Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305206539
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4305206539.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému: T. O., nar. XX. XX. XXXX, K . M. XX, L., o vymoženie sumy 756,82 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/312/2005 a u súdnej exekútorky
Mgr. Kataríny Baňarovej, Nám. A. Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda pod sp. zn. EX 406/05, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9Er/312/2005-33 zo dňa 4. januára
2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa
zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v časti týkajúcej
sa zastavenia exekučného konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr.
Kataríne Baňarovej trovy exekúcie v sume 244,64 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení

§ 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Súd
prvéhostupňauviedol,žeexekučnýmtitulomvpredmetnejvecijenotárskazápisnicasp.zn.N864/2005,
NZ 7474/2005 zo dňa 20. 02. 2005, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, v ktorej povinný,
zastúpený na základe písomného splnomocnenia, uvedeného v Zmluve o úvere č. 4091811 zo dňa 07.
09. 2004 advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil

súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného
titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Vzhľadom k tomu, že povinný nevyslovil súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučným titulom osobne, ale na tento úkon splnomocnil
inú osobu, ide o taký nedostatok, ktorý spôsobil, že predmetná notárska zápisnica nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a z
tohto dôvodu súd exekučné konanie zastavil.

O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 200 ods. 2 a
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ustanovení § 5 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov a podľa ustanovení § 160 ods. 1 a § 167 ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške
244,64 eur vrátane 19 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali

z odmeny súdnej exekútorky vo výške 208,84 eur (20% z vymoženej časti pohľadávky) a z náhrady
hotových výdavkov vo výške 35,79 eur za kancelársky materiál, poštovné.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal skutočnosť,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica

bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi, pričom súd prvého stupňa uznal exekučný titul za súladný, a preto udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným povinným,
oprávnený uviedol, že toto bolo preskúmané notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou pri spísaní notárskej
zápisnice a rovnako sa ním zaoberal i Okresný súd Levice pri posudzovaní súladu exekučného

titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi, a navyše povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere z roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka odvolať, avšak tak neurobil. Ďalej namietal, že žiadny zákon nepredpisuje
povinnú účasť oprávneného a povinného pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, a preto sa
nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa ohľadom toho, že notárska zápisnica nie je v
predmetnej veci spôsobilým exekučným titulom z dôvodu jej materiálnej nevykonateľnosti. Mal za to, že

jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie
právnehozáväzku-tedauznanieurčitéhoexistujúcehoprávnehozáväzku.Pretohocinotárskazápisnica
je podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento
inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu,
resp. záväzku. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a

notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa
procesnéhopráva,ktorýspočívavdvochnáležitostiach,atovpísomnomprávnomúkonevkvalifikovanej
forme, teda vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do
právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o

posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom.
Záverom oprávnený poukázal na ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve
na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať
s jeho plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že napadnutým prvostupňovým uznesením sa
exekúcia zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani

právneho stavu, v dôsledku čoho nastane situácia (v prípade nadobudnutia právoplatnosti uznesenia),
kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného
už bude premlčaná. Ďalej oprávnený namietal i výšku náhrady trov exekúcie, ktoré súd prvého
stupňa priznal súdnemu exekútorovi. Poukázal pritom na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého
uznesenia je zrejmé len to, že súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 208,84 eur a

náhradu nákladov exekúcie vo výške 35,79 eur, avšak vôbec nešpecifikoval, z čoho priznaná odmena
a náklady exekúcie pozostávajú. Navyše oprávnený považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto
časti za nepreskúmateľné. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychamimoriadnychopravnýchprostriedkov.Vzávere
svojho odvolania oprávnený namietal i zamietnutie žiadosti o zmenu súdneho exekútora a poukázal
pri tom na ust. § 29 Exekučného poriadku. Právo voľby súdneho exekútora zostáva zachované aj v
priebehu vykonávania exekúcie a prejavuje sa v možnosti oprávneného požiadať o zmenu súdneho

