Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213316
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612213316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, proti žalovanému M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX/X, o zaplatenie 866,06 eur s
príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
10C/10/2013-157 zo dňa 13. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu (v celom rozsahu) zamietol, keď vychádzal zo záveru
o premlčaní uplatňovaného nároku. Zmluvu o úvere (uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným) kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú. Následne v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadal na oslabenie nároku žalobcu ako predávajúceho (dodávateľa).
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu okresný súd zároveň
konštatoval, že dĺžka premlčacej doby sa spravuje občianskoprávnymi predpismi (§ 52 ods. 2 Obč. zák.);
a teda je trojročná. Keďže k výpovedi zmluvy o bežnom účte, v rámci ktorej vznikol i dotknutý úverový

vzťah, došlo dňa 23.6.2008 (s účinnosťou najneskôr dňa 3.7.2008), v čase podania žaloby na súde - až
dňa 28.11.2012 - nepochybne uplynula trojročná premlčacia doba.
2. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na dohodu o uznaní dlhu zo dňa 31.3.2012, okresný súd mal za to,
že táto je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že (výlučne) žalobca inicioval uzavretie
dohody o splácaní dlhu v splátkach, pričom do tejto dohody zakomponoval uznanie dlhu s cieľom zlepšiť
si na úkor žalovaného spotrebiteľa svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky, ktorá v danom
čase už premlčaná. Žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, lebo tá bola vopred pripravená

žalobcom na predtlačenom formulári. Okresný súd konštatoval, že mu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje dlžníkov
o inštitúte uznania dlhu a predovšetkým o jeho právnych následkoch. Predmetná dohoda pritom nebola
so žalovaným uzavretá s cieľom reálneho poskytnutia mu výhody splátok, o čom svedčí aj skutočnosť,
že v nej absentuje dojednanie výšky a splatnosti jednotlivých splátok. Navyše, vyhlásenie o vedomosti
dlžníka o premlčaní dlhu je obsiahnuté v čl. 3 predmetnej dohody označenom ako „Forma splatenia
záväzku“, hoci uznanie záväzku bolo upravené v samostatnom článku 2. Okresný súd zdôraznil, že

právny úkon vyhlásenia dlžníka o premlčaní dlhu nijako nesúvisí s formou splatenia záväzku; preto môže
pozornosti spotrebiteľa uniknúť.3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore
úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže dotknutý procesný nárok z jeho strany nebol
uplatnený.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné
prejednanie. Uviedol, že v dôsledku uznania dlhu v rámci Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 31.3.2012 (ďalej len „Dohoda“), ktoré spĺňa všetky náležitosti vyžadované

zákonom pre jeho platnosť, došlo v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Obč. zák. k prerušeniu plynutia
premlčacej doby a k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Tvrdil, že k tomu, aby nastali
predmetné účinky, zákon nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania. V tejto
spojitosti poukazoval na rozdielnosť účinkov uznania dlhu podľa § 110 ods. 1 veta druhá Obč. zák. a
podľa § 558 Obč. zák., ako aj náležitostí potrebných k tomu, aby tieto účinky nastali. Zároveň v bode
3.1 veta posledná Dohody je jednoznačne a zrozumiteľne obsiahnuté, že „Osoby uvedené v bode 1.2

a, alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Tým, že
žalovaný podpísal Dohodu, prejavil vôľu splniť záväzok; čo je tiež v jeho záujme, pretože po splatení
dlhu nebude figurovať v databázach neplatičov a môže si tak v budúcnosti zlepšiť svoje postavenie pri
žiadosti o úver. Podľa žalobcu Dohoda neobsahuje zložité alebo zavádzajúce formulácie a ani jej obsah
nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť; okrem toho ju podpisoval vo

