Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202924
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814202924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Home

CreditSlovakia,a.s.,Teplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176protižalovanej:I.R.,M..Č..XXXXXX/
XXXX, B. X/X, D. T. U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky
Grob, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob,
o zaplatenie 1.048,85 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

Súd n e p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi a to Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov
AZ, IČO: 42 264 154 náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanejzaplateniasumy1.048,85eur,kapitalizovanýročný
úrokzomeškaniavovýške186,72eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy1.048,85
eur od 4.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovanou
uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalovanej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.327,76

eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 72 mesačných splátkach po 41,79 eur. Žalovaná
bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bola žalobcom vyzvaná listom zo dňa 27.3.2012 k
splateniu celého zostatku úveru, v lehote 15 dní odo odoslania výzvy.

Žalovanásakžalobevyjadrila,žemomentálnepracujevzahraničí,jevzlejfinančnejsituácii,tátopôžička
je zaprotokolovaná v BSM a spláca ešte tri pôžičky v sume 101,90 eur, 80,- eur a 31,67 eur. Platí nájom
na byt v sume 203,- eur a inkaso + plyn v sume 19,32 eur. Túto pôžičku je ochotná splácať od októbra

2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou vo veci smej, výpisom z obchodného registra
spoločnosti Home Credit Slovakia XXXXX/T Okresného súdu Trnava, úverová zmluva, úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, výzva k splateniu celého dlhu, história úverového
účtu, námietka neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu do konania
vznesená navrhovateľom, vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom, uznesenie Okresného

súdu Vranov nad Topľou o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ospravedlnenie I. R.
doručené súdu dňa 29.5.2015, ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa doručené súdu dňa 30.5.2015,
ktorý obsahuje špecifikáciu uplatneného nároku a zistil nasledovný skutkový stav:Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa XX.X.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.327,76 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
mesačných splátkach po 41,79 eur a to v 72 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba

predstavovala 31,57% ročne.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito

podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v
zmysle§273Obchodnéhozákonníka asúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy uzatváranejmedzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva

a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy.

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok, úver spoločnosť poskytuje klientovi bez
stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je

zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov v úverovej zmluve
nevyplývainak.Výškaúrokusazistíakorozdielsúčinuvýškymesačnejsplátkyzníženejovýškupoplatku
za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a poplatku za možnosť

zmeny splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,

na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 5 hlavy 8 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 6 § 3 Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s

platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V týchto prípadoch je spoločnosť oprávnená
jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť.

Podľa hlavy 6 § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod
písm. a), b), c) § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý

poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške
ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne
splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení
neúročiť.

V zmysle § 5 hlavy 14 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 3,32 eur.

Podľa hlavy 14 § 12 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov

sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila do zosplatnenia sumu 1.586,82
euravýzvouzodňa27.3.2012južalobcavyzvalksplateniuceléhodlhunajneskôrdo15dníododoslania
tejto výzvy.

Listom zo dňa 27.3.2012 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanej
oznámil, že z dôvodu, že v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy,
ju vyzýva k splateniu celého úveru. Dlžná čiastka predstavuje sumu 1.172,12 eur a vyzval žalovanú na
zaplatenie tejto sumy najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Zároveň ju upozornil, že aj naďalej

trvá jej povinnosť uhrádzať príslušenstvo a prípadne zmluvné sankcie.

Podaním došlým súdu dňa 6.6.2014 oznámil vstup do konania na strane žalovanej Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátský
Grob, ktorý sa vo veci bližšie nevyjadril. Vo svojom podaní zo dňa 21.7.2014 uviedol, že žalobca vymáha
v predmetnom konaní svoje právo na zaplatenie pohľadávky 1.048,85 eur s príslušenstvom po uplynutí

dvojročnej premlčacej doby (§107 Občianskeho zákonníka), nakoľko tu ide o bezdôvodne obohatenie,
preto žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V ust. § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca výzvou zo dňa 27.3.2012 zospatnil celý úver
a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomtoprípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Súd v prvom rade skúmal či vôbec žalobca mal právo nezaplatený úver zosplatniť, nakoľko takáto
možnosť je viazaná dohodou účastníkov konania úverovej zmluve, resp. zmluvy o pôžičke podľa §565

