Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611202353
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7611202353.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne:

B. Š., D.. X.XX.XXXX, N. N. XXX, právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Námestie Sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanej: Obec Spišský Štvrtok, so sídlom Tatranská 4,
Spišský Štvrtok, právne zastúpený JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Hviezdoslavova 7, za účasti vedľajšieho účastníka Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
Štefánikova 17, Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6 059,50 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
28.10.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Žalovaná je povinná nahradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 301,86 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 363,54 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22. 2. 2011 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť jej titulom náhrady škody sumu 8 638,49 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od28.10.2010dozaplateniaanahradiťtrovykonania.Vnávrhuuviedla,žedňa18.7.2009vObciSpišský
Štvrtok bola účastníčkou dopravnej nehody, ku ktorej došlo tak, že vo vedomí prednosti v jazde vošla
do križovatky, kde došlo ku zrážke s iným motorovým vozidlom idúcim po hlavnej ceste. Nehoda bola

šetrenáOkresnýmdopravnýminšpektorátomvPoprade,kdevtrestnomkonaníbolavylúčenájej trestná
zodpovednosť z dôvodu, že dopravná značka, ktorá ju mala pred vjazdom do križovatky upozorniť dať
prednosť v jazde, nespĺňala kritériá viditeľnosti. Táto dopravná značka bola bez funkčného reflexného
pásu, popísaná čiernou farbou a nevhodne umiestnená. Z tohto dôvodu do križovatky vchádzala s
vedomímuplatneniapravidlapravejruky.Nevyhovujúcitechnickýstavdopravnejznačkypotvrdilajdruhý
účastník dopravnej nehody. Pri uvedenej dopravnej nehode jej bola spôsobená škoda na zdraví a na
majetku, za ktorú zodpovedá žalovaná v dôsledku zanedbania povinnosti na úseku správy miestnej

komunikácie. Návrhom si uplatnila náhradu škody titulom bolestného vo výške 5 100,- eur, výdavky
spojené s liečením a to za platby sanitkou počas rehabilitačnej liečby spolu vo výške 39,60 eur, cestovné
na lekárske kontroly v Bratislave v celkovej výške 368,928 eur, náhradu škody na motorovom vozidle vo
výške 2 100,- eur a náhradu ušlej mzdy počas trvania jej práceneschopnosti vo výške 901,35 eur.Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2013 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žalobného petitu s tým, že
návrhrozšírilaosumu3.000,-eur,náhradyktorejsadomáhatitulomsťaženiaspoločenskéhouplatnenia.

Zmenu žalobného petitu súd pripustil uznesením č. 9C/30/2011-207 zo dňa 31.1.2013, v zmysle ktorej
sa žalobkyňa domáha od žalovaného zaplatenia istiny v celkovej výške 11 638,49 eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 28.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že v deň, kedy došlo k dopravnej nehode cestovala z miesta svojho

bydliska do Obce Ždiar, pričom cestou sa najprv zastavila v Obci Hranovnica pre priateľku a spoločne
autom pokračovali v ceste do Letanoviec. Z miesta bydliska vycestovala ráno asi o 7.30 hod. Cesta jej
trvala asi hodinu a pol, šoférovala bez prestávky, avšak nepociťovala žiadnu únavu. Pred dopravnou
nehodou nemala žiadne zdravotné problémy, neužívala žiadne lieky. Vodičský preukaz má od svojich 19
rokov. K priebehu samotnej dopravnej nehody uviedla, že si veľa z nej nepamätá z dôvodu, že pri nehode
utrpela vážne zranenia. Príčinou dopravnej nehody však bola podľa nej tá skutočnosť, že v križovatke,

kde došlo k nehode, nebolo v poriadku dopravné značenie. V Obci Spišský Štvrtok bola pred nehodou
viackrát, aj ako vodička motorového vozidla. Cez predmetnú križovatku však v deň nehody prechádzala
prvýkrát. Ako vodička pred vjazdom do križovatky nezaznamenala žiadne dopravné značenie. V čase
nehody neprekročila povolenú rýchlosť v obci. Na predchádzajúcej križovatke v obci schádzala z hlavnej
cesty na vedľajšiu a pri najbližšej križovatke, kde došlo k dopravnej nehode, sa riadila pravidlom pravej

ruky. Pred vstupom do križovatky sa presvedčila, či nejde vozidlo z pravej strany a z protismeru. Pred
križovatkou teda pribrzdila. V deň dopravnej nehody boli dobré poveternostné podmienky, bolo jasno a
slnečno. Následne po nehode sa dozvedela, že na tejto križovatke došlo aj k iným dopravným nehodám
a po nehode, pri ktorej ona utrpela zranenia, došlo k zmene dopravného značenia križovatky. Pri
nehode utrpela vážne zranenia. Jej liečba trvala dlho a bola bolestivá. Bezprostredne po nehode bola

