Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206578
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214206578.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o dieťa: O. I., K.. XX.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym

opatrovníkom Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno, dieťa rodičov: O. I., K.. XX.X.XXXX, O. F.. S. X/XX, R.U. W. Y. U. G. I., K.. XX.X.XXXX, O.
W. S., XX E. F., C. XJY A., C. ,R. W. Y. o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloleté
dieťa sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na mal. O. I., K.. XX.X.XXXX zo sumy 30 eur na sumu 120
eur mesačne počnúc od 1.9.2014.

Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. dieťaťa.

Zaostalé zročné výživné za obdobie od. 1.9.2014 do 30.4.2015 vo výške 579,84 eur , súd povoľuje
matke splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným do vyrovnania a to tak že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/53/2010 zo dňa 7.4.2010 v časti o výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky
voči mal. dieťaťu, od podania návrhu. Výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu. Otec uviedol,
že syn v septembri 2014 nastúpil do 1. ročníka W. I. S.. Zmena pomerov spočíva v tom, že nástupom,
na strednú školu vzrástli výdavky na mal. dieťa a tiež v tom, že od poslednej úpravy výživného, kedy mal
syn 9 rokov sa zvyšovali priamoúmerne výdavky s vekom dieťaťa. Skôr návrh nepodal otec z dôvodu,
že matka posielala výživné vo výške 100,- Eur mesačne.

Matka mal. dieťaťa sa k návrhu otca na zvýšenie výživného vyjadrila dňa 10.3.2015 a tiež uviedla, že
súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jej prítomnosti. uviedla, že nesúhlasí so zvýšením
výživného na 150,- Eur. Poukázala na to, že od apríla 2013 do apríla 2014 dobrovoľne prispievala na
výživu dieťaťa sumou 100,- Eur. Je ochotná platiť výživné vo výške 50,- Eur.

Kolízny opatrovník uviedol, že naposledy súd o výživnom rozhodoval rozsudkom v roku 2010 a od

uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov tak na strane matky ako aj na strane mal. dieťaťa. Matka
sa zamestnala vo B. O., kde sa aj trvale presťahovala a sama uvádza príjem vo výške 1100,- Eur.
Poukázal na to, že dieťa nastúpilo do strednej školy čím nevyhnutne vzrástli výdavky oprosti výdavkomna základnej škole a tiež aj v súvislosti s rastom veku dieťaťa. Navrhol zvýšiť výživné na sumu 250,-. s
tým, že 150,- Eur žiadal určiť bežné výživné a 100,- Eur žiadal určiť na tvorbu úspor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania , oboznámením sa so spisom
tunajšieho súdu 9P/53/2010, rodným listom mal. dieťaťa, zápisnicou zo dňa 27.5.2014, úradným
záznamom zo dňa 22.4.2014, prehľadom základných podmienok zo dňa 31.10.2014, zápisnicou zo
dňa 26.11.2014 , správou o podmienkach domova zo dňa 9.2.2015 a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/53/2010 zo dňa
7.4.2010 bol mal. O. zverený do osobnej starostlivosti otcovi a matke bola uložená povinnosť platiť
výživné na mal. dieťa vo výške 30,- Eur. V čase rozhodovania mal mal. O. cca 11 rokov a bol žiakom
základnej školy. V súčasnej dobe mal. O. navštevuje 1. ročník W. I. B. S.. Výdavky dieťaťa sa
týkajú predovšetkým ošatenia, stravovania a školy. Vo voľnom čase športuje - floorball . Denne dostáva

vreckové. Má priateľku za ktorou chodí do Š. a tiež by si chcel urobiť vodičský preukaz. Otec v súčasne
dobe pracuje V. I. a jeho čistý mesačný príjem je 500,- Eur. Vedľajší príjem nemá Iná vyživovacia
povinnosť mu nepribudla. Žije v spoločnej domácnosti s družkou a s jej mal. dieťaťom a so synom.
Matka v súčasnej dobe žije a pracuje vo B. O.. Uviedla, že jej čistý mesačný príjem je cca 1000,- Eur.
Mesačne platí nájomne 500,- Eur a tiež má výdavky na stravovanie a ošatenie. Príležitostne posiela

dieťaťu oblečenie , prípadne to čo potrebuje napr. naposledy telefón. Matka predložila súdu doklady o
platbách výživného na čl. 138 -158.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.

Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami
na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť

takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí
zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj

zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie
výživného je dôvodný. Súd mal za preukázané , že k významnej zmene pomerov došlo na strane
mal. dieťaťa nástupom na strednú školu a to 1.9.2014. Súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť zvýšil

vyživovaciu povinnosť matky od uvedeného obdobia. Nástupom na strednú školu nepochybne došlo k
významne zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia . Dieťa je vo veku 16 rokov,
keď okrem zvýšených výdavkov do školy, sú zvýšené výdavky aj na stravovanie, oblečenie , záujmové
aktivity ako aj výdavky na voľný čas. Na základe súdneho rozhodnutia osobnú starostlivosť o dieťa
zabezpečuje otec. Ako sám uviedol, jeho čistý mesačný príjem predstavuje cca 600,- Eur a neskôr

uviedol sumu 500,- Eur. Matka mal. dieťaťa dosahuje príjem taktiež na základe vlastného vyjadrenia
vo výške 1000,- Eur. Rodičia mal. dieťaťa nenamietli výšku svojich zárobkov a preto súd v tejto časti
nedoplnil dokazovanie a osvojil si vyjadrenie účastníkov konania. Súd vychádzal pri určovaní výšky
výživného jednak z potrieb mal. dieťaťa ako aj zárobkových možností oboch rodičov. Nepochybne
považoval za preukázané, že doposiaľ určená výška výživného nezodpovedá ani veku a ani potrebám
mal. dieťaťa. Z prednesov účastníkov konania vyplynulo, že mimoriadne výdavky dieťa nemá a jeho

výdavky sa týkajú predovšetkým bežných výdavkov a školy. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť
matky na sumu 120,- Eur , pričom táto výška výživného je primeraná veku a potrebám mal. dieťaťa a
taktiež aj zárobkovým možnostiam rodičov. Takto súdom stanovená výška výživného neohrozí životnú
úroveň rodičov a bude prínosom pri zabezpečovaní potrieb mal. dieťaťa a dieťa sa bude podieľať
na životnej úrovni svojich rodičov. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky od 1.9.2014, kedy mal za

preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa a tým vzniklo zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2014
do 30.4.2015 vo výške 579,84 Eur, ktoré súd povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške po
30 Eur spolu s bežným výživným do vyrovnania, s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP. Matka predložila
súdu doklady o platbách výživného (čl.137-158), ktoré súd zohľadnil pri výpočte zaostalého výživného
a to tak, že od zvýšenej sumy za každý mesiac odpočítal reálne zaplatenú sumu matkou mal. dieťaťa.

Rozdiel teda predstavuje 579,84 Eur, ktoré je matka povinná splácať v mesačných splátkach po 30 ,-
Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.