Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206578
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214206578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u otca, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., F.. S. X/XX a G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Y.
B. XXX/XX, t. č. B. O., XX E. F., A., C., WR XX XJY, o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní
kolízneho opatrovníka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 14. mája 2015 č. k. 12P/105/2014-181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:

Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť matky na maloletého O. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 eur mesačne
na sumu 150 eur mesačne, počnúc od 01.09.2014, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám otca, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/53/2010 zo dňa
07.04.2010 v časti o výživnom.

V časti týkajúcej sa určenia zročného výživného ako aj v časti výroku o trovách
konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14.05.2015 č. k. 12P/105/2014-181 zvýšil vyživovaciu povinnosť

matky na maloletého O. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 eur na sumu 120 eur mesačne, počnúc od
01.09.2014 s tým, že výživné je zročné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého
dieťaťa. Zaostalé výživné od 01.09.2014 do 30.04.2015 spolu vo výške 578,84 eura povolil súd splácať
matke v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto došlo k zmene rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 07.04.2010 sp. zn. 9P/53/2010 v časti o výživnom.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 78 ods. 1, 3 a § 62 ods. 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine.

V danom prípade mal súd v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného v prospech maloletého O.
za preukázanú zmenu pomerov objektívneho charakteru, danú vývojom životných nákladov. K zmene
pomerov na strane maloletého O. došlo jeho nástupom na strednú školu, t. j. od 01.09.2014, a preto k
zvýšeniu výživného matke došlo od tohto dátumu. Maloletý má 16 rokov a okrem zvýšených výdavkov
na školu má zvýšené výdavky na stravovanie, záujmové aktivity a na úhradu výdavkov spojených s
trávením voľného času. Osobnú starostlivosť o maloletého O. zabezpečuje jeho otec, ktorého príjem
sa pohybuje v rozmedzí 500 až 600 eur mesačne. Pri určení výšky výživného na maloletého O. súd

akceptoval predovšetkým rozsah uspokojenia odôvodnených potrieb tohto dieťaťa, ako aj zárobkové
schopnosti a možnosti obidvoch rodičov. Zvýšenú sumu výživného 120 eur považoval súd za primeranú
veku a potrebám maloletého dieťaťa, zárobkovým možnostiam obidvoch rodičov a právu dieťaťa zdieľať
životnú úroveň vlastných rodičov. Stanovené výživné na 120 eur mesačne podstatne neohrozí životnúúroveň každého rodiča. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2015 spolu v sume 579,84
eura povolil súd splácať matke (§ 160 ods. 1 OSP) v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným
výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie kolízny opatrovník (ÚPSVaR Komárno), uvádzajúc, že v
danom prípade sú splnené zákonné predpoklady k tomu, aby mohol súd určiť výšku výživného matke v
sume 250 eur mesačne, z ktorej by matka 150 eur platila ako bežné výživné a sumou 100 eur mesačne

by potom prispievala na tvorbu úspor maloletého. Taktiež boli splnené podmienky aj k tomu, aby výživné
mohlo byť v danom prípade zvýšené od podania návrhu, t. j. od 01.04.2014. Kolízny opatrovník poukázal
na obsah ust. § 62 ods. 1 až 5 Zák. o rodine. Ostatné výživné na maloletého O. bolo určené v roku
2010, keď dieťa malo 9 rokov a navštevovalo základnú školu. Teraz maloletý O. navštevuje Strednú
odbornú technickú školu v Komárne. K zmene pomerov na strane maloletého podľa § 78 ods. 3 Zák.
o rodine dochádza neustále kvôli zmene vývoja životných nákladov. Z uvedeného dôvodu súd prvého

stupňa nesprávne určil, že k zmene pomerov došlo u maloletého O. až dňom jeho nástupu na strednú
školu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, a to už v januári 2014, nakoľko táto sa odsťahovala
a zároveň aj zamestnala vo Veľkej Británii. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do
výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, ktorý s dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti (matka). S
prebytkom výživného je potrebné naložiť podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine, t. j. formou zriadenia úspor

pre maloletého.
Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 7. júla 2015 uviedla, že viac sa k tomu vyjadrí na pojednávaní,
ktoré sa má konať dňa 23.07.2015, pričom by bolo vhodné, aby sa ho zúčastnil aj maloletý O. spolu
so svojím otcom.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k tomu
záveru, že podané odvolanie kolízneho opatrovníka je iba čiastočne dôvodné. Vzhľadom k tomu, že
odvolací súd nevzhliadol podmienky pre potvrdenie, resp. pre zrušenie napadnutého rozsudku, tento
procesným postupom podľa § 220 OSP zmenil v tom rozsahu, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 211 ods. 3 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V prejednávanej veci odvolací súd pri zachovaní procesného postupu v zmysle §220 OSP napadnutý
prvostupňový rozsudok zo dňa 14.05.2015 č. k. 12P/105/2014-181 v časti týkajúcej sa stanovenej
(zvýšenej) vyživovacej povinnosti na maloletého O. I., nar. XX.XX.XXXX v sume 120 eur zvýšil na sumu

150 eur, takisto počínajúc dňom 01.09.2014, nakoľko na rozdiel od prvostupňového súdu mesačne
určenú sumu výživného 120 eur nepovažoval za adekvátnu vzniklej zmene pomerov na strane všetkých
účastníkov tohto konania a najmä súčasným zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu ide v prípade maloletého O. takmer o 17-ročného mladého muža
(dňa 24.01.2016 bude mať 17 rokov) navštevujúceho stredoškolské štúdium od 01.09.2014, čo sú v

kontexte skutočnosti znamenajúce zvýšenie nákladov otca spojených s komplexným zabezpečením
každodenných potrieb maloletého, či už po stránke biologickej, kultúrnej, športovej, záujmovej a v
školskej. Vychádzajúc z obsahu ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zák. o rodine, je zrejmé, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo pri dosahovanom netto príjme matky vo Veľkej
Británii v sume 1.100 eur podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje sumu výživného na maloletého

O. 150 eur mesačne. V prípade otca je potrebné akceptovať netto príjem v rozpätí 500 až 600 eur,
ako aj tú skutočnosť, že o maloletého O. sa celodenne stará, nakoľko ho má zvereného do osobnej
starostlivosti. V súvislosti s výškou výživného stanoveného matke akceptoval odvolací súd jej pracovný
pobyt v zahraničí a s ním spojené životné náklady, ktoré by však matka, aj keď o niečo nižšie, musela
vynaložiť aj na Slovensku, ktoré sa takisto ako Veľká Británia radí medzi členské štáty Európskej únie. Ak

matka zaplatí výživné svojmu jedinému dieťaťu, t. j. maloletému O. v sume 150 eur mesačne, môže tak
urobiť bez toho, že by radikálnym spôsobom došlo k ohrozeniu jej životnej úrovne. Čo sa týka momentu
zvýšenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa za tento moment považuje
01.09.2014 ako deň nástupu maloletého O. do prvého ročníka strednej odbornej školy, od ktorého dňavlastne došlo k výraznej zmene pomerov (§ 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine), či už na strane maloletého O.
alebo jeho otca.
V časti týkajúcej sa určenia zročného zaostalého výživného v sume 579,84 eura za obdobie od

01.09.2014 do 30.04.2015 odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP
a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), nakoľko odvolací súd nemal prehľad
o mesačných platbách výživného matkou k rukám otca za obdobie od 01.05.2015 do vyhlásenia tohto
rozsudku, t. j. do 13.01.2016. Tým istým procesným postupom (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP) odvolací súd
zrušil aj výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa náhrady trov prvostupňového konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.