Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/550/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207828.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q. G. s. r. o., W. XXX/A, XXX XX M., IČO: XX
XXX XXX, zastúpený advokátkou F.. W. Z., Q.., X. XX, XXX XX M. proti povinnej: X. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. riadok 8, XXX XX H., o vymoženie 535,57 eur s prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou X.. F.
W., Exekútorský úrad, W. XXX/A, XXX XX M., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 21.7.2015, č.k. 7Er/398/2015-21, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 21.7.2015, č.k.
7Er/398/2015-21 (ďalej len „uznesenie“) uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od
doručenia výzvy súdny poplatok za elektronické podanie vo výške 3 eurá podľa pol. č. 20a sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd uznesenie zrušil.

V odvolaní oprávnený namietol, že uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f) zákona č.

99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„O.s.p.“)vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Mal za to, že postupom súdu sa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odňala oprávnenému
možnosť konať pred súdom, že súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň
že sa podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. rozhodlo bez návrhu, a preto nejde o rozhodnutie vo veci samej,
pričom dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody ani neexistovali. Uviedol, že oprávnený

podal na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky
priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a Mediačnej, a.s. zo dňa 4.1.2013, sp. zn. KS-B/XXXX/
XXXX. K návrhu priložil aj originál vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku a fotokópiu zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 6.8.2007. Súdna exekútorka
požiadala súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd vyzval oprávneného na

predloženie rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok.
Ďalej oprávnený citoval položku 20a ods. 1 a 2 sadzobníka súdnych poplatkov zákona a uviedol,
že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle uvedenej položky je vyhotovenie rovnopisu (podania a
jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis) za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými
prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Z vyššie uvedeného mu vyplynulo, že
doručenie ani prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom poplatkovým úkonom

nie je. Keďže oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon - t.j. nežiadal
vyhotoviť rovnopis - konštatoval, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentuje. Súdteda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Na základe uvedeného v zákone
absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu a rovnako tak
zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto

poplatkovej povinnosti. Jasné a určité vymedzenie osoby poplatkovej povinnosti - poplatníka je pritom
základným predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poukázal na § 2 ods. 1 zákona. Mal
za to, že uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov je teda
neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Zákon
taxatívne vymedzuje, kto môže byť poplatníkom. Gramatickým výkladom predmetného ustanovenia do

úvahy prichádza len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z
návrhu. Teda je absolútne vylúčené, aby oprávnený bol spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu,
ak nepodal návrh na jeho vykonanie. Skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd
musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu
pôvodcu podania. V súvislosti s uvedeným dal oprávnený do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 23.6.2011, sp. zn. 6M Cdo 7/11, v zmysle ktorého elektronická forma podania

vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto povinnosť mal, možnosť elektronického
podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho nemala význam. Ak teda v prípade takéhoto
podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami, potom mu nemožno ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s konverziou

elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa, sp. zn. 7Er/398/2015 vyplýva, že oprávnený na základe výzvy
doručil elektronickými prostriedkami súdu dňa 26.6.2015 podanie (Všeobecné obchodné podmienky,
ďalej len „podanie“) v rozsahu 12 strán, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho
neporušenosť integrity a následne priradí k dokumentu čas jeho prijatia. Príslušný súd vytlačí dokument
prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyrubil poplatok vo výške 3 eurá podľa položky 20a
sadzobníka súdnych poplatkov zákona, podľa ktorého za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh,
ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných stranám alebo účastníkom,
ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je žalobou alebo

návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

Oprávnený namietal, že nie je spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, nakoľko nenavrhol súdu,
aby vykonal poplatkový úkon (t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis podania).

V zmysle § 1 ods. 1 zákona, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak
sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Oprávnenému bol vyrubený súdny poplatok podľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov

zákona, ktorá spadá pod jeho II. časť označenú ako „Poplatky za úkony súdov“. Táto poplatková
povinnosť vzniká zo zákona dňom urobenia takéhoto podania v elektronickej podobe a nevyžaduje, aby
poplatník podal návrh na jeho vykonanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.11.2015, sp. zn. 5Sžf/34/2015). Túto námietku teda nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

V ďalšom oprávnený namietal, že skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí
zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pričítať na ťarchu pôvodcu
podania. Mal za to, že mu nie je možné uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s
konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme.Podľa § 42 ods. 1 prvé dve vety O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Podľa § 42 ods. 3 druhá a tretia veta O.s.p., podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Vyššie uvedeným ustanovením sa riešia praktické problémy, ktoré nastávajú v prípadoch, keď návrh
na začatie konania nie je predložený v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami a výzva, ktorú je

potrebné častokrát opakovať, zbytočne predlžuje súdne konanie a nevedie k náprave. Preto sa súdom
dávamožnosťvyhotoviťpotrebnýpočetkópiíauložiťúčastníkovikonania,ktorýtútopovinnosťzanedbal,
nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu ich vyhotovením.

Naproti tomu poplatkovú povinnosť účastníka za úkon súdu uvedený v sadzobníku súdnych poplatkov,

ktorým je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, je treba posudzovať podľa ustanovení zákona o
súdnych poplatkoch. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne
dve rozdielne povinnosti.

Aj túto druhú námietku oprávneného považuje odvolací súd za neodôvodnenú, keďže súd prvého

stupňa napadnutým uznesením neuložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy za vyhotovenie kópií
rovnopisov, ale uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania
urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa
položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odvolací súd na záver poukazuje na skutočnosť, že elektronické podania sú nákladnejšie než vykonanie
písomného podania, a to z hľadiska ich technického spracovania zo strany súdu. Zákon dáva možnosť
účastníkom konania vybrať si spôsob doručenia podania súdu (§ 42 ods. 1 O.s.p.), pričom však účastník
musí rátať aj s (menšími či väčšími) výdavkami s tým spojenými.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.