OZ. Nakoľko ide o spotrebiteľský úver, preto sa na to vzťahuje Občiansky zákonník. Podľa hl. 6. §3 písm.
a)úverovýchpodmienoktakátomožnosťzosplatneniadĺžnejsumydohodnutámedziúčastníkmikonania
bola v týchto úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia. Preto zosplatnenie
celého úveru vo výzve určenej žalovanej zo dňa 27.3.2012 je správne. Ako však vyplýva z úverovej
histórie žalovaná riadne uhradila 37 splátok po 41,79 Eur a 38 splátke uhradila sumu 40,59 Eur, čiže
uhradila spolu sumu 1.586,82 Eur, pričom jej žalobca poskytol úver v sume 1.327,76 eur (40.000,- Sk).

V zmysle úverovej zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 31,57% ročne. Úroková miera podobného úveru
v bankách v čase poskytnutia úveru (júl 2008 spotrebiteľský úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,70 % p.a.
Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 22,87%
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,

inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za
absolútne neplatnú, preto žalobcovi tento úrok nepriznal. Z vyjadrenia doručeného súdu dňa 1.6.2015
e-mailom, kde súd žalobcovi uložil špecifikovať úhrady a uplatnený nárok vyplýva, že všetky platené

splátky žalovanou žalobca v prvom rade započítaval na úroky, ale v minimálnych sumách na istinu,
z čoho je zrejmé, že pri zosplatnení mu zostal tak zvýšený zostatok neuhradeného dlhu. Keďže však
dohodnutý úrok bol v rozpore s dobrými mravmi a so spotrebiteľským právom a úhrady jednotlivých
splátok započítal žalobca predovšetkým na tento úrok, toto započítavanie je neplatné ako to vyplýva z
prepočtov. Žalovaná už preplatila samotnú istinu, preto súd žalobe nevyhovel a zamietol ju.

Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Súd by však ex offo prihliadol na premlčanie aj bez
námietky, ak by bol nárok premlčaný. Námietku premlčania vedľajší účastník podáva anblock vo
formulárovej forme vo viacerých spisoch, kde mení iba jednotlivé sumy. Súd námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom vyhodnotil ako nedôvodnú, k premlčaniu nedošlo, zosplatnenie úveru

nie je odstúpením od zmluvy, je to zosplatnením v zmysle §565 OZ, čiže od neho plynie 2 ročná
premlčacia doba a žaloba v premlčacej dobe podaná bola. Úver bol zosplatnený výzvou zo dňa
27.3.2012, kde žalovaná mala dlžnú sumu zaplatiť do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy a žaloba
bola podaná na súd dňa 7.4.2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bola plne úspešná žalovaná, ale
žiadne trovy konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník si
náhradu trov konania síce uplatnil, ale v prvom rade nepredložil súdu dôkaz, či pred vstupom do konania
žiadal žalovanú o súhlas, aby mohol vstúpil na jej podporu do tohto konania. Žalovaná nevyslovila
svoj súhlas, keďže na pojednávanie ani neprišla. Ďalej súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o úkony

právnej služby, ktorú vedľajší účastník poskytol, že vzniesol iba námietku započítania, pričom súd z
vlastnej činnosti takého námietky započítavania do úvahy vzal a námietky premlčania vedľajší účastník
podávaanblockvoformulárovejformevoviacerýchspisoch,kdemeníibajednotlivésumy.Súdnámietku
premlčania vznesenú vedľajším účastníkom vyhodnotil ako nedôvodnú, k premlčaniu nedošlo, ako
uviedol vyššie, čiže tieto úkony právnej služby boli zo strany vedľajšieho účastníka neefektívne. Trovy

konania na jeho strane boli vynaložené neúčelne, preto súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.