hospitalizovaná a to po dobu vyše mesiaca, bola aj operovaná. Následne 4 mesiace bola v domácej
liečbe, v rámci ktorej sa podrobila rehabilitácii a kúpeľnej liečbe. Aj počas rehabilitácie u nej pretrvávali
bolesti a tieto pretrvávajú doposiaľ. Rehabilitáciu absolvovala v Brezne, ktoré je z miesta jej bydliska
vzdialené asi 10 km. Platby, ktorých náhradu požaduje, požaduje za platby, ktoré uhrádzala šoférovi
sanitky, ktorá ju na rehabilitácie prevážala. Pokladničné bloky z týchto platieb si neodkladala. Podľa

vyjadrenia lekárov úraz, ktorý utrpela bude mať u nej trvalé následky. Pokiaľ sa týka škody na jej
motorovom vozidle uviedla, že toto vozidlo zakúpila v roku 2009 za sumu 2 500,- eur. Na vozidle bola
určená totálna škoda, pričom od žalovanej si uplatňuje rozdiel medzi hodnotou vozidla a sumou 400,-
eur, za ktorú predala vrak motorového vozidla v autobazáre. Ďalej jej vznikla škoda titulom cestovného
na lekárske kontroly v Bratislave. Na lekárske kontroly nemohla cestovať autobusom a to vzhľadom na

jej zranenia, ktoré pri nehode utrpela. Z toho dôvodu ju na kontroly vozil jej priateľ, ktorému uhradila
hodnotu nafty za jednotlivé cesty. Okrem toho sa návrhom domáha aj náhrady ušlej mzdy počas jej
práceneschopnosti, ktorú určila rozdielom medzi mzdou, ktorú by dosiahla u jej zamestnávateľa a
vyplatenými nemocenskými dávkami.

Štatutárnyzástupcažalovanejnapojednávaníuviedol,ževčasedopravnejnehodyneboleštestarostom
Obce Spišský Štvrtok. Napriek tomu má za to, že k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa utrpela
zranenia nedošlo len vinou žalovanej, ale túto zavinila aj žalobkyňa. Podľa jeho názoru žalobkyňa
si musela všimnúť zvislú dopravnú značku, ktorá bola umiestnená pred križovatkou. Okrem toho má
za to, že v čase dopravnej nehody musela ísť vyššou rýchlosťou, než je maximálna povolená rýchlosť

v obci a že nevenovala dostatočnú pozornosť riadeniu motorového vozidla. Poukázal na to, že o
umiestnení dopravných značiek v obci nerozhoduje obec, k ich umiestneniu sa vyjadruje Okresný
dopravný inšpektorát. Pokiaľ sa teda jedná o umiestnenie dopravnej značky, nejde len o zavinenie obce.
Je pravdou, že v súčasnej dobe pred predmetnou križovatkou je umiestnená značka "Stoj, daj prednosť
v jazde". Tiež je pravdou, že táto dopravná značka je umiestnená bližšie, smerom ku križovatke, než

bola umiestnená predchádzajúca dopravná značka "Daj prednosť v jazde". Od času, kedy je starostom
obce, stav dopravného značenia v obci vykonáva ním poverený pracovník obecného úradu. Akým
spôsobom prebiehala kontrola dopravného značenia v obci pred nehodou sa vyjadriť nevie. Podľa jeho
názoru aj keď predmetná dopravná značka bola postriekaná, pri náležitej pozornosti riadeniu vozidla
si ju žalobkyňa mala všimnúť. Ďalej uviedol, že okolo cesty, ktorou žalobkyňa vchádzala do križovatky

nie sú vybudované chodníky a aj z toho dôvodu ako vodička mala venovať viac pozornosti riadeniu
motorového vozidla.Svedkyňa O.. O. B. uviedla, že bola priamou účastníčkou dopravnej nehody, ku ktorej došlo 18.7.2009
v Obci Spišský Štvrtok a to ako spolujazdkyňa žalobkyne. Pred dopravnou nehodou so žalobkyňou,
ktorá šoférovala motorové vozidlo viedli len bežný rozhovor. Vedela, že žalobkyňa túto oblasť nepozná

a preto ju upozornila, že na predmetnej križovatke budú odbočovať vpravo. Na to po vjazde vozidlom
do križovatky došlo k nehode. V predmetný deň, pred nehodou prišla žalobkyňa pre ňu domov okolo
9.30 hod. Hneď pokračovali ďalej v ceste, pričom križovatka, kde došlo k dopravnej nehode bola druhou
križovatkou, ktorou v obci prechádzali. Ako spolujazdkyňa pred vjazdom do križovatky si nevšimla
dopravné značenie, hoci keďže väčšinou cestuje ako spolujazdkyňa, má vo zvyku upozorňovať šoféra