exekútora, pričom žiadosť nemusí byť odôvodnená. I keď zákon neukladá súdu povinnosť vyhovieť
žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v zmysle rešpektovania dispozičného práva
oprávneného na voľbu súdneho exekútora je na mieste, aby súd takejto žiadosti nevyhovel len vo
výnimočných prípadoch (napr. ak by to spôsobilo neprimerané prieťahy v exekučnom konaní). Mal za
to, že zakotvením možnosti oprávneného podať návrh na zmenu súdneho exekútora v Exekučnom

poriadku sa sleduje snaha o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní (najmä
zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora). Na základe vyššie uvedeného
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 04. 01. 2011
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacíprejednalvecvmedziachpodanéhoodvolania podľa§212ods.1,§
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je v časti prvého a druhého výroku napadnutého uznesenia dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v časti zastaveniaexekučného konania potvrdil ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP. Zároveň dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie v časti tretieho výroku je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2
OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§

3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 03. 05. 2005,
kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného zo dňa 26. 04. 2005 na vykonanie exekúcie na

podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod
sp. zn. N 864/2005, NZ 7474/2005 dňa 20. 02. 2005. Súd prvého stupňa udelil dňa 26. 05. 2005 súdnej
exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 08. 2005 odstúpila súdna exekútorka súdu prvého
stupňa námietky povinného proti trovám exekúcie zo dňa 20.07.2005 na rozhodnutie. O podaných
námietkach rozhodol súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Er/312/2005-22 zo dňa 12. 04. 2006 tak, že

ich zamietol. Návrhom zo dňa 18. 05. 2009, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 05. 2009, oprávnený
požiadal o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na JUDr. Rudolfa Krutého. V súvislosti
s výzvou súdu prvého stupňa si súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová vyčíslila trovy exekúcie vo
výške 244,64 eur a zaslala súdu exekučný spis a fotokópiu Osvedčenia o registrácii pre DPH. Dňa 04.
01. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým

zamietolžiadosťoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,exekučnékonaniezastavilaoprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej trovy exekúcie v sume 244,64 eur
z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe zastavenia exekúcie a z toho dôvodu bolo
potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za

potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný
titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol
uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08. 2005, ktoré je potrebné
v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 03. 05. 2005.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 20. 02. 2005, spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 864/2005, NZ 7474/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie
citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej osoby (nazáklade splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 07. 09. 2004) uznal dlh voči
oprávnenej osobe v sume 33.033,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 28.800,- Sk, ktorá
sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 21. 10. 2004 do zaplatenia a celý dlh

pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 07. 09. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na
to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v
dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo
predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú
osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o
uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného
zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa

hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme
notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného
titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu

by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 07. 09. 2004.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný

pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto
plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j.
musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v

zmluve o úvere zo dňa 07. 09. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný
dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Plnomocenstvo zo dňa 07. 09. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno
na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je

toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 07. 09. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i

predtlačenýtext,žedlžníksplnomocňujeadvokátaMgr.TomášaKušníra.Užtátoskutočnosťpreukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra
nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísanínotárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskehozákonníkajeprávnyúkontakejtoosobyabsolútneneplatný(§39Občianskehozákonníka),
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej

veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom
na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 20. 02.
2005akonespôsobilýexekučnýtitul,atoztohohľadiska,že Mgr.TomášKušnírnemoholprijejspisovaní
konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade
zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom
stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie

pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005, výšku odmeny exekútora, náhrady
hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na

odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. 08. 2005, trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31. 08. 2005, trovy exekúcie vymôže exekútor
niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. 08. 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008, patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, v znení účinnom do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor pri exekúcii na
peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej

zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto
odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, odmena súdneho exekútora je 20 % zo
základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule
za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba
na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v

súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov
takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v
ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne
a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný.
Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to

podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že
majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedenom v Exekučnom
poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného

poriadku). Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie, nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný,
musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku.
Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od
súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových
výdavkov a náhrady za stratu času.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
časti o trovách exekúcie nie je vecne správne z toho dôvodu, že súd prvého stupňa síce správne
na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak ich výšku zjavne určil bez preskúmania výšky
pohľadávky, ktorú súdna exekútorka skutočne vymohla pre oprávneného pred zastavením exekúcie v

