Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916207621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Mati

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916207621.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľky: B. Y., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. X/X, X. B.,

D.. Z., tohto času bytom D. XXX, P. O. H., D.. U., proti odporcovi: U. Y., O.. X.X.XXXX, trvale bytom G.
XX/XX, P., D.. Z., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa X. Y. XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Okresného národného výboru Košice IV, vo zväzku IV, ročník 1989, na strane 174, pod poradovým
číslom 248, r o z v á d z a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 27.5.2016 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom,

s odôvodnením, že vzájomné vzťahy manželov sú vážne a trvalo narušené, manželstvo už vzhľadom na
dlhodobé citové odcudzenie a oddelený život manželov neplní svoj spoločenský účel, deti pochádzajúce
z manželstva sú už plnoleté a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí.

Podľa ust. § 115a ods.1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to

nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Vdanomprípadesúdvovecisamejrozhodolvsúladesvyššiecit.ust.§115aods.1O.s.p.beznariadenia
pojednávania, pretože rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu, vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov a

vyjadrení účastníkov a obaja účastníci s takýmto rozhodnutím vyslovili súhlas.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj
písomnými vyjadreniami účastníkov a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 2.12.1989. U oboch z nich
išlo o prvé manželstvo.

Z potvrdenia Obecného úradu vo X. B. zo dňa 23.5.2016 súd zistil, že posledné spoločné bydlisko mali
účastníci konania v obci X. B., Ž. H. Č.. X/X, D.. Z. R. H. P. Z. Y. Y.R. XX.XX.XXXX.Z písomného vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že účastníci konania manželstvo uzavreli po
niekoľkomesačnej známosti v Košiciach, kde v roku 1989 obaja pracovali. Vzťah manželov bol spočiatku
bezproblémový, kúpili si rodinný dom v obci Veľký Horeš a plánovali spolu rodinu. Po čase manžel

začal holdovať alkoholu a hazardným hrám, nastali nezhody aj v riešení zásadných otázok, čo sa týka
chodu domácnosti, pri výchove detí, ale aj v intímnom vzťahu. Po opakovaných nezhodách, osobných
útokoch a sporoch, navrhovateľka definitívne od manžela odišla v roku 2009. Svoj vzťah sa od toho
času nepokúšali obnoviť. Navrhovateľka žila s deťmi v zahraničí a sama zabezpečovala starostlivosť
o nich. Odporca sa zdržiaval u svojich rodičov. O deti sa nezaujímal, ani neprispieval na ich výživu.

Obaja mali aj iný vzťah, ktorý sa u oboch medzičasom rozpadol. Spoločný majetok, ktorý by podliehal
bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov nemajú. Uviedla, že aj manžel s rozvodom súhlasí a ich
manželstvo dlhodobo nespĺňa svoj účel.

Z písomného vyjadrenia odporcu súdu zistil, že s rozvodom manželstva, ako aj s rozhodnutím súdu bez
nariadenia pojednávania súhlasí.

Podľa ust. § 18 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba
Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľaust.§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov
pretrváva vážny rozvrat, prejavujúci sa hlbokým citovým odcudzením a nezáujmom o spoločný

manželský život, ktorý obaja účastníci preukázali súhlasom s rozvodom ich manželstva. Príčina rozvratu
tohto manželstva pravdepodobne spočíva v rozdielnom pohľade manželov na to, akú úlohu má
manželstvo plniť, v rozdielnych názoroch a postojoch vo vzťahu k rôznym otázkam, vyplývajúcim
z manželského spolužitia, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu, strate citovej náklonnosti
a dôvery medzi manželmi. Miera rozvratu vzťahov v tomto manželstve je daná aj jeho trvaním; z

vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželia od roku 2009/2010 nežijú v spoločnej domácnosti,
spoločne nehospodária, ani spolu intímne nežijú.

Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a
povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí

povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného
prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a
uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.

V danom prípade možno konštatovať, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský

účel, ktorý spočíva v plnení svojich základných funkcií. Je zrejmé, že manželstvo účastníkov neplní
už žiadnu zo svojich funkcií, ktorými sú funkcia hospodárska, funkcia vzájomnej pomoci, podpory a
dôvery medzi manželmi a ostatnými členmi rodiny, ako aj funkcia biologická. Vzhľadom na postoje oboch
manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnostipreto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod tohto manželstva v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods.1 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania
rozviedol.

Podľa ustanovenia § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo
neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu
týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého
vyplýva, že účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).