Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213950
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115213950.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: M. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. 6, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25 , 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti poplatku a vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 9C/229/2015-45 zo dňa 23.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
„I. Žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8 Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8300054832 zo dňa 14.01.2013 zamieta.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 451,46 €, a to do 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O náhrade trov konania rozhodne súd v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.“

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 80 písm. c), § 52a ods.
1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol cit.: „Návrhom došlým súdu dňa 20.05.2015 sa žalobca domáhal nárokov
uvedených vo výroku tohto rozsudku, teda
a) určenia neplatnosti Dohody o poskytnutí služby,
b) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 451,46 €.
Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov
konania zistil nasledujúce:
Dňa 14.01.2013 mala byť medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom podpísaná Žiadosť/

Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054832, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1200
€.
Článok 5. Zmluvy podpísaný žalobcom dňa 11.01.2013 uvádza RPMN úveru - 70%.
Článok 6. Zmluvy podpísaný žalovaným dňa 14.01.2013 uvádza RPMN úveru - 68,27%.Článok 8. Zmluvy o revolvingovom úvere obsahoval Dohodu o poskytnutí služby.
Podľa karty klienta bola žalovaným žalobcovi poskytnutá suma - 1200 € - 172,79 €, teda suma 1027,21
€ a žalobca ku dňu 24.03.2015 uhradil sumu 1609,87 € a ku dňu podania žaloby sumu 1478,67 €.

Je nesporné a účastníci konania to nepopierali, že žalobcovi bol vyplatený úver v sume, ktorá je uvedená
vyššie. Zároveň však je zrejmé, že údaje o RPMN uvedené v bode 5 Žiadosti/Zmluvy a v bode 6 Žiadosti/
Zmluvy sú rôzne.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je napr. sankcionované tým, že takáto zmluva je
bez poplatkov a bez úrokov.
Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene RPMN,
dochádzatýmkzmenepodstatnejnáležitostiZmluvyatakútoodpoveďjetrebapovažovaťzanovýnávrh.
Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy s takouto novou RPMN, je potrebné túto odpoveď chápať
ako návrh Zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom Zmluvy, teda dlžníkom. V

uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú
predmetom tohto konania, uzavreté neboli.
Vyššie uvedený záver o tom, že zmluva o úvere nevznikla, nesmie so sebou aj ďalší záver a to ten, že
žalobe o určenie neplatnosti Dohody o poskytnutí služby nebolo možné vyhovieť.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že napriek tomu, že na požadovanom určení bol daný naliehavý

právny záujem podľa § 80 písm.c) O.s.p., nebolo možné žalobe v časti o určenie vyhovieť, pretože
nemožno určovať neplatnosť právneho úkonu, ktorý nevznikol.
Vzťah medzi účastníkmi konania, tak treba posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty
s jej prijatím nedošlo).

V prejednávanej veci išlo o plnenie bez právneho dôvodu a vzhľadom na výšku žalovaným poskytnutej
sumy a žalobcom vrátenej sumy, je výška bezdôvodného obohatenia 451,56.
V prejednávanej veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného každou sumou
zaplatenou nad výšku poskytnutej istiny.
Istina vo výške 1027,21 € bola splatená ku dňu 24.05.2014 a ak žaloba bola podaná dňa 20.05.2015,

bola podaná v rámci subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Namietala nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci.
Z rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/244/2013-29 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/103/2014 nevyplýva, že zmluva nevznikla, ale že zmluvné
dojednanie ohľadne RPMN je neplatné z dôvodu nedostatku písomnej formy. Ak by úverová zmluva
neexistovala, boli by úvahy o bezúročnosti a bezpoplatkovosti bezpredmetné. Rovnaké závery vyplývajú
aj z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/160/2013-30 zo dňa 06.03.2014. Je pravdou, že v bode
5. Zmluvy o úvere je hodnota RPMN 70% podpísaná žalobkyňou, ale písomne neprijatá žalovaným a v