aj na dopravné značenie pred križovatkami. Nevedela sa vyjadriť, v akej vzdialenosti od križovatky
upozornila žalobkyňu na to, že budú odbočovať vpravo. Pred nehodou ona osobne touto križovatkou
ako vodička motorového vozidla neprechádzala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkyňu, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 18.7.2009 o 9.35 hod. v obci Spišský Štvrtok došlo k dopravnej nehode medzi motorovým vozidlom
zn. H. K., ktoré riadila žalobkyňa a motorovým vozidlom zn. N. Q. V. to tak, že žalobkyňa prichádzajúca z
vedľajšej cesty miestnej komunikácie po Ulici Obrancov mieru nedala prednosť v jazde vozidlu idúcemu
po hlavnej ceste v smere Poprad - Spišský Štvrtok, následkom čoho došlo k zrážke uvedených vozidiel.

Pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela trieštivú zlomeninu panvy, lonovej kosti vľavo, udretie hrudníka
vľavo,podvrtnutiekrčnejchrbtice,spredpokladanoudobouliečenia4až6týždňov.Predmetnádopravná
nehoda bola šetrená Okresným riaditeľstvom PZ, Okresným dopravným inšpektorátom Poprad pod
číslom ČVS: ORP-98/DI-PP-2009. Uznesením zo dňa 13. 8. 2009 bolo vo veci začaté trestné stíhanie a
súčasne vznesené obvinenie žalobkyni pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V

dôsledku sťažnosti žalobkyne voči uvedenému uzneseniu bola zrušená časť tohto rozhodnutia týkajúca
savzneseniaobvineniažalobkynipreprečinublíženianazdravíatouznesenímzodňa20.8.2009stým,
že ostatné výroky ostali nedotknuté. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bolo zrušené obvinenie
žalobkyne, dopravná značka "Daj prednosť v jazde", ktorá v čase dopravnej nehody bola umiestnená
po pravej strane v smere jazdy vozidla žalobkyne pred križovatkou, nespĺňala stanovené podmienky,

najmä viditeľnosť určenú špecifikovanou farebnosťou, jej povrch bol viditeľne vyblednutý, znehodnotený
poveternostnými vplyvmi a postriekaný čiernou farbou, čím dopravná značka mohla splývať s pozadím
a svetlou plochou steny rodinného domu za ňou. Táto dopravná značka nespĺňala predpísané technické
požiadavky v zmysle vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z.. Trestné stíhanie bolo ukončené uznesením zo
dňa 7.10.2009, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie

je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia uznesenia žalobkyňa neprichádzala do križovatky po
vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" poukazujúc na § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z.z. ale, mohla sa domnievať, že pri vojdení do križovatky je jej vozidlu povinný dať prednosť
v jazde vodič vozidla zn. BMW a to ako vozidlu prichádzajúcemu sprava.

V dôsledku úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode bola hospitalizovaná vo Fakultnej
nemocnici s poliklinikou Bratislava v čase od 20.7.2009 do 27.7.2009. Následne bola hospitalizovaná
aj Nemocnici s poliklinikou Brezno od 27.7.2009, kde do domáceho ošetrenia bola prepustená dňa
14.8.2009. Podľa lekárskych správ predložených žalobkyňou, žalobkyňa sa zúčastnila lekárskych
kontrol vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave v dňom 25.8.2009, 22.9.2009, 24.11.2009,

26.1.2010, 25.5.2010, 15.3.2011. V dôsledku zdravotného stavu na kontroly mala cestovať osobným
motorovým vozidlom jej priateľa, ktorému uhradila pohonné hmoty. V dôsledku predmetnej dopravnej
nehody bola žalobkyňa hospitalizovaná v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová od 13.10.2009
do 10.11.2009. V období od 19.8.2009 do 6.10.2009 žalobkyňa absolvovala celkove 16 rehabilitačných
cvičení, ktoré sa uskutočnili na Fyziatricko-rehabilitačnom oddelení Nemocnice s poliklinikou Brezno, na

ktoré bol prevoz zabezpečený sanitným vozidlom. Podľa správy nemocnice platby za prevoz žalobkyne
sanitným dopravným vozidlom z miesta jej bydliska na rehabilitácie do nemocnice v Brezne platila
Dôvera - zdravotná poisťovňa a.s..

