Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/949/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223870
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a v JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10C/149/2012 - 138 zo dňa 15. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Žalobu, ktorou
sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
nemajetkovú ujmu rovnako zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Okresný súd uznesením č. k. 10C/149/2012 - 62 zo dňa 09. 11. 2013 veci vedené Okresným súdom

Banská Bystrica pod sp. zn. 10C/149/2012 až 10C/156/2012 spojil na spoločné konania do veci vedenej
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 10C/149/2012, pod ktorou vec ďalej vedie.

K návrhu na prerušenie konania okresný súd poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa
03. 12. 2013 č. k. 10C/149/2012 - 77 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
17Co/188/2014 - 101 zo dňa 27. 02. 2014, ktorým už identický návrh na prerušenie konania zamietol.
Odkázal na odôvodnenia súdov v citovaných uzneseniach, pretože ide o rovnaké dôvody v tej istej veci.

Vo veci samej prvostupňový súd poukázal na výsledky dokazovania z pripojených exekučných spisov,
pričom pri každej jednotlivej veci uviedol postup exekučného súdu.

Vo veci sp. zn. 3Er/514/2003 okrem iného uviedol, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
dňa 21. 04. 2004, súd vydal poverenie dňa 27. 04. 2004. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu
doručený dňa 02. 11. 2009, dňa 05. 01. 2010 vyzval súd pôvodného exekútora o vyjadrenie sa k návrhu

na zmenu súdneho exekútora, toto bolo súdu doručené dňa 01. 01. 2010. Dňa 27. 01. 2010 súd návrh
na zmenu súdneho exekútora zamietol a následne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.Vo veci sp. zn. 4Er/1390/2006 uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdu dňa
30. 10. 2006, poverenie bolo vydané dňa 31. 10. 2006. Dňa 20. 09. 2010 bol doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora, dňa 27. 09. 2010 súd požiadal o zapožičanie kompletného rozhodcovského spisu

Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a. s. Podklady boli súdu doručené dňa
26. 11. 2010, dňa 27. 12. 2010 požiadal súd pôvodného exekútora o vyjadrenie k návrhu na zmenu.
Uznesením zo dňa 02. 03. 2011 súd exekúciu zastavil.

Vo veci sp. zn. 3Er/442/2005 uviedol, že návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 02. 11. 2009,

dňa 05. 01. 2010 bol pôvodný exekútor vyzvaný na vyčíslenie trov exekúcie, uznesením zo dňa 02. 09.
2010 návrh na zmenu súdneho exekútora súd zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Vo veci sp. zn. 3Er/35/2003 uviedol, že dňa 02. 11. 2009 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora,
dňa 05. 01. 2010 vyzval súd pôvodného exekútora na uplatnenie a vyčíslenie trov exekúcie, tieto boli
doručené dňa 20. 01. 2010. Dňa 01. 02. 2010 súd žiadosti o zmenu o súdneho exekútora vyhovel a

vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého.

Vo veci sp. zn. 3Er/1481/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 02. 11. 2009, dňa 04.
11. 2009 bol vyzvaný pôvodný exekútor na oznámenie ohľadne uplatnenia trov exekúcie. Vyúčtovanie
bolo doručené súdu dňa 27. 11. 2009. Dňa 30. 09. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 22. 05. 2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Vo veci sp. zn. 4Er/251/2007 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 02. 09. 2010,
dňa 27. 12. 2010 bol pôvodný exekútor vyzvaný na vyčíslenie trov exekúcie a Stály rozhodcovský súd
na predloženie zmluvy o úvere. Požadované podklady boli súdu doručené dňa 07. 02. 2011 a dňa 14.

03. 2011. Uznesením zo dňa 16. 03. 2011 súd exekúciu zastavil.

Vo veci sp. zn. 4Er/1266/2006 súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa
06. 02. 2013, uznesením zo dňa 19. 07. 2013 súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol.

