Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 49Er/3137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216216218
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Kunca
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7216216218.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného Branislav Turek - autobazár, IČO: 41 747 330,
Kukučínova 28, 080 01 Prešov, proti povinnému R. F., W.. XX.XX.XXXX, Y. X, XXX XX V., vedenej na
Exekútorskom úrade v Prešove u súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu, so sídlom Masarykova 13, 080
01 Prešov,
pod spis. zn. Ex 268/16 o vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 755,16 Eur a trovy

exekúcie takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom doručeným dňa 11.07.2016 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu
vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 755,16 Eur
a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Prešov

v Prešove č. k. 20C/10/2009 - 111
zo dňa 07.11.2013.

2. Dňa 13.07.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/212196 zo dňa 21.07.2016.

3. Dňa 02.09.2016 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii podané v
zákonnej lehote. Povinný uviedol, že vznáša námietky proti exekúcií, lebo táto exekúcia je nezákonná,
vykonštruovaná na základe zmanipulovaného súdneho rozhodnutia. Zároveň povinný vzniesol námietky
proti trovám exekúcie, lebo sú neoprávnené a nezákonné. Svoje tvrdenia odôvodňuje tým, že v súdnom
konaní proti žalovanému F. M. - autobazár podal žalobu o vrátenie osobného motorového vozidla zn.
Renault Megane pod sp. zn. 20C/10/2009-111. V tomto súdnom konaní bol povinný podľa svojich

slov poškodený, lebo oprávnený mu predal poškodené auto, ktoré po pol roku sa stalo nepojazdné a
nemohlo slúžiť svojmu účelu. Ďalej povinný uvádza, že chcel auto vrátiť oproti vráteniu kúpnej ceny,
no Okresný súd Prešov konal účelovo a odmietol vykonať dôkazy - znalecký posudok o poškodení
auta. V súdnom spore bol povinný oslobodený od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, no súd
to nezohľadnil, konal účelovo a nezákonne, súd nevyužil inštitút mimoriadneho posúdenia veci, teda
posúdenia sociálnych pomerov jeho osoby. Povinný ďalej uvádza, že je invalidný dôchodca s ťažkým

zdravotným postihnutím -ŤZP s doprovodom a spoločne s manželkou poberajú dávky v hmotnej núdzi.
Podľa vyjadrení povinného mal mechanik opraviť auto, spreneveriť ho a preto po niekoľkých rokoch
nemohol súdu pristaviť auto na znalecké dokazovanie. Po troch rokoch chcel súd konať, dovtedy to
boli podľa povinného len účelové manipulácie. Vo svojich tvrdeniach tiež povinný uvádza, že sudkyňa
nezákonne prisúdila čiastku 755,16 Eur, napriek tomu, že ju nemusela prisúdiť, pretože povinný je
sociálne odkázaný, nemajetný a s ťažkým zdravotným stavom (invalidný dôchodca) odkázaný na dávky

v hmotnej núdzi, pričom povinný odkazuje aj na podľa jeho slov čudné prepojenie medzi sudkyňouOkresného súdu Prešov a advokátom, ktorý oprávneného zastupoval v tomto súdnom konaní. Povinný
tvrdí, že nevie exekúciu zaplatiť.

4. Súdny exekútor postúpil dňa 16.09.2016 podanie právneho zástupcu oprávneného označené
ako Vyjadrenie k námietkam povinného. V ňom navrhol námietky povinného proti exekúcií a proti
trovám exekúcie zamietnuť, nakoľko sa s vecným obsahom námietok povinného už vysporiadal súd
prvej inštancie ako aj odvolací súd spôsobom, ktorý sa zhmotnil do právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom v tejto exekučnej veci. Ďalej uvádza, že exekučný titul
má vlastnosť právoplatnosti, teda záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia a má vlastnosť
vykonateľnosti, teda bezprostrednej vynútiteľnosti rozhodnutia súdu zákonnými prostriedkami. Z tohto
dôvodu, ako aj z dôvodu rovnosti pred zákonom je povinný v tomto konaní povinný rešpektovať
toto rozhodnutie. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného, povinný ľahkovážne vyslovuje
podozrenia, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutých osôb a ohroziť ich

profesionálnu povesť, teda privodiť dotknutým osobám osobnostnú ujmu. Ide o výmysly povinného.
Povinný podľa právneho zástupcu oprávneného nesplnil dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a
vykonateľné rozhodnutia súdu, ktoré je zákonným dôsledkom jeho vlastného konania pred súdom,
pričom povinný volí v námietkach cestu vyslovovania vymyslených podozrení. Takémuto konaniu
povinného nemôže byť priznaná žiadna ochrana a to ani v prípade, že argumentuje svojim zdravotným

stavom a sociálnym postavením. Ani zdravotný stav povinného a ani jeho sociálne postavenie
nedávajú povinnému právo svojvoľne spochybňovať a nerešpektovať rozhodnutia súdu a zasahovať do
osobnostných práv iných osôb.

5. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného

vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa
namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní

námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

6. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti
podania námietok povinným. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí
exekúcie do vlastných rúk dňa 11.08.2016, pričom námietky proti exekúcii podal povinný na poštovú

prepravu dňa 25.08.2016 a súdnemu exekútorovi boli doručené dňa 26.08.2016, teda v zákonom
stanovenej 14-dňovej lehote.

7. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho

je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa

neprihliadne.

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s obsahom listinných dôkazov v ňom založených, s námietkami
povinného aj s vyjadrením oprávneného k predmetným námietkam a dospel k nasledujúcim záverom.

10. Podľa názoru súdu sú námietky povinného nedôvodné, pretože povinný neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by podľa názoru súdu spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti
alebo neuviedol dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z priložených podaní súd zistil, že povinný
sa odvoláva len na skutočnosti, ktoré sú pre toto konanie nedôvodné, ako aj na skutočnosti, ktoré
vychádzajú zo subjektívnej stránky, t.j. zlé sociálne postavenie, zdravotný stav alebo zlá finančná

situácia nemôžu byť podkladom na rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovie. Predmetom námietok
môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ichnemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom na exekúciu.

12. Vzhľadom na to, že súd považuje námietky povinného za nedôvodné a povinný ich nepredložil
žiadnymi relevantnými dôkazmi, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.)

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.).
V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť

zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).