čl. 6 zmluvy o úvere je hodnota RPMN 68,27 % podpísaná žalovaným ale nepodpísaná žalobkyňou. Z
takéhoto skutkového stavu by však nevyplýval záver o neexistencii zmluvy. Ide o situáciu, že spotrebiteľ
prijíma návrh obchodníka obsiahnutý v bode 6. Úverovej zmluvy, ale ho neprijíma písomne. Spotrebiteľ,
podľa návrhu veriteľa obsiahnutého v bode 6. Zmluvy predsa úver prijíma a podľa tam uvedených
podmienok ho aj chce splácať. Ide o typický nedostatok písomnej formy právneho úkonu, keď namiesto

písomnej formy ide o formu konkludentnú, prípadne ústnu. Ak by sa mal prijať názor súdu, tak by
neplatnosť právnych úkonov z dôvodu nedostatku písomnej formy vôbec nemohla existovať a všetky
takéto neplatné úkony by museli byť považované za ničotné. Takýto názor však v zákone oporu
nemá. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z nedostatok písomnej formy nespôsobuje neplatnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ale to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnom prípade

písomná forma zachovaná je. RPMN sa nedohoduje ale vypočítava. Absencia RPMN v spotrebiteľskej
úverovej zmluve alebo nesprávna výška RPMN nemá nikdy za následok neplatnosť úverovej zmluvy.
V tejto súvislosti poukázala na čl. 5 a 6 smernice Rady 93/13/EHS a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 a C-453/10. Ak by zmluva nemala vzniknúť len preto, že nedošlo k správnemu vyjadreniu
RPMN,bolbyspotrebiteľzprávnehohľadiskaextrémneznevýhodnený,pretožebybolpovinnýveriteľovi

finančné prostriedky ako bezdôvodné obohatenie vrátiť naraz a stratil by akúkoľvek ochranu vyplývajúcu
zo spotrebiteľského práva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že
žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovie, alternatívne, aby rozsudok v napadnutejčasti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný. Napadol závery súdu o
tom, že nedošlo k vzniku platnej zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu rozdielnosti údaja o RPMN.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie sú podmienkou vzniku
samotnej zmluvy a jej platnosti. Pre vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie je podstatná dohoda
o RPMN. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ aj keď zmluva údaj o RPMN neobsahuje, platí, že zmluva vznikla.

Skutočnosť, či sa tento údaj v zmluve neuvedie vôbec alebo nevznikne v dôsledku chýbajúcej dohody o
ňom, je z pohľadu právnej úpravy právne bezvýznamná. Ak konajúci súd dospel k záveru, že nedošlo k
dohode o RPMN, potom jeho záver o tom, že zmluva o revolvingovom úvere nevznikla, je nesprávnym.
Následne neobstojí ani právne posúdenie nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako môže byť hodnota RPMN vôbec navrhnutá pri
podaní žiadosti o úver, ak zákonná úprava určuje, že RPMN sa určuje na základe údajov platných

v čase uzavretia zmluvy. Určenie RPMN nie je výsledkom konsenzu. Rozdiel medzi predpokladanou
RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné
určiť až po jeho schválení. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je.
Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa môže RPMN odchyľovať, čo však nie
je zmenou návrhu. Údaje, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú a boli rovnaké, teda nezmenila sa ani

výška celkových nákladov, ani suma úveru, ani počet splátok, ani dátum splatnosti splátok. Údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov je časovým vyjadrením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom. V bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza predpokladaná RPMN.
Ide o vyjadrenie predpokladu výšky RPMN, pričom z čl. 2 ods. 2.1 zmluvných dojednaní k zmluve o
revolvingovom úvere vyplýva, že RPMN schváleného úveru nikdy nebude vyššia ako predpokladaná

RPMN.
Žalovaný napáda aj závery súdu ohľadne dohody o poskytnutí služby. Súd pri hodnotení individuálnej
povahy a samostatnosti vychádza z nesprávnych hľadísk, pričom jeho závery odporujú vôbec obsahu
danej dohody. V konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s uzatváraním dohody o poskytovaní
služby bol rozpor medzi vôľou strán a jej prejavom. Súd prvej inštancie je viazaný tým, čo strany dohodli