Vo veci sp. zn. 4Er/15/2007 súd uviedol, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa
06. 09. 2010, výzva pôvodnému exekútorovi bola zaslaná dňa 27. 12. 2010, požadované vyjadrenie bolo
súdu doručené dňa 11. 05. 2011. Následne uznesením zo dňa 20. 05. 2011 súd exekúciu zastavil.

Prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vyvodil, že 30-
dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora je lehotou procesnou a zákon
nepozná sankciu za jej prekročenie, jej úlohou je zefektívnenie exekučného konania a snaha, aby
zmena exekútora nebola zdržiavaná nečinnosťou súdu. Na to, aby v prípade nedodržania lehoty mohli
byť konštatované prieťahy v konaní, nepostačí samotné nedodržanie lehoty, je potrebné zohľadniť

ďalšie relevantné okolnosti. V uvedených veciach súd spravidla ihneď po doručení návrhu na zmenu
súdneho exekútora konal a nedodržanie lehôt bolo do značnej miery zavinené oneskorenou reakciou
pôvodného súdneho exekútora na výzvu súdu. K nedodržaniu lehôt teda došlo z objektívnych dôvodov,
v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora totiž musí súd rozhodnúť aj o trovách pôvodného exekútora.
Za dôležité súd považuje aj tú skutočnosť, že okrem jedného vo všetkých ostatných prípadoch došlo k

zastaveniu samotnej exekúcie, takže striktným nedodržaním lehoty pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútora nemohol navrhovateľ utrpieť žiadnu škodu. Okrem toho do rozhodnutia o návrhu na zmenu
exekútora je povinnosťou pôvodného exekútora vo vykonávaní exekúcie pokračovať, a preto ani z tohto
dôvodu oprávnenému nemohla žiadna materiálna škoda vzniknúť. Oprávnený pritom v žiadosti o zmenu
spravidla neuviedol dôvod, pre ktorý žiada zmenu (napr. nečinnosť, neefektívnosť vykonávania exekúcie

pôvodným exekútorom), čo podľa súdu vytvára priestor pre špekulatívny postup oprávneného.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu.
V rozsiahlom odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny
proces, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti

svojej žaloby, ale zároveň musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi
alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo
žalobcovi upreté, nakoľko pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnýmidôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu sám určil.

Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a
nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu
slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho
úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu mu bolo upreté, resp.
odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek tomu, že rozhodovanie

veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok spravodlivého procesu
(rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená systémom
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v
očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V

konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie
vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom, za danej situácie okresný súd preto nemal
vec meritórne prejednať. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania; vydaním meritórneho rozhodnutia pred právoplatným rozhodnutím o prerušení

konania zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Vo vzťahu k existencii zbytočných
prieťahov a neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment,
kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu
exekútorovi. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu pre nedostatok dôvodov vo
vzťahu náhrady skutočnej škody, pričom uvádza, že súd v odôvodnení rozhodnutia zaoberá sa len

škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka. Podľa žalobcu súd ignoroval všetky tvrdenia
žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z
titulu výdajov na administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií na poštovné a telekomunikačné výdaje. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,

akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda
nevznikla, rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca ďalej v odvolaní
uviedol, že nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník. Poukázal na to, že pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup
exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Namietal, že žalobca hodlal v konaní

pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však žalobcu nepoučil
podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak,
aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedeného v odvolaní odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje

žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej,

toto tvrdenie žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vyjadrenie
žalovaného k návrhu žalobcu (č. l. 31) bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené a toto vyjadrenie
právny zástupca žalobcu prevzal dňa 15. 11. 2013 spolu s predvolaním na deň 03. 12. 2013. Na ďalší
termín pojednávania 15. 04. 2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené predvolanie dňa 11. 03.
2014 (č. l. 105), žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, je zrejmé, že bola dodržaná lehota v

zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal tak dostatok času na prípravu na pojednávanie a v časovom
predstihu mal vedomosť aj o vyjadrení žalovaného v predmetnej veci.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil prvý termín pojednávania na deň 03. 12. 2013, ktoré
pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že žalobca podal návrh na prerušenie konania,
pričom súd uznesením tento návrh na prerušenie konania zamietol a vyčkal na nadobudnutie
právoplatnosti rozhodnutia o neprerušení konania. Ďalšie pojednávanie okresný súd vytýčil na deň 15.
04. 2014, na toto pojednávanie účastníci boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne

a včas predvolaný a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len
podaním zo dňa 10. 04. 2014 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestranného súdu a sudcu.

Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre

ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne
pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci
bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za

postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne a teda nebola žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá
účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov.
Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred

ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo,
aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Vzhľadom na to, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania uznesením č. k.
10C/149/2012 - 77 zo dňa 03. 12. 2013, ktoré uznesenie odvolací súd a to Krajský súd v Banskej

Bystrici potvrdil uznesením č. k. 17Co/188/2014 - 101 zo dňa 27. 02. 2014, pričom uznesenie
okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03 2014
a napriek tomu, že žalobca znova podal návrh na prerušenie konania, pričom sa jednalo o totožný
návrh, o ktorom už okresný súd, ako aj odvolací súd právoplatne rozhodol, neexistovali žiadne procesné
prekážky, aby okresný súd vec na pojednávaní dňa 15. 04. 2014 prejednal a vo veci aj rozhodol.

Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku, v zmysle ktorej žaloba nemal možnosť
oboznámiť sa so všetkými dôkazmi na základe ktorých prvostupňový súd rozhodol a ktoré získal z
vlastnejiniciatívystým,žetietomunebolidostatočneznáme.Odvolacísúdnesúhlasístakýmtotvrdenímžalobcu, nakoľko bolo jeho povinnosťou už v návrhu vo veci samej mať dostatočne overené skutočnosti,
ktoré tvrdil a nič mu nebránilo overiť si správnosť časových úsekov, pretože ako účastník konania mal
právo do spisu nahliadať.

Námietka, podľa ktorej sa neuskutočnilo ústne pojednávanie, je podľa odvolacieho súdu zmätočná,
pretože ako už bolo konštatované vyššie, vo veci sa súdne pojednávanie uskutočnilo.

Rovnako je zmätočná námietka, že sa žalovaná vo veci nevyjadrila, malo byť preto rozhodnuté

rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 153b O. s. p., keď odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené,
že žalovaná sa riadne k podanému žalobnému návrhu vyjadrila a toto vyjadrenie bolo v dostatočnom
časovom predstihu pred nariadením ústneho pojednávania doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, v zmysle ktorých sa prvostupňový súd nedostatočne vysporiadal s
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového

súdu, ktorý konštatoval, že v predmetných spojených veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, keď s prihliadnutím na uvedené okolnosti lehota, v ktorej prvostupňový súd rozhodoval o
návrhu na zmenu súdneho exekútora, nebola taká, ktorá by mohla byť charakterizovaná ako nesprávny
úradný postup v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalšie odvolacie námietky, v
zmysle ktorých by podľa prvostupňového súdu mal počas nečinnosti súdu zapríčiniť dlžník, nesúvisia s

odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože v tomto rozsudku prvostupňový súd takýmto spôsobom
neargumentoval. Nie je pravdivé tvrdenie, že by prvostupňový súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval
porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prílohov, keď zistil, že o návrhu na zmenu
exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. V tomto odkazuje odvolací súd
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde prvostupňový súd v každej jednej spojenej veci vysvetľuje

postup konania prvostupňového súdu aj s argumentáciou prečo nepovažuje rozhodnutie za také, ktoré
by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého by mohla žalobcovi vzniknúť
majetková škoda a tiež uplatnená nemajetková ujma. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ nie je preukázaný
jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup, nie je
dôvodné zaoberať sa ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti, a teda existenciou škody, príčinnou

súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou (resp. nemajetkovou ujmou).

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody uvedené v napadnutom prvostupňovom rozsudku,
odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Zároveň potvrdil súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania, keď prvostupňový súd správne
vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a tiež správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie § 142
ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, tento

žiadne trovy odvolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.