svojom bydlisku.
5. Odvolateľ ďalej namietal, že okresný súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v
Občianskom zákonníku, keď negoval hmotnoprávne inštitúty uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 Obč.
zák. a uznania záväzku v zmysle § 558 Obč. zák., pričom vychádzal len z domnienok, ktoré riadne
neodôvodnil. Tým došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov. Konanie žalovaného, ktorý si

bol vedomý svojho záväzku, avšak nesplnil ho, nepovažoval za morálne a čestné; takémuto konaniu
nemožno ani poskytnúť súdnu ochranu. Odvolateľ nadväzne citoval z viacerých súdnych rozhodnutí
v iných obdobných veciach. Nesúhlasil taktiež s aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. pre jeho
(tvrdený) rozpor s Ústavou SR, resp. ústavnými princípmi; osobitne, ak svoj nárok uplatnil na súde
pred nadobudnutím účinnosti predmetnej právnej normy. Pripomenul, že Okresný súd Košice II podal

Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie, že dotknuté ustanovenie je v nesúlade s
Ústavou SR.

6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Neobstojí námietka žalobcu, že okresný súd záver o neplatnosti dohody o uznaní záväzku/dlhu riadne

neodôvodnil. Okresný súd v danej spojitosti konkrétne vymedzil jeho východiská a vysvetlil svoje úvahy,
ktoré odvolateľ argumentačne relevantne nespochybnil.
9. Je nesporné, že iniciátorom dotknutej Dohody bol výlučne žalobca, ktorý jediný formuloval v
celom rozsahu jej znenie. Okresný súd náležite v konkrétnostiach súdenej veci zdôraznil, že vôbec
nešlo o úmysel uzavrieť dohodu o splátkach; prioritne preto, že žiadne splátky (ich výška, či

termíny) ani neboli dojednané. Následne jediným reálnym dôvodom uzavretia tejto Dohody bolo
zásadné zlepšenie postavenia veriteľa na úkor dlžníka, v ktorom procese žalobca postupoval tak,
aby práve tento jeho zámer (osobitne v spojitosti s tým, že išlo o premlčaný dlh) zostal pre dlžníka/
spotrebiteľa (minimálne) nejasný. Uznanie záväzku bolo pritom súčasťou formulárového tlačiva,
ktorého dominantnou a spotrebiteľovi zrozumiteľnou časťou názvu bolo označenie „Dohoda o uzavretí

splátkového kalendára...“.
10. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na čl. 3.1 veta posledná Dohody, v zmysle ktorého mal žalovaný
výslovne vyjadriť vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, vôbec tým nespochybnil argumentáciu
okresného súdu, že predmetné ustanovenie bolo zakomponované do nesúvisiaceho článku Dohody,
ktorý sa týkal formy splatenia záväzku. V dôsledku uvedeného je plne dôvodným záver o uniknutí

pozornosti žalovaného ako „priemerného spotrebiteľa“. Otázka vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu
však nie je v prejednávanej veci podstatnou.
11.Nemalúmieruúčelovostivykazujeitvrdeniežalobcu,žeuzavretieDohodybolovzáujmežalovaného.
Pokiaľ žalovaný mal vôľu splniť žalobcovi svoj dlh (čo tvrdí odvolateľ), mohol tak učiniť bezprostredne;podmienkou splnenia dlhu nebolo a nie je jeho uznanie. Ako konštatuje i samotný odvolateľ, až splnenie
záväzku (a teda nie len jeho uznanie) dlžníkom by malo za následok, že by žalobca nefiguroval v
databáze neplatičov.

12. Na základe rozoberaného sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu o neplatnosti
Dohody, resp. jej časti týkajúcej sa uznania záväzku žalovaným - spotrebiteľom, pre rozpor s dobrými
mravmi. Nadväzne správne vychádzal pri posúdení otázky premlčania nároku žalobcu zo všeobecnej
3-ročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák.