- v tomto prípade to, že na vznik dohody o poskytovaní služby je potrebné samostatne prejaviť vôľu
podpísaním dohody a nepostačuje len podpis na zmluve.
Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na lícnej strane listiny, tiež
zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy
tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle čl. 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého
návrhu na uzavretie zmluvy ale je aj súčasťou zmluvy ako takej.
Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára ale aj z Oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti obsahuje.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. V prípade, ak sa splátkou uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie
danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje

zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok, teda aj náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ.
Rozsudok je nesprávny aj preto, že žalovaný sa do žiadneho omeškania doposiaľ nedostal. O povinnosti
vydaťbezdôvodnéobohateniebolorozhodnutérozsudkomdňa30.11.2015,atedaniejezrejmé,zakého
dôvodu by s jeho vydaním mal byť žalovaný v omeškaní už dňa 29.08.2015.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrh zamietne, alternatívne,
aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne ani žalovaného nie je
dôvodné.Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Kodvolacímdôvodomtýkajúcimsapodmienokuzavretiazmluvy,zmluvnejvoľnostiodvolacísúduvádza,
že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.
Pritom včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas,

je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje
návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto
včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov.
Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy,
sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj

odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu
zmluvných strán.
Vzhľadom na uvedené a poukazujúc na v napadnutom rozsudku citované ust. § 43, § 43a, § 43c a § 44
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaným
bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k

prijatiu tohto nového návrhu. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok
iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu,
obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6
zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa
o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (11.01.2013)

nemala vedomosť o výške RPMN, ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o
schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 14.01.2013.
K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť na
fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.

Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalobca v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý
mala žalobkyňa prijať. Žalovaný nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN
vo výške 70 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 68,27 %. V
tejto súvislosti neobstojí odvolacia námietka, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet
je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku
dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.

V danom prípade nejde o neuvedenie údaja o RPMN v zmluve (čo by malo za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru v zmysle zákona č.129/2010 Z.z.), keďže prejav vôle žalobkyne aj prejav
vôle žalovaného majú písomnú formu a obsahujú údaj o RPMN. Nový návrh žalovaného však nebol
žalobkyňou prijatý, čo znamená, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.
Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva nevznikla, z tohto dôvodu žalobu o určenie

neprijateľnosti zmluvného dojednania zamietol a s poukazom na § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 OZ žalobe
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel, majúc za to, že plnenie bez právneho dôvodu malo
za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané.
Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých,
na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné určiť neplatnosť právneho úkonu, ktorý de iure nikdy nevznikol
a teda neexistuje, odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa dôvodov neprijateľnosti, neplatnosti
zmluvného dojednania o poskytnutí služby odvolací súd vyhodnotil ako bezpredmetné. Z rovnakého
dôvodu považoval odvolací súd za bezpredmetné aj námietky žalovaného týkajúce sa zmluvného
dojednania o poskytnutí služby, obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmluve v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že pri konštatovaní neexistencie zmluvy by nebolo možné aplikovať
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že postavenie žalobkyne nebolo za danejsituácie znevýhodnené. Keďže zmluva nevznikla, žalovaný nebol oprávnený požadovať od žalobkyne
žiadne iné plnenie ako len to, ktoré zodpovedalo výške ním poskytnutých peňažných prostriedkov.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom vyhodnotení momentu, kedy sa žalovaný

dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
sa omeškaním žalovaného nezaoberal, uvedenú skutočnosť neskúmal ani sa k nej nevyjadroval a
žalovanému napadnutým rozsudkom nebola uložená žiadna povinnosť, ktorá by bola spätá s jeho
prípadným omeškaním (napr. povinnosť uhradiť úrok z omeškania a pod.). Keďže touto námietkou
žalovaný nereagoval na závery súdu prvej inštancie vyslovené v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd

ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže žiadna zo strán nebola
v odvolacom konaní plne úspešná.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.