V čase dopravnej nehody bola žalobkyňa zamestnaná v Základnej škole N.. Podľa potvrdenia Sociálnej

poisťovne, pobočka Banská Bystrica, žalobkyni za mesiac júl 2009 boli vyplatené nemocenské dávky
vo výške 30,70 eur, za mesiac august 2009 vo výške 237,40 eur, za mesiac september 2009 vo výške
119,70 eur, za mesiac október 2009 vo výške 237,40 eur a za mesiac november 2009 vo výške 229,70
eur t.j. celkove za obdobie práceneschopnosti žalobkyne jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške964,90 eur. Práceneschopná v dôsledku úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode, bola od
18.7.2009 do 30.11.2009.

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného
ošetrujúcou lekárkou žalobkyne MUDr. Máriou Rešutíkovou, bolestné žalobkyne bolo obodované podľa
položky č. 11F, 112A a 112C spolu vo výške 340 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené
tou istou lekárkou podľa položky 304A a 393A spolu počtom bodov 200. Podľa správy ošetrujúcej
lekárky žalobkyne za ustálenie jej zdravotného stavu po dopravnej nehode je možné považovať mesiac

január 2010.

V znaleckom posudku č. 32/2012 zo dňa 7.6.2012 súdom ustanovený znalec uviedol, že podľa
polohy vozidla, ktoré v čase nehody viedla žalobkyňa je technicky najpravdepodobnejšie, že žalobkyňa
prechádzala križovatkou priamo a teda neodbočovala doprava. V rýchlosti, akou sa vodička pohybovala
v čase zrážky a aj bezprostredne pred zrážkou, keďže brzdné stopy neboli dokumentované, nemala

technickú možnosť odbočiť vpravo a to ani pri bezpečnom brzdení po reakcii v mieste, kde reagovala
na prechádzajúce vozidlo. Z rýchlosti, ktorou žalobkyňa vchádzala do križovatky, nemala technickú
možnosť ani zastaviť vozidlo a dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava, ak by vchádzala
do križovatky s nevyznačenou prednosťou v jazde. V čase nárazu pri dopravnej nehode sa vozidlo
žalobkyne pohybovalo rýchlosťou 37,8 až 40,2 km/hod. Ďalej znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla

žalobkynekudňu18.7.2009preddopravnounehodouvsume2537,-eurahodnotuvozidlapodopravnej
nehode, teda zvyšku vozidla ku dňu 18.7.2009 vo výške 365,57 eur.

Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Poprad, pokiaľ sa týka
poškodenia, resp. čitateľnosti dopravnej značky "Daj prednosť v jazde" na miestnej komunikácii Ulice

Obrancov mieru v obci Spišský Štvrtok, na túto skutočnosť bola žalovaná upovedomená dňa 20.7.2009,
kde bol aj podaný návrh zo strany polície na osadenie dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde"
a to z dôvodu rozhľadových pomerov v križovatke. Následne dňa 31.8.2009 bola žalovaná písomným
upozornenímupozornenánanepriaznivýstavvdopravnomznačenínamiestnychkomunikáciáchvobci,
hlavne na dopravné značenie upravujúce prednosť v jazde na križovatkách miestnych komunikácií a

štátnej cesty vedúcej smerom na Spišskú Novú Ves. Podľa ďalšieho oznámenia Okresného riaditeľstva
PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Poprad na križovatke v Obci Spišský Štvrtok a to v križovatke
hlavnej cesty s miestnou komunikáciou Ulicou Obrancov mieru boli evidované celkom tri dopravné
nehody, ku ktorým došlo dňa 29.8.2007, 6.7.2009 a 18.7.2009. Z uvedených dopravných nehôd bola
súdu zaslaná aj fotodokumentácia dopravného značenia pred križovatkou, kde došlo k dopravnej

nehode, na Ulici Obrancov mieru. Podľa vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že dopravná značka
"Daj prednosť v jazde" bola poškodená, resp. nečitateľná aj v čase predchádzajúcich dopravných nehôd.

Podľa správy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Ulica Obrancov mieru
v obci Spišský Štvrtok je miestnou komunikáciou. Na miestnych komunikáciách dopravné značenie

určuje obec s tým, že dopravné značenie musí byť pred jeho určením schválené dopravným inžinierom
príslušného Okresného riaditeľstva PZ.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené
s liečením.Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).Výška náhrady za bolesť a

výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, miestnu štátnu správu vo veciach
miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek,
dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej
správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

Podľa § 3d ods. 3, 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, miestne komunikácie sú
vo vlastníctve obcí. Vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie
udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas odbočovania
je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča

idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho
za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča
odbočujúceho vozidla.

Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič, ktorý prichádza do križovatky po

vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde",
je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po
hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. Ak prednosť
v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.

