S..

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Nespochybňovali skutočnosť, že garáž je postavená i na pozemku
parc. č. XXXXX/X vo výmere XX V., ktorá je podľa LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľky a zvyšok na

pozemku, parc. č. XXXXX/X vo výmere XX V., ktorej sú vlastníkmi odporcovia. Garáž bola postavená
začiatkom 70-ich rokov. Pôvodní majitelia stavbu garáže realizovali na pozemku, ktorý dovtedy
plnohodnotne užívali, bol v celosti súčasťou ich dvora a bol oddelený od susedného pozemku plotom.
Vlastníci pozemku parc. č. XXXXX/X, ktorého vypratanie je predmetom sporu, v čase výstavby netušili,že garáž je sčasti postavená na ich pozemku. Preto ani viac ako 30 rokov nenamietali neoprávnenosť
stavby. K zisteniu, že časť garáže (XX V.) je postavená na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky došlo
až pri prevode nehnuteľností, teda aj garáže na odporcov v roku 2003. Navrhovateľka o tento pozemok

neprejavilažiadenzáujemaždoroku2012askutočnosť,žehonemohlaužívaťjejneprekážala.Ažvroku
2012 (teda 40 rokov od postavenia garáže) podala návrh na súd na určenie povinnosti odstrániť stavbu.
Ako dôvod uviedla, že pozemok nie je možné odporcom odpredať, pretože by sa vytvoril taký stav
nehnuteľnosti, ktorý by neumožnil riadne využívať parcelu číslo XXXXX/X v k. ú. Š. S.L.V.. Odporcovia
sú presvedčení, že nie je možné rozhodnúť, že sa jedná o nepovolenú stavbu alebo o neoprávnenú

stavbu. Tieto skutočnosti dosvedčili svedkovia. Vyhovením návrhu by došlo k porušeniu práv odporcov.
V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt v prípade podaného návrhu ide o značne oneskorené
domáhanie sa vlastníckych práv. Nie je preto účelné meniť súčasný stav a nariadiť odstrániť časť stavby.
Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR č.k. 5 Sžf 65/2011, cit. „...v slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..“

Tunajší súd rozhodol vo veci samej rozsudkom dňa 3.7.2013, keď návrh zamietol a nepriznal odporcom
náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka na súde odvolanie. Krajský súd v
Trnave rozsudkom, sp. zn. 23Co/381/2013-98 zo dňa 25.11.2015, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde súd nie je
viazaný návrhom účastníkov. Súd je preto povinný vyporiadať vzťahy medzi účastníkmi aj iným ako
navrhovateľom žiadaným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd
pri rozhodnutí považoval za preukázané, že odporcovia nadobudli spornú výmeru pozemku vydržaním,
s čím sa KS Trnava nestotožnil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov, oboznámením geometrického plánu č.
143/03, výsluchom svedkov W. W. P. Z. W., ohliadkou na mieste samom, ako aj ďalšieho spisového
materiálu, doplnil dokazovanie správou zo štátneho stavebného dohľadu, sťažnosťami navrhovateľky a
zistil tento skutkový stav:

Predmetom konania je návrh, ktorou sa navrhovateľka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcom povinnosť odstrániť časť stavby garáže, stojacej na pozemku parc. č. XXXXX/X vo

výmere XX V. ( K.. Ú.. Š. S.) ktorej sú bezpodielovými spoluvlastníkmi. Zároveň s návrhom vo veci
samej podala navrhovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia, ako zákaz vstupovať odporcom
na jej pozemok, vykonávať akékoľvek udržiavacie a rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti. Súd návrh
na vydanie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Navrhovateľka je evidovaná na LV Č.. XXX pre obec a k. ú. Š. S. ako výlučný vlastník parc. Č.. XXXXX/X
o výmere XX V., ktorá je zastavaná stavbou - garážou, ktorá je v bezpodielom spoluvlastníctve odporcov
a zvyšok stavby stojí na pozemku odporcov, parc. č. XXXXX/X vo výmere XX V.. Vo veci bol vypočutý
svedok W. W., ktorý uviedol, že predmet sporu bol pôvodne majetkom jeho rodičov, následne ho zdedil v
podiele 1. Narodil sa v roku 1950, boli dvaja súrodenci, brat sa narodil v roku 1940, zomrel ako slobodný,

