Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209945
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616209945.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobkyne A. Y., narodenej 13.1.1973,
bývajúcej v S. E. K., I. Č.. X, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom v Košiciach, Urbánkova
1562/6, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská

Nová Ves zo dňa 30. júna 2016, č.k. 2C 233/2016-11, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo
dňa 30.6.2016, č.k. 2C 233/2016-11 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť
zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 8701600186, uzavretej medzi

žalobkyňou a žalovaným dňa 13.5.2013 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy. Zároveň zamestnávateľovi žalobkyne, Špeciálnej základnej škole, Slovenského raja
16, so sídlom v P., IČO: XX XXX XXX uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným dňa 13.5.2013 do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní podať žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

O trovách predbežného opatrenia si súd vymienil rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej. Vyslovil, že
uznesenie je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 13.5.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.700 €. Žalobkyňa sa
zaviazala uhradiť žalovanému celkovú čiastku úveru vo výške 2.980 € v 10 splátkach po 298 €. Zároveň

v ten istý deň (so zmluvou o úvere) podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Jednalo sa
o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. V zmluve o
úvere bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 39,15%, pričom úrokové miery stanovené Národnou Bankou
Slovenska pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka, v máji 2013, boli vo výške 8,46%,
z čoho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy bol viac ako štyrikrát vyšší. V zmluve
bol stanovený aj poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 725,37 €. Žalobkyňa zmluvu o úvere považuje

za problematickú, lebo dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom a je neplatná pre rozpor so
zákonom (v tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1
MCdo 1/2009). Naviac v zmluve sú aj neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaný žiadosťou zo dňa 1.4.2015 sa obrátil priamo na zamestnávateľa
žalobkyne o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy a požiadal ho, aby zo mzdy žalobkyne vykonával
mesačné zrážky zo mzdy až do úplného splatenia dlhu vo výške 3.680,59 €.3. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na
existenciu sporu.

4. Žalobkyňa inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a
pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je v predmetnej veci neplatný. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávok a jej príslušenstva. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky

uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatňovaného návrhu dodávateľa.

5.PodľanázoružalobkyneDohodaozrážkachzomzdyzabezpečujeplneniezneprijateľnýchzmluvných
podmienok, a preto je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná, a teda neplatná.

6. Po citácii § 74 ods. l, 2 O.s.p., § 75 ods. l, 9 O.s.p., § 76 ods. 1, pím. f/ O.s.p., § 76 ods. 2 O.s.p.
súd konštatoval, že žalobkyňa osvedčila tvrdené právo, ktorého ochrany sa domáha a odôvodnila aj
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie a návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola platne uzavretá podľa § 551 OZ, a predstavuje len jeden zo zabezpečovacích
inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, aby jeho pohľadávka bola splnená. Dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje samostatný dokument a je v súlade aj so zákonom č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný vyslovil názor, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy. Práve nerealizovaním
Dohody o zrážkach zo mzdy vznikne žalobkyni závažnejšia ujma, lebo nerealizovaním zrážok zo mzdy
bude záväzok žalobkyne voči žalovanému ešte vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy
žalobkyne.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdiť. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či je Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
platne, je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe
dohody o zrážkach zo mzdy.

9. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanému doručené dňa 17.8.2016.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380

CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli
splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa osvedčila
bezodkladnosť úpravy pomerov, ako aj to, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).

20. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

23. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že boli splnené všetky zákonné
podmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,t.j.osvedčenienároku,ktorémusamánavrhovaným
neodkladnýmopatrenímposkytnúťochrana,osvedčenienebezpečenstvabezprostrednehroziacejujmy,

ako aj preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej,
ako to vyplýva z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Žalobkyňa sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho
majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti

zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy.

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy
je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka veriteľa
je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných

strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže
uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
13.5.2013.

27. Žalobkyňa listinnými dôkazmi, konkrétne dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.5.2013 a

listom žalovaného zo dňa 1.4.2015, adresovaným jej zamestnávateľovi, obsahom ktorého je žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy, osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný sa domáha realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje
právo vyplývajúce z dohody, neplatnosť ktorej bude predmetom konania vo veci samej.

28. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, kým otázka (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov zo dňa 13.5.2013 nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie, je potrebné
zabezpečiť ochranu práv žalobkyne nariadeným neodkladným opatrením. Bez vykonania dokazovania
vo veci samej nemôže ani odvolací súd zaujať v tomto štádiu konania právny názor o (ne)platnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a v tejto súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej.

29. Žalobkyňa preukázala aj vzťah navrhovaného predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) ku
konaniu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorom bude odstránená
spornosť nárokov medzi stranami sporu.30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).