Podľa § 8 ods. 5 veta prvá vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke,
na prednú stranu zvislej dopravnej značky sa používa neretroreflexný alebo retroreflexný materiál
alebo materiály, ktoré po aplikácii na podklad vytvoria konečný vzhľad zvislej dopravnej značky, ktorý
zodpovedá vyobrazeniu v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 8 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, použité
zvislé dopravné značky, dopravné zariadenia a vodorovné dopravné značky v cestnej premávke musia
byť včas viditeľné z dostatočnej vzdialenosti a počas celej doby použitia musia poskytovať úplný a
jednoznačný výklad.

Predmetom tohto konania je náhrada škody na zdraví a majetku žalobkyne, ku ktorej došlo pri
dopravnej nehode dňa 18.7.2009 v Obci Spišský Štvrtok. Medzi účastníkmi konania bola spornou
otázka zodpovednosti za predmetnú dopravnú nehodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosťmedzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. V prvom rade sa preto súd zaoberal tým, či na
strane žalovanej sú splnené tieto predpoklady a teda, či žalovaná je pasívne legitimovaná v tomto
konaní. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že komunikácia - Ulica Obrancov Mieru

v obci Spišský Štvrtok, po ktorej žalobkyňa vchádzala do križovatky, v ktorej došlo k predmetnej
dopravnej nehode je miestnou komunikáciou. Ide o vedľajšiu cestu, kde pred križovatkou sa nachádzala
v čase dopravnej nehody príkazová zvislá dopravná značka "Daj prednosť v jazde". Fotodokumentáciou
nachádzajúcou sa v spise, ako aj v oboznámenom vyšetrovacom spise č. ČVS: ORP-98/DI-PP-2009
bolo jednoznačne preukázané, že táto dopravná značka v čase dopravnej nehody bola poškodená.

Reflexný pás na uvedenej dopravnej značke bol vyblednutý, znehodnotený a dopravná značka
bola postriekaná čiernou farbou. V zmysle citovaného ustanovenia § 135 O.s.p. je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt a kto ho spáchal. Viazanosť súdu sa pritom vzťahuje iba na výrok takéhoto rozhodnutia, nie
na jeho odôvodnenie. Trestné konanie vedené Okresným dopravným inšpektorátom Poprad, v ktorom
bola šetrená predmetná dopravná nehoda bolo zastavené. Súd napriek uvedenému nemôže nechať

bez povšimnutia odôvodnenie rozhodnutia o zastavení trestného stíhania a konštatovanie OR PZ
Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade o tom, že dopravná značka "Daj prednosť v jazde"
nespĺňala v čase nehody predpísané technické požiadavky v zmysle vyhlášky č. 8/2009 Z.z. a teda
nebola vyhotovená v súlade so zákonom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobkyňa
neprichádzala do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde"

ale naopak, mohla sa domnievať, že pri vojdení do križovatky je jej vozidlu povinný dať prednosť v
jazde vodič vozidla, s ktorým došlo ku zrážke a to ako vozidlu prichádzajúcemu sprava. Povinnosť
udržiavať dopravné značenie na miestnych komunikáciách v stave zodpovedajúcom ich účelu majú v
zmysle citovaného ustanovenia § 3d zákona č. 135/1961 Z.z. obce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
poukazujúc aj na ustanovenie § 8 ods. 5, 8 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. súd konštatuje, že dopravná značka

"Daj prednosť v jazde" v čase dopravnej nehody nezodpovedala technickým požiadavkám v dôsledku
jej poškodenia a nečitateľnosti a teda zo strany žalovanej, ktorá je zodpovedná za stav dopravného
značenia na miestnych komunikáciách došlo tak k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

Dokazovaným bolo preukázané že v dôsledku dopravnej nehody bola žalobkyni spôsobená škoda

na majetku a na zdraví. Medzi porušením právnej povinnosti a škodou spôsobenou žalobkyni je
príčinná súvislosť poukazujúc na už vyššie uvedené skutočnosti a síce, že žalobkyňa v dôsledku
nedostatočnej viditeľnosti a poškodenia dopravnej značky vchádzala do križovatky s vedomím, že sa
jedná o neoznačenú križovatku a v dôsledku toho došlo k zrážke s vozidlom idúcim po hlavnej ceste.
Na strane žalovanej je daný aj ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, t. j. zavinenie. Správou

polície mal súd v konaní preukázané, že dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode žalobkyni, nebola
prvou na danom úseku. Z predloženej fotodokumentácie z predchádzajúcich dvoch dopravných nehôd
je zrejme, že dopravná značka "Daj prednosť v jazde" bola už v čase predchádzajúcich dopravných
nehôd poškodená tým istým spôsobom, ako v čase predmetnej nehody. Vzhľadom k tomu žalovaná
musela mať vedomosť o stave dopravnej značky, jej poškodení a napriek tomu nevykonala v tomto

smere žiadne opatrenia.