bezdetný. Od malička sa zapájal do prác na rodinnom dome, začal sa stavať asi v r. 1956 a následne sa
niekedy začiatkom 70-ych rokov postavila garáž, pretože brat mal vodičský preukaz a potrebovali si dať
do garáže auto. Susedia F. ( právni predchodcovia odporcov) mali postavenú garáž skôr, staval ju ich syn
H. a vedeli o tom, že je postavená na hranici pozemku. V časti kde je vjazd do domu bol starý dom, za tým
starým domom bol plot, ktorý sa lomil vlastne presne v línii ako je garáž a sused si postavil garáž do rohu

plotu, všetko zostalo tak, ako to pôvodne bolo. Celé obdobie mali dobrý vzťah. Nikdy neboli tej mienky, že
majú susedia garáž postavenú sčasti na ich pozemku. Sused im chodil zabíjať až do konca, takže vzťahy
mali vždy korektné. S bratom po rodičoch zdedili každý jednu polovicu nehnuteľnosti. On svoju polovicu
prepísal na brata niekedy po roku 1993, ktorý všetok majetok prepísal na matku navrhovateľky, ktorá ho
zároveň prepísala na svoju dcéru. Garáž rodičov svedka bola postavená tak pol metra od plota. Všetko

išlo v rovnej línii. Nemali pochýb o tom, že pozemok pod susedovou garážou nie je v ich vlastníctve.

Ako svedkyňa bola vypočutá Z. W., ktorej rodičia predali nehnuteľnosti spolu so spornou garážou
odporcom. Svedkyňa uviedla, že sa odsťahovala z rodičovského domu asi v 75 roku. Kúpila si smanželom auto a chceli ho garážovať, tak sa rodičia rozhodli postaviť garáž. So susedmi mali veľmi
dobrý vzťah, susedia im pomáhali aj pri stavbe a nikdy nemali žiadnu vedomosť o tom, že by stavba
nestála na ich pozemku. Nikdy to neriešili a s týmto vlastne išli i nehnuteľnosť predávať v roku 2003.

Vtedy tam už garáž stála cca 30 rokov. Plot mali hraničný iba tak po úsekoch, tam kde bola stavba, plot
nebol a tam kde bola voľná plocha, plot bol. Na tom mieste, predtým kým tam bola garáž, bol nejaký
chlievik, záchod a možno hnojná jama. Otec svedkyne, keď mal stavať garáž, chodil po úradoch, dával
robiť plány, chcel aby to mali v poriadku, aby nešlo o nepovolenú stavbu. Nemala vedomosť svedkyňa
o tom, či boli robené nejaké geometrické zamerania.

Súčasne s návrhom bol predložený geometrický plán J.. W. R., evidovaný pod č. XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX a overený Správou katastra Senica dňa 25.11.2013, J.. V. V.P.B.. Podľa geometrického
plánu celá domová nehnuteľnosť navrhovateľky bola evidovaná na LV č. XXX ako parcela č. XXXXX/X
v celkovej výmere XXXX V.. Ako nový stav podľa geometrického plánu sa rozdelila na parc č. XXXXX/
X o výmere XXXX V., parc č. XXXXX/X o výmere XXX V. , parc č. XXXXX/X o výmere XX V., parc č.

XXXXX/X o výmere XX V., parc č. XXXXX/X o výmere XX V., čo je výmera pôvodnej parcely XXXXX/X.
Navrhovateľka pripojila z archívnych listín po svojom predchodcovi kópiu mapy, v ktorej sú zaznačené
i stavby, ktoré už neexistujú ( č.l. 46 vyznačené „ zlatou “ farbou). Z tejto listiny je tiež preukázateľné,
že celú domovú nehnuteľnosť tvorila pôvodná parcela 10046/2 a takto ju nadobudol v rámci dedičského
konania po rodičoch právny predchodca matky navrhovateľky a taktu ju i vlastnícky previedol na matku

navrhovateľky. Rodina W. nemala pozemok, parc. č. XXXXX/X vo výmere XX V. zapísanú na LV,
nenadobudol ju v rámci dedičského konania právny predchodca navrhovateľky. Možno predpokladať,
že zapísaná na LV bola s odstupom niekoľko rokov po smrti pôvodných vlastníkov.