13. Zo zákonného textu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. - „Orgán rozhodujúci o nárokoch... prihliada..."
je možné vyvodiť, že primárne predstavuje úpravu procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zodpovedá záveru o jeho procesno-právnom charaktere. Výlučne v
rámci procesnej činnosti dotknutého orgánu je totiž možné aplikovať právnou normou vyžadovaný
postup. Taktiež formulácia "bez návrhu" podčiarkuje striktne procesnú väzbu predmetného zákonného

ustanovenia. Nič na tom nemení skutočnosť, že zákonodarca použil v dotknutej norme pojem
premlčanie, ktorý inštitút je prioritne upravený v hmotnoprávnych predpisoch. Za určujúci je potrebné
považovať celkový kontext jeho použitia, t.j. v rámci výpočtu okolností, na ktoré je konajúci orgán povinný
prihliadaťpriposkytovaníspotrebiteľskejochrany.Zmyslomdotknutejúpravyjetedaposkytnutieochrany
slabšej strane (jej subjektívnemu právu) prostriedkami civilného práva procesného.

14. Pri procesných normách pritom platí pravidlo ich okamžitej aplikácie, t.j. že pôsobia okamžite od
nadobudnutia účinnosti aj na už existujúce vzťahy; okrem prípadu, ak zákonodarca stanoví osobitný
právny režim. Ako (len) podporný argument možno spomenúť výkladové pravidlo, podľa ktorého sa má
každá právna norma vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. Z tohto pohľadu
je správnym výkladom nepochybne taký, v zmysle ktorého má ochrana slabšej strany (spotrebiteľa)

nastúpiť okamžite.
15. Správnosť opísaných úvah je už aktuálne potvrdená i rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
súdu SR. Ten v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015 uviedol, že nepristúpil k
zrušeniu napadnutého rozsudku (predmetom ktorého bolo práve posúdenie neplatnosti uznania dlhu
spotrebiteľomprerozportohtoúkonusdobrýmimravmi)vzhľadomnanežiaducusamoúčelnosťtakéhoto

postupu. Po vrátení veci okresnému súdu by tento totiž musel v konaní (začatom pred účinnosťou
rozoberanej novely zákona č. 250/2007 Z.z.), ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy, vziať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý síce nadobudol účinnosť 1.5.2014, ale -
vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení - sa momentom svojej účinnosti vzťahuje i na vzťahy
založené pred týmto dňom.

16. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa o konaní o nesúlade § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s Ústavou
SR je potrebné zdôrazniť, že Ústavný súd SR nevyužil oprávnenie pozastaviť účinnosť označeného
zákonného ustanovenia. V prejednávanej veci tak súdy oboch inštancií vychádzali z (aktuálne) účinného
a platného stavu právnej úpravy.

17. Pokiaľ odvolateľ citoval z rozhodnutí súdov v iných veciach, neozrejmil v potrebnom rozsahu
súvislosť týchto rozhodnutí s prejednávanou vecou, resp. so závermi okresného súdu. Je v rozpore s
princípmi nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán v civilnom sporovom konaní (na ktoré princípy
samotný odvolateľ, aj keď v inej súvislosti, poukazoval) dedukcia súdu, ktorý by bezprostredne vlastnou

činnosťou nahrádzal plnenie povinností strany sporu, a tým ju bezdôvodne zvýhodňoval voči protistrane.
18.Zároveňplatí,žerozhodnutia(všeobecných)súdovvinýchveciachniesúprekonajúcesúdyzáväzné
(§ 193, eventuálne § 391 ods. 2, § 455 CSP). Podstatné v danej súvislosti je, že okresný súd (čiastočne
i v spojení s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden
celok) dostatočne zdôvodnil/ /vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej

právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

19. Nakoľko odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré krajský súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd

potvrdil napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.

20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Taktiež v tejto časti je významnáviazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania. Odvolateľ vo vzťahu k predmetnému
výroku neposkytol žiadnu (proti)argumentáciu. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd v
otázke náhrady trov náležite aplikoval zásadu úspešnosti strán v spore/konaní a (v tom čase) návrhový

charakter rozhodovania o trovách konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.