Žalovaná v konaní poukazovala aj na spoluzodpovednosť žalobkyne za predmetnú dopravnú nehodu
v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Súd preto sa zaoberal aj zisťovaním spoluúčasti žalobkyne
na tejto dopravnej nehode a jej prípadným percentuálnym vyčíslením, pričom vychádzal z toho, že aj

v prípade spoluzavinenia musia byť dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané,
že žalobkyňa v čase pred dopravnou nehodou viedla svoje motorové vozidlo povolenou rýchlosťou
v obci. Napriek tomu, podľa vyjadrenia znalca v rýchlosti, akou sa pohybovala v čase zrážky a teda
aj bezprostredne pred zrážkou žalobkyňa nemala technickú možnosť odbočiť na danej križovatke

vpravo tak, ako to ona uvádzala vo svojej výpovedi. Vychádzajúc z toho znalec vyslovil názor, že
žalobkyňa mala v úmysle prejsť križovatkou priamo, pričom nemala technickú možnosť nie len odbočiť
ale ani zastaviť a dať tak prednosť vozidlám prichádzajúcim sprava za predpokladu, že vchádzala do
neoznačenej križovatky. Na základe uvedeného súd má za to, že k dopravnej nehode došlo aj za
spoluúčasti žalobkyne, zo strany ktorej došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, ktorých znalosť

a dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom účasti v cestnej premávke. Vychádzajúc z predpokladu,
že žalobkyňa vchádzala do križovatky bez dopravného značenia, mala zachovať dostatočnú opatrnosť,
pred križovatkou mala vozidlo pribrzdiť, či už chcela odbočovať na križovatke vpravo, čo ale z
technického hľadiska bolo znalcom vylúčené a aj keď chcela pokračovať priamo, aby sa presvedčila,či nie je potrebné dať prednosť vozidlám prichádzajúcim sprava. Zvýšenú opatrnosť mala žalobkyňa
venovať riadeniu motorového vozidla zvlášť preto, že touto križovatkou prechádzala prvýkrát. Zo
znaleckého posudku je zrejmé, že pred križovatkou žalobkyňa vozidlo nepribrzdila, brzdné stopy neboli

dokumentované. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobkyňa neprispôsobila rýchlosť svojho
vozidla dopravnej situácii. Mieru zavinenia žalobkyne súd ustálil percentuálnym vyjadrením a to vo výške
20 %. Hlavným dôvodom dopravnej nehody totiž bolo nevyhovujúce dopravné značenie v križovatke.
Žalovaná tak zodpovedá za škodu žalobkyne vo výške 80 %. Pri určení percentuálneho vyjadrenia
súd vychádzal aj z toho, že miera zavinenia žalovanej za škodu je vyššia z dôvodu, že pokiaľ by

dopravné značenie bolo v súlade s technickými požiadavkami, k nehode by zrejme nedošlo. Žalobkyňa
totiž dodržala povolenú rýchlosť v obci a iné než uvedené skutočnosti, ktoré by zakladali spoluúčasť
žalobkyne na dopravnej nehode zistené v konaní neboli. V konaní tiež súd nezistil zodpovednosť iných
subjektov za predmetnú dopravnú nehodu. Pokiaľ aj dopravná značka "Daj prednosť v jazde" bola po
nehode vymenená za dopravnú značku "Stoj, daj prednosť v jazde" táto skutočnosť nemohla mať vplyv
na rozhodnutie vo veci poukazujúc na to, že pokiaľ by dopravné značenie, ktoré bolo pred križovatkou

bolo v poriadku v súlade s predpismi, je zrejme, že k nehode by nedošlo, keďže žalobkyňa by zrejme
na toto reagovala vzhľadom na to, že vozidlo viedla povolenou rýchlosťou v obci.

Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví a na majetku. Skutočnou škodou je
majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ide o rozdiel v hodnote poškodeného

majetku pred spôsobením škody a po nej. Okrem škody spôsobenej na veciach, skutočná škoda zahŕňa
aj škodu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, kam patrí aj nárok na náklady vynaložené na liečenie (§ 449),
nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444) a nárok za straty na zárobku (§ 445).

Titulom škody na majetku si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej na motorovom

vozidle, ktoré bolo jej vlastníctvom a ktoré bolo pri dopravnej nehode zničené a to vo výške 2 100,-
eur. Súdom ustanovený znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla žalobkyne ku dňu 18.7.2009 pred
dopravnou nehodou vo výške 2 537,- eur. Hodnota vozidla po dopravnej nehode, teda zvyškov vozidla
predstavovala ku dňu 18.7.2009 čiastku 365,57 eur. Znaleckým dokazovaním tak mal súd preukázané,
že skutočná škoda na tomto motorovom vozidle predstavuje sumu 2 171,43 eur, na ktorú má žalobkyňa

nárok.

Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu bolestného vo výške 5 100,- eur za 340 bodov a náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3 000,-eur za 200 bodov. Základné bodové ohodnotenie
bolestného aj sťaženia spoločenského uplatnenia bolo určené lekárskym posudkom. Voči výške

bodového hodnotenia neboli dané zo strany žalovanej a vedľajšieho účastníka žiadne námietky.
Oznámením Ministerstva SR uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 172/2009 Z.z. bola ustanovená
výška náhrady za bolesť na rok 2009 za jeden bod na 14,46 eur. Žalobkyňa hodnotu bodu zaokrúhlila
smerom nahor na sumu 15,- eur. V zmysle § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za
bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov určeného v lekárskom posudku, pričom výška náhrady sa

určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým
úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod a až
výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Z uvedeného vyplýva, že nemožno
zaokrúhliť výšku náhrady za bolesť za jeden bod na sumu 15,- eur, ale je potrebné vychádzať zo sumy
14,46 eur za jeden bod a až výslednú sumu odškodnenia zaokrúhliť na celé euro smerom nahor. Výška

bolestného tak predstavuje sumu 4 916,40 eur t.j. 340 bodov krát 14,46 eur a po zaokrúhlení sumu 4
917,- eur.

Pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, toto bolo určené počtom bodov 200. Lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol žalobkyňou predložený až v priebehu konania na

pojednávaní dňa 29.1.2013, kedy zároveň žalobkyňa podala návrh na zmenu žalobného petitu, ktorý
rozšírila svoj návrh o sumu predstavujúcu náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Zo strany
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej bola voči tomuto nároku uplatnená námietka premlčania.
Právo na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa premlčuje
v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorej začiatok sa viaže na vedomosť o vzniku škody

a o zodpovednej osobe. Vedomosť o škode vyjadruje nielen vedomosť o úkone alebo udalosti,
ktorou bola škoda spôsobená, ale aj vedomosť o tom, že vznikla ujma určitého rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť, aby mohol byť uplatnený nárok na súde. O škode spočívajúcej v sťažení
spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnoteniesťaženia spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky ustálenia zdravotného stavu závisí od vyjadrenia
lekára. Na jednej strane síce nestačí sama možnosť dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach,
na strane druhej začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa

poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového hodnotenia
jeho ujmy (uznesenie NS ČR sp. zn. 1256/2006). Poukazujúc na uvedené má súd za to, že nárok
žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila po uplynutí
subjektívnej premlčacej doby. Je pravdou, že žalobkyňa nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia
uviedla už v žalobnom návrhu. Tento ale nevyčíslila a v tomto smere ani nenavrhla vykonať žiadne

dokazovanie. Súd je pritom pri rozhodovaní viazaný žalobným petitom, v rámci ktorého tento nárok
žalobkyňou uplatnený nebol. Nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bol zo strany žalobkyne
riadneuplatnenýaždňa29.1.2013.Vedomosťotom,ktozaškoduzodpovedámalažalobkyňanajneskôr
po ukončení trestného konania, ktorým bola šetrená dopravná nehoda, pri ktorej utrpela zranenia a
ktoré bolo právoplatne ukončené dňa 21.12.2009. Zdravotný stav žalobkyne podľa vyjadrenia lekárky,
ktorá vydala lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, bol ustálený už v mesiaci január

2010. Najneskôr tak začala 2-ročná subjektívna premlčacia doba plynúť dňom 1.2.2010 a uplynula dňom
1.2.2012. Nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia je preto premlčaný a preto ho nemožno
žalobkyni priznať vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania. V tejto časti bol návrh žalobkyne z
uvedeného dôvodu zamietnutý. Súd zamietol návrh žalovanej na vypočutie lekárky žalobkyne resp.
ustanovenie znalca na preukázanie ustálenia jej zdravotného stavu z dôvodu, že ošetrujúca lekárka

písomne určila dobu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne po dopravnej nehode, žalobkyňa uvedenú
dobu nenamietala.

Žalobkyňa si ďalej uplatnila nárok na náhradu škody titulom výdavkov súvisiacich s jej liečením.
Sumu 39,60 eur požadovala titulom náhrady za sanitné motorové vozidlo počas jej rehabilitačnej

liečby. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa zúčastnila celkove 16 rehabilitácií v Fyziatricko-
rehabilitačnom oddelení Nemocnice s poliklinikou Brezno a aj to, že prevoz z miesta jej bydliska do
nemocnice bol zabezpečovaný sanitným motorovým vozidlom. Žalobkyňa nepredložila súdu doklady
preukazujúce úhradu týchto nákladov poukazujúc na to, že už ich nemá k dispozícii. Dokazovaním
naopak mal súd preukázané, že platby za prevoz žalobkyne sanitným vozidlom z miesta bydliska do