Je nepochybné, že odporcovia a ich právni predchodcovia pri užívaní stavby garáže neboli rušení,

takúto skutočnosť neuviedli ani samotní účastníci a akékoľvek nezhody vylúčili vypočutí svedkovia a
napokon samotné zalomenie stavieb a plota v konaní dostatočne vysvetlené nebolo. Sporné zostalo
len zalomenie hranice pozemku v časti postavenej garáže a následné pridelenie parc. čísla na výmeru
XX V., ktorá bola vlastnícky zapísaná až na súčasnú navrhovateľku a pravdepodobne nebola vlastnícky
zapísaná ani na jej právneho predchodcu, jej matku.

Dobromyseľnosť a nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním odvolací súd nepovažoval za
preukázané a žiadne ďalšie dôkazy v tomto smere pri doplnení dokazovania po zrušení rozsudku
tunajšieho súdu neboli navrhované ani vykonané, súd preto dokladom o vlastníctve pozemku
navrhovateľkou považuje za preukázané, že právni predchodcovia odporcov stavali na cudzom

pozemku.

O neoprávnenú stavbu ide v prípade, ak ju niekto postaví na cudzom pozemku.

Podľa § 135c ods. 1,2,3 O. z. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže

súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby") (2). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (3). Súd môže usporiadať
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné
bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že v danom prípade ide o neoprávnenú

stavbu „ garáže“ ktorej vlastníkmi sú odporcovia. Stavba bola sčasti zriadená na cudzom pozemku, preto
sa jedná o neoprávnenú stavbu. Zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom
a vlastníkom pozemku. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v
tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi
neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Uloženie povinnosti odstrániť

neoprávnenú stavbu je najprísnejšou občiansko-právnou sankciou postihujúcou neoprávneného
stavebníka za jeho protiprávne konanie. Použitie tejto sankcie je odôvodnené v takom prípade,
ak stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje
povinnosti. Odstránenie časti stavby garáže vo vlastníctve odporcov v danom prípade súd nepovažovalza účelné, technický stav stavby je primeraný veku stavby, slúži svojmu účelu, v žiadnom prípade ničím
neohrozujeúčastníkovkonania,pretosúdpomerymedzivlastníkompozemkuavlastníkmistavbyupravil
v súlade s ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadením vecného bremena v prospech vlastníkov

stavby „ garáže“, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Výška náhrady za zriadenie vecného bremena
vo výške 21,- € ročne nebola sporná ( trhová hodnota stavebného pozemku je v obci maximálna vo
výške 15,-€ x výmera pozemku je XX V. / 10 rokov ).

Právny zástupca odporcu v 1. rade si uplatnil návrhom dňa 9.4.2015 priznanie peňažného nároku vo
výške100,-€priodročenípojednávaniadňa15.5.2015vsúlades§147aods.2a6O.s.p..Súdpovažoval
návrh za dôvodný, preukázaný a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Odporcovia žiadali priznať náhradu trov
konania z dôvodu, že súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na odstránenie stavby, čím mali plný úspech

v konaní. Keďže predmetom sporu bolo usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi
neoprávnenej stavby je vždy na rozhodnutí súdu, aký spôsob s poukazom na ust. § 135c Občianskeho
zákonníka zvolí. Z uvedeného dôvodu nemožno povedať, že navrhovateľka v konaní nebola úspešná
celkom, keď súd namiesto inštitútu odstránenia stavby vyriešil vzťahy vlastníkov neoprávnenej stavby
a vlastníka pozemku zriadením vecného bremena.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.