danom exekučnom konaní. Z predloženého spisu vyplýva, že v podaní, ktoré súdna exekútorka doručila
súdu prvého stupňa dňa 13. 09. 2010 na základe jeho výzvy, si vyčíslila trovy exekúcie vo výške 244,64
eur, pozostávajúcich z odmeny z vymoženej časti pohľadávky vo výške 175,50 eur, z náhrady hotových
výdavkov vo výške 30,08 eur za kancelársky materiál, poštovné a 19 % DPH vo výške 39,06 eur,
avšak bez doloženia dokladu preukazujúceho výšku vymoženej pohľadávky pred zastavením exekúcie.

Odvolací súd konštatuje, že je neprípustné, aby súdna exekútorka pri vyčíslení trov exekúcie uviedla iba
to, že vymožená časť pohľadávky predstavuje sumu 875,66 eur a z tohto dôvodu žiada priznať odmenu
z vymoženej časti pohľadávky vo výške 175,50 eur bez toho, aby jasným a pochybnosti nevzbudzujúcim
spôsobom preukázala výšku vymoženej pohľadávky pre oprávneného a súd prvého stupňa takúto
žiadosť akceptoval bez toho, aby mal za jednoznačne preukázanú výšku vymoženej pohľadávky ku dňu

vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa teda nedostatočne zistil skutkový stav
veci, nakoľko nie je zrejmé, na základe akých skutočností určil výšku náhrady trov exekúcie v sume
244,64 eur, ktorá zahŕňa i odmenu súdnej exekútorky vo výške 175,50 eur a mala by predstavovať
20 % z vymoženej pohľadávky.

Z hľadiska odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v
častitretiehovýrokuopovinnostioprávnenéhonahradiťsúdnejexekútorketrovyexekúcievsume244,64
eur neodôvodnil tak, ako to predpisuje zákon (§ 157 ods. 2 OSP), a preto je napadnuté rozhodnutie v
tejto časti nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu
ochranu podľa § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto postupom súdu prvého stupňa sa

účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, a to s ohľadom na právo účastníka podať
odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Pokiaľ v rozhodnutí
súdu prvého stupňa absentuje riadne odôvodnenie, účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní
ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok
riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho podstatná časť.
Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozsudku okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto
je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozsudku, uvedených v citovanom ustanovení, je dôležitým
prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom.S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa sa dôsledne
neriadil vyššie citovaným zákonom (Exekučným poriadkom) a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov a ich príslušnými ustanoveniami, keď súdnej exekútorke priznal

náhradu trov exekúcie v sume 244,64 eur, nakoľko nemal ustálenú výšku vymoženej pohľadávky súdnou
exekútorkou v predmetnom exekučnom konaní. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 04. 01. 2011 v napadnutej
časti výroku o trovách exekúcie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude po vrátení veci odvolacím súdom postupovať tak, že jednoznačne ustáli výšku
pohľadávky, ktorú súdna exekútorka vymohla pre oprávneného v predmetnom exekučnom konaní pred
zastavením exekúcie, z ktorej následne určí výšku trov exekúcie, ktorých náhradu súdnej exekútorke
treba prisvedčiť. Súd prvého stupňa pri následnom rozhodovaní o povinnosti oprávneného nahradiť
súdnej exekútorke trovy exekúcie musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie
bolo v súlade s ustanovením § § 157 ods. 2 OSP a § 167 ods. 2 OSP.

Odvolací súd ohľadom nesúhlasu oprávneného so zamietnutím jeho žiadosti na zmenu súdneho
exekútora konštatuje, že súd prvého stupňa z dôvodov vyššie uvedených a v súlade s Exekučným
poriadkom a nálezom ÚS SR exekúciu zastavil. Z uvedeného dôvodu je preto navrhnutá zmena súdneho
exekútora v tomto štádiu konania nehospodárna a nadbytočná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.