Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615208475.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Q. X, XXX XX P., P. O. BOX XXX, proti žalovanej: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, o
zaplatenie 464,71 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 8C/334/2015-68 zo dňa 13. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i aokresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej právo na
zaplatenie istiny 464,71 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.10.2013 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) uzavrel so žalovanou dňa 20.06.2006
zmluvu o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka (v ďalšom texte už len „ObZ“), na základe
ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov
za splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.. Po splnení podmienok VÚB, a.s. poskytla žalovanej
povolené prečerpanie vo výške 464,71 Eur na dobu trvania zmluvy. Žalovaná po poskytnutí povoleného
prečerpania na bežnom účte porušila platobné povinnosti a nedodržala zmluvné ustanovenia zmluvy

o bežnom účte, ako i všeobecných obchodných podmienok (v ďalšom texte už len „VOP“) VÚB,
a.s.. Z uvedeného dôvodu VÚB, a.s. listom zo dňa 15.07.2013 vypovedala zmluvný vzťah založený
zmluvou obežnom účte, a to podľa čl. 4.14, bod 4.14.1 písm. d/ VOP, čím sa pohľadávka jeho právneho
predchodcu z titulu poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania vo výške 464,71 Eur stala
ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti. Žalovanej bola výpoveď doručená dňa 18.07.2013,
účinnosť výpovede nastala ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola

výpoveď doručená, t.j. dňa 30.09.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2014 bola
pohľadávka VÚB, a.s. voči žalovanej postúpená žalobcovi. Okresný súd v ďalšej časti odvodnenia
uviedol podstatný obsah listinných dôkazov predložených žalobcom (zmluva o bežnom účte, žiadosť
žalovanejoposkytnutiekontokorentnéhoúveru,výpoveďzmluvyobežnomúčte,oznámenieopostúpení
pohľadávky žalovanej), citoval viaceré ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
Obchodného zákonníka a O.s.p. a následne uviedol, že právny vzťah v prejednávanej veci je potrebné

vyhodnotiť ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu vstúpil do právneho vzťahu
ako veriteľ pri plnení svojich podnikateľských úloh vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané len to, že právny predchodca žalobcu akceptoval žiadosť žalovanej
poskytnúť kontokorentný úver k bežnému účtu, že zmluva o bežnom účte bola uzatvorená dňa
20.06.2006 a žiadosť žalovanej o poskytnutie kontokorentného úveru bola akceptovaná dňa 04.12.2006.
Zmluva o bežnom účte však neobsahuje podmienky splácania dlhu, dohodu o jeho úročení ani ďalšie

zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nepreukázal ani to, či a akú sumu z
poskytnutého kontokorentného úveru žalovaná reálne vyčerpala, rovnako netvrdil a ani nepreukázal,či z vyčerpanej sumy kontokorentného úveru žalovaná nevrátila ani jeho časť, resp. vrátila aspoň časť
požičaných peňazí a kedy sa tak stalo. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že žalovaná
mohla kontokorentný úver vyčerpať naraz plnou sumou 464,71 Eur, ale mohla tak urobiť aj po častiach,

pričom medzi jednotlivými čerpaniami mohla svoj dlh aj vrátiť a opäť peniaze čerpať. Dôležité je, že
podľa potvrdenia o poskytnutí Flexidebetu vystaveného právnym predchodcom žalobcu pre žalovanú je
poskytnutý kontokorentný úver - Flexidebet vo výške 14.000,00 Sk (464,71 Eur) po dobu mesačného
zasielania kreditných obratov 7.000,00 Sk (232,36 Eur). Neplnenie tejto požiadavky žalobca netvrdil
a ani nepreukázal. Vzhľadom na výpoveď zmluvy zo dňa 15.07.2013 žalobca netvrdil, kde, kedy a

akým spôsobom sa dohodli na tejto forme ukončenia zmluvného vzťahu. Žalobca neposkytol žiadne
relevantné skutkové tvrdenia vzťahujúce sa na prejednávaný prípad. Žaloba obsahuje len všeobecné
skutočnosti totožné s ostatnými žalobnými tvrdeniami prednášanými žalobcom v obdobných veciach.
Neobsahuje osobitné tvrdenia vzťahujúce sa na prejednávaný prípad s výnimkou sumy vyčísleného
dlhu. Na druhej strane žaloba obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa O.s.p., preto nebol dôvod na
vyzývanie žalobcu, aby doplnil relevantné skutkové tvrdenia postupom podľa § 43 O.s.p.. Neoznámenie

konkrétnych skutkových tvrdení nie je dôvodom odmietnutia podania, ale dôvodom na zamietnutie
žaloby. Z predložených listinných dôkazov má skutkové tvrdenia vyvodiť žalobca, žalobca má teda tvrdiť,
aké konkrétne skutočnosti chce preukázať týmito dôkazmi. Úlohou súdu je len oboznámiť obsah týchto
dôkazovaustáliť,čiobsahlistinnýchdôkazovzodpovedátvrdenémuskutkovémustavu.Vprejednávanej
veci takýto postup možný nebol a nebolo možné ani ustáliť skutkové tvrdenia, ktoré by si mohol súd

osvojiť na zhodnom tvrdení účastníkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom rozsahu
vyhovie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd pri posudzovaní predmetného nároku dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku nesprávne poukazuje na ust. § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 04.12.2006, nakoľko v zmysle ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona sa uvedený zákon
nevzťahujenaúverformoupovolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnabežnomúčteposkytnutý

bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. V predmetnom prípade bol žalovanej poskytnutý
kontokorentný úver inou formou ako na kreditnú kartu, a to formou bežného účtu. Vzhľadom na uvedené
zmluva o kontokorentnom úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd porušil i zásadu
spravodlivého procesu, nakoľko väčšiu ochranu práv priznal žalovanej. Z ust. § 79 ods. 1 v spojení s
§ 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho

tvrdenia. Účastník teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len tak môže súd vziať jeho tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. V súdnom konaní predložili prvostupňovému súdu všetky potrebné dôkazy,
nimi preukázaný nárok mala rozporovať žalovaná a nie okresný súd. Pokiaľ ide o špecifikáciu žalovanej
pohľadávky, konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bol vo výške 1.092,57 Eur. Ako je
zrejmé z predloženého výpisu, uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 39,89 Eur, debetného úroku

vo výške 884,25 Eur a poplatkov vo výške 168,43 Eur. V predmetnom súdnom konaní si uplatňuje iba
sumu v rámci nesplatného povoleného prečerpania, t.j. istinu vo výške 39,89 Eur, poplatky vo výške
168,43 Eur a časť debetného úroku vo výške 256,39 Eur, t.j. celkovo sumu 464,71 Eur. Poplatky sú
účtované v zmysle cenníka, ktorý žalobca pripojil k odvolaniu. Čo sa týka debetného úroku, jeho výška
bola žalovanej v súlade s praxou zaužívanou v bankovom sektore oznámená písomnou výveskou banky.

Čo sa týka samotného kontokorentného úveru, ide o osobitnú formu úveru, ktorý sa poskytuje formou
povoleného prečerpania, t.j. debetu, napr. k bežnému účtu. Nie je vopred dohodnutý počet, výška ani
termíny splátok takéhoto úveru, pohľadávka z kontokorentného úveru je splácaná formou započítania
pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávky z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z
účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Po tom, ako bol žalovanej poskytnutý kontokorentný

úver, prekročila výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného
prečerpania. Účet žalovanej sa nedostal do stavu nepovoleného prečerpania iba účtovaním poplatkov a
úrokov v zmysle cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými transakciami žalovanej, a to opakovane.
Nakoľko týmto konaním došlo k porušeniu VOP, právny predchodca žalobcu zmluvný vzťah ukončil.
Neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že žalobca neuvádza, na akom mieste bolo dohodnuté

ukončenie zmluvného vzťahu medzi veriteľom pohľadávky a dlžníkom. Tieto skutočnosti boli zahrnuté
do žalobného návrhu a preukázané priloženými VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Vyhodnotenie
dôkazov spôsobom, aký vykonal súd prvého stupňa, nie je dostatočné a odôvodňujúce zamietnutie
žalobného návrhu. Súdu prvého stupňa preukázali poskytnutie povoleného prečerpania žalovanej, čímpreukázali svoj nárok. Tvrdenie a následné dokazovanie skutočnosti, že došlo k zániku ich nároku, bolo
povinnosťou žalovanej. Ak prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca aj žalovaná
mali vytvorený priestor na splnenie povinnosti tvrdenia a dokazovania, pričom tento priestor využil iba

žalobca a žalovaná bola v konaní absolútne pasívna, potom nie je zrejmé, prečo sa prvostupňový súd
priklonilnastranupasívnehožalobcu(správnepasívnejžalovanej-poznámkaodvolaciehosúdu)asvoje
odôvodnenie postavil na stručnom odkaze na spisové značky 2 roky starých rozhodnutí odvolacieho
súdu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 s prihliadnutím na ust.

§ 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z
nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd vo veci rozhodol i napriek tomu, že žaloba žalobcu vykazovala znaky neúplnosti. Tým,
že okresný súd rozhodol o neúplnej žalobe, zaťažil konanie pred súdom vadou podraditeľnou pod ust. §

212 ods. 3 O.s.p., ktorá vada mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu žaloby
sa totiž nedá vyvodiť, z čoho pozostáva žalovaná istina 464,71 Eur, opis rozhodujúcich skutočností
vo vzťahu k uvedenej istine sa nedá zistiť ani z listín tvoriacich prílohu žaloby (zmluva o bežnom
účte, žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, potvrdenie o poskytnutí flexidebetu, oznámenie
o nastavení kontokorentného úveru, výpoveď zmluvy o bežnom účte, VOP). O neúplnosti žaloby (z

hľadiskaopisurozhodujúcichskutočnostívovzťahukžalovanejistine)nasvedčujenielenpokynvyššieho
súdneho úradníka pre sudcu zo dňa 27.10.2015 (č.l. 65 spisu), ale i samotný obsah odvolania žalobcu,
v ktorom už podrobne špecifikuje žalovanú pohľadávku a zároveň odôvodňuje jednotlivé dielčie nároky,
z ktorých istina pozostáva.
Okresný súd si v ďalšom konaní ujasní, či žaloba žalobcu (č.l. 1 - 2) v znení jej doplnenia (č.l. 74 p.v.

- 75) už spĺňa náležitosti žaloby aj z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností. Ak áno, opätovne o
nej rozhodne s prihliadnutím na skutkové a právne argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, ktorými
argumentami v podstate dopĺňal svoj pôvodný žalobný návrh. V novom rozhodnutí rozhodne okresný
súd aj o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.