Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208644
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: AB X B. V., so sídlom
v R., F. XXX, B. kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/X, B., o zaplatenie 1334,73 eur s príslušenstvom, na

odvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa30.júla2015,č.k.16C/182/2015-51,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1334,73 eur s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy zo dňa 18.03.2004

uzavretej s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ktorá predstavovala
istinu vo výške 1292,37 eur, úrok vo výške 0,82 % a úrok za hotovostné transakcie vo výške 41,55
eur. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobu súd zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Pri rozhodovaní
vychádzalztvrdeniažalobcu,ženadobudolpohľadávkuvočižalovanémunazákladezmluvyopostúpení
pohľadávky. Keďže žalobca v oznámení advokátskej kancelárie GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., o

postúpení pohľadávky oznámil žalovanej, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky
z 18.03.2013, za účelom zistenia dátumu postúpenia pohľadávky a predovšetkým posúdenia, či
predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy, súd, keďže z úradnej činnosti
mu bolo známe, že žalobca uvádza v žalobách i taký dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo
predchádza samému uzavretiu úverovej zmluvy a preukázania aktívnej legitimácie, vyžiadal od žalobcu
predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania
toho, či oznámenie o postúpení je dostatočne zrozumiteľné a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú

skutočnosti ako sú uvedené o postúpení pohľadávky, ako aj to, či došlo k postúpeniu celej pohľadávky a
celého príslušenstva, alebo len jej časti. Žalobca na výzvu súdu zmluvu o postúpení nedoložil. Vzhľadom
na to, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie
pohľadávky, čo je možné len v prípade predloženia zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súd prvej
inštancie konštatoval, že ak sú v danom prípade dôvodné pochybnosti o tom, či medzi Home Credit

Slovakia, a.s. a žalobcom bola vôbec uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, kedy a či na základe
nejdošlokpostúpeniupredmetnejpohľadávkyavakomrozsahu,ježalobcapovinnýpredložiťrelevantný
dôkaz preukazujúci nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Konštatoval,že len existujúca a platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe
veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda postupovanú pohľadávku a s ňou tiež aktívnu vecnú
legitimáciu k jej uplatneniu. Okrem toho v danej veci z listinných dôkazov vyplýva, že po uzavretí

zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.03.2013 (ako tvrdí žalobca v žalobe) vyzýval pôvodný veriteľ Home
Credit Slovakia, as. žalovaného listom zo dňa 28.06.2013 na splatenie celého čerpaného úveru, avšak
v ňom nepoukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval žalovaného i
na možnosť exekučného konania. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
žalobu zamietol. Vec právne posúdil podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí
so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu
pohľadávky podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi
veriteľom alebo postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená
súhlasom dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho

preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať
neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti
dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. Žalobca v konaní predložil jeho oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.03.2004, adresované žalovanému na jeho adresu trvalého bydliska. Po zaslaní
oznámenia súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho

tvrdenia, že žalovanému bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jeho dispozície. Uviedol,
že žalobca pripojil k žalobe oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré oznámenie je listinným dôkazom a
zároveň aj hmotnoprávny úkonom, s ktorým sa mohol žalobca oboznámiť najneskôr dňom, kedy mu súd
doručil žalobu na začatie konania spolu s prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči žalovanému
nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie teda

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne
vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, kedy v
žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením
poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu veci je namieste logický záver, že oznámenie o
postúpení pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície žalovaného. Žalobca preto navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie,
eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnostirozhodnépreposúdenieveci,vpotrebnejmierevykonaldokazovanieapreukázanýskutkový
stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne
preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli

preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného
titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP odkazuje.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia, a.s.
protižalovanému,uplatňovanávtomtokonaní,bolapostúpená.Žalobcatakýtozávervosvojomodvolaní
namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ako aj podací hárok,
podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanému prostredníctvom pošty odoslané. Podľa neho v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá

právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže
ani účinne dovolávať neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane

žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď. rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

8.Odvolacísúdsúhlasísnázoromžalobcu,žeakpodľa§526ods.2Občianskehozákonníkapostúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o

postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník -
žalovaný, ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie, keďže bolo
potrebné zohľadniť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri posudzovaní ktorého platí pre súd primárna
ochrana spotrebiteľa, čo vyplýva z právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho
zákonníka. Táto požiadavka súdu bola navyše odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného
dokazovania, ktoré aj u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolali pochybnosti o postúpení

pohľadávky. Konkrétne, žalobca v oznámení o postúpení pohľadávky žalovanému uvádza dátum
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky 18.03.2013, hoci v rozpore s dátumom uvedenom v
oznámení o postúpení pohľadávky v ktorom sa píše o postúpení pohľadávky, v žalobe uvádza, že
pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia, mal vyzývať listom zo dňa 28.06.2013 žalovaného na splatenie
celého zostatku úveru, avšak v ňom nepoukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi. Za tohto

stavu bolo úplne namieste, že súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca však zostal nečinný a aj svoje
odvolanie založil na polemike o tom, čo je významné z hľadiska posudzovania ním uplatneného nároku,
či iba otázka platného oznámenia alebo otázka platného postúpenia pohľadávok.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).