Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213316
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612213316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému M. P., D.. XX. X. XXXX, H. N. S. XX/X, okres U. O., o zaplatenie 866,06 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 866,06 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 679,04
euraod25.3.2011dozaplatenia,akoajnáhradytrovkonania.Vžalobeuviedol,žežalovanúpohľadávku
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej so Z. Z., a. s. dňa 24. 3. 2011.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 7. 6. 2006 zmluvu číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 866,06

eura a pozostávala z istiny vo výške 679,04 eura, úroku z omeškania vo výške 178,38 eura a ostatného
príslušenstvavovýške8,64eura.Žalovanýsvojzáväzokuznalvdohodeouznanízáväzku.Popostúpení
pohľadávky žalovaný žiadnu sumu neuhradil.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 14. 8. 2013, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel dňa 7.
6. 2006 so žalovaným zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu, ako aj poskytnutie
povoleného prečerpania, po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky. Keďže

žalovaný splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania, pôvodný veriteľ mu dňa 20. 2. 2007
poskytol úverový rámec vo výške 597,50 eura. Dlžná istina predstavuje rozdiel debetných a kreditných
operácií.Debetnéoperáciepozostávajúzvýberovkartouvovýške3893,64eura,poplatkuzahotovostné
operácie vo výške 16,92 eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 34,55 eura, poplatku za vyhotovenie
a doručenie výpisu vo výške 14,93 eura, odchádzajúcich platieb vo výške 122,02 eura, poplatku za
účtovnú položku vo výške 2,94 eura a debetného úroku vo výške 128,19 eura, zmluvných úrokov z
omeškania vo výške 4,61 eura, kartového poplatku vo výške 18,25 eura, platby kartou vo výške 17,72

eura, poplatku za kartovú operáciu vo výške 29,93 eura, poplatku za zrušenie účtu vo výške 6,64 eura
a poplatku za vyhotovenie výpisu vo výške 0,66 eura. Kreditné operácie pozostávajú z úhrad vo výške
3598,89 eura a kreditných úrokov vo výške 0,03 eura.V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalobca a žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými

dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že z predložených
listinných dôkazov bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o

bežnom účte, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, žalovanému bolo schválené povolené
prečerpanie a v dôsledku využitia tejto služby vznikol debet na bežnom účte ako rozdiel medzi kreditnými
a debetnými operáciami. Žalovaný, navyše, žalovaný nárok uznal.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte, zmluvou o
vydaní a používaní platobnej karty, výpoveďou zmluvy, obchodnými podmienkami Z. Z., a. s. pre

balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, dohodami o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 0568/2011/CE, vrátane prílohy k zmluve, oznámením o
postúpení pohľadávky, vrátane poštového podacieho hárku, pokusom o zmier, oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania, oznámením o zastavení povoleného prečerpania, prehľadom transakcií na
účte žalovaného, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z. Z., a. s. uzavrela dňa 7. 6. 2006 so žalovaným zmluvu o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/
XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po
splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám. Dňa 7. 6. 2006 uzavreli Z. Z., a.

s. a žalovaný aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Z. Z., a. s. dňa 20. 2. 2007 oznámila
žalovanému poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 18.000 Sk od 20. 2. 2007 a súčasne mu
oznámila, že pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 16,10 % ročne,
ktorá je premenlivá. Dňa 30. 1. 2008 oznámila Z. Z., a. s. žalovanému, že s účinnosťou od 30. 1. 2008
mu zastavila povolené prečerpanie, ktoré bolo poskytnuté k účtu. Dňa 23. 6. 2008 Z. Z., a. s. vypovedala

zmluvu o sporožírovom účte, uzavretú dňa 7. 6. 2006 a súčasne požiadala žalovaného o vyrovnanie
debetného zostatku na účte, ktorého výška predstavuje mínus 21.117 Sk.

Z. Z., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 24. 3. 2011 zmluvu o postúpení
pohľadávok číslo 0568/2011/CE, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému v

celkovej výške 866,06 eura, z toho istina 679,04 eura. Z. Z., a. s. oznámila žalovanému postúpenie
pohľadávky dňa 12. 4. 2011.

Žalovaný dňa 31. 3. 2012 uzavrel so žalobcom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. V čl. 2.1 dohody prehlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,

ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Z. Z., a. s. na základe zmluvy číslo
XXXXXXXXX vo výške istiny 679,04 eura a nákladov na inkasné konanie vo výške 129,91 eura, ako aj
príslušenstva pohľadávky. V čl. 3 „Forma splatenia záväzku“ absentuje dojednanie o výške splátky a
dátume splatnosti splátky. V čl. 3.1 dohody je uvedené vyhlásenie, podľa ktorého žalovaný vyhlasuje,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Dňa 12. 11. 2012 žalobca pokusom o zmier vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 966,35
eura.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalejlen„zákonoSÚ“), naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko
mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu (Z. Z., a. s.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom účte.

Predmetom zmluvy bolo aj dojednanie o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania účtu, po
splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach. Právny predchodca žalobcu žalovanému
oznámil poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania účtu vo výške 18.000 Sk. Dňa 23. 6. 2008
došlo k vypovedania zmluvy o bežnom účte. Nakoľko zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu.

Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania na účte sa
jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na
skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah,

skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi,
teda je trojročná. K výpovedi zmluvy o bežnom účte došlo dňa 23. 6. 2008, prihliadajúc k obvyklej dĺžkeprepravy poštových zásielok, najneskôr dňa 3. 7. 2008 (počítajúc 7 dňovú lehotu na obvyklú prepravu
zásielky) došlo k účinnosti výpovede (uplynutím 3. dňa od doručenia výpovede). Nakoľko žaloba bola
podaná na súde dňa 28. 11. 2012, v čase podania žaloby už nepochybne uplynula trojročná premlčacia

doba. Preto bol žalovaný nárok v celom rozsahu premlčaný. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na dohodu o
uznaní dlhu zo dňa 31. 3. 2012, súd mal za to, že je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Uznanie
dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh

určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany
spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a jeho
splácaní v splátkach do dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to, podľa
názoru súdu, s cieľom zlepšiť si svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky, ktorá už bola v čase
uznania dlhu premlčaná, na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade
nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola vopred pripravená na

predtlačenom formulári, jednalo sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody
o uznaní dlhu a o splátkach je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je z úradnej činnosti známe (z
ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu
a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho právnych
následkoch. Súd mal za to, že dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho

poskytnutia výhody splátok (teda v jeho prospech), o čom svedčí aj skutočnosť, že v dohode absentovalo
dojednanie výšky a splatnosti splátok, ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky
uznania dlhu. Navyše, vyhlásenie o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu je v dohode obsiahnuté v
článku 3), označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu je
však jednoznačne úplne iný inštitút ako forma splatenia záväzku, nemá s formou splatenia záväzku

žiadnu súvislosť, zvlášť, keď uznanie záväzku bolo upravené v samostatnom článku 2. Vyhlásenie je
zaradené na konci ustanovenia o výške splátok a dátume splácania dlhu, kde pozornosti spotrebiteľa
môže uniknúť.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní
úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnili, súd mu náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.