Nemocnice s poliklinikou v Brezne boli uhrádzané zdravotnou poisťovňou. Z toho dôvodu pokiaľ sa týka
uvedenýchplatiebvsume39,60eur,súdnávrhzamietol.Súdzamietolajnáhraducestovnéhožalobkyne
z miesta jej bydliska na lekárske kontroly v Bratislave. Zo strany žalobkyne bolo v konaní preukázané,
že sa zúčastnila lekárskych kontrol vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave. Nebola ňou
preukázaná výška, ktorú si titulom cestovného uplatnila, t. j. suma 368,93 eur. Zo strany žalobkyne v

tomto smere nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, akým spôsobom
cestovala na tieto lekárske kontroly a pokiaľ by aj šlo o cestovanie osobným motorovým vozidlom z
dôvodu jej zdravotného stavu, nepredložila listinné dôkazy na preukázanie výšky ňou uplatnenej škody.
Preto aj v tejto časti bol návrh zamietnutý.

Žalobkyňa v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode bola práceneschopná od 18.7.2009
do 31.11.2009. Výška náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa určuje rovnako
ako úrazový príplatok podľa predpisov o sociálnom poistení. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy
§ 85 až 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na úrazový príplatok vzniká prvým
dňom dočasnej práceneschopnosti a poskytuje sa za dni. Výška úrazového príplatku ustanovená 55%

denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 Zákona o sociálnom poistení počas prvých troch
dní dočasnej práceneschopnosti a 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti. Z výšky priznaných nemocenských dávok Sociálnou poisťovňou, pobočka
Banská Bystrica súd určil výšku denného vymeriavacieho základu v sume 13,9238 eur (237,40 eur
delene 31 dní v mesiacoch august a október t.j. 7,6581 čo predstavuje 55 % denného vymeriavacieho

základu). Žalobkyňa bola práceneschopná od 18.7.2009 do 30.11.2009 t.j. po dobu 136 dní. Podľa § 87
zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok za prvé tri dni pracovnej neschopnosti na náhradu vo výške 22,97 eur
(13,9238 krát 0,55 krát 3) a za ďalšie dni v počte 133 na náhradu vo výške 462,97 eur (13,9238 krát 0,25
krát 133) t.j. spolu má žalobkyňa nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
vo výške 485,94 eur.

Na základe uvedeného, pri 100 % zodpovednosti žalovanej, by žalobkyňa mala nárok na náhradu škody
vo výške 7 574,37 eur, ktorá predstavuje náhradu škody na motorovom vozidle vo výške 2 171,43 eur,
náhradu bolestného vo výške 4 917,- eur a náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnostivo výške 485,94 eur. Pokiaľ sa týka nákladov na liečenie a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
v tejto časti súd návrh zamietol z už vyššie uvedených dôvodov. Miera zavinenia žalovanej za škodu
spôsobenú žalobkyni bola určená vo výške 80 %, preto z už uvedenej sumy bola žalobkyni priznaná

suma 6 059,50 eur a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Žalobkyňa požadovala aj úroky z omeškania a to odo dňa 28.10.2010 t.j. odo dňa nasledujúceho
po doručení odpovede žalovanej na výzvu žalobkyne, v ktorej žalovaná nenamietala vyčíslenú výšku
škody a nepožadovala jej dokladovanie, ale odmietla zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobkyni pri
dopravnej nehode. Výška úrokov z omeškania je upravená vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z., podľa

ktorého v čase omeškania žalovanej výška úrokov predstavovala 9 % ročne. Žalobkyni tak boli priznané
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6 059,50 eur od 28.10.2010.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách účastníkov konania súd rozhodne samostatným uznesením z dôvodu, že účastníci majú právo
vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 148 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada

trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Trovy štátu pozostávajú zo znalečného priznaného ustanovenému znalcovi spolu vo výške 627,32 eur
(593,32 eur za podanie písomného znaleckého posudku plus 34,- eur za účasť znalca na pojednávaní).
Súd zaviazal žalovanú zaplatiť trovy štátu vo výške 80 % (podľa miery jeho zodpovednosti za škodu) t.j.

vo výške 501,86 eur (327,32 krát 0,80), od ktorej bola odpočítaná suma 200,- eur zložená ako preddavok
na trovy znaleckého dokazovania zo strany žalovanej a vedľajšieho účastníka. Žalovaná je tak povinná
uhradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 301,86 eur.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Z.z. oslobodená od súdnych poplatkoch pre
toto konanie. V konaní bola úspešná čo do sumy 6 059,50 eur a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť
na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 363,50 eur t.j. 6 % z celkovo priznanej sumy
žalobkyni t.j. sumy 6 059,50 eur podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútora

exekučnom poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).