Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 17, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115211002
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115211002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ
1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1.
mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679 proti žalovanému: X. Z.-M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. V.
XXX, o zaplatenie 5.111,58 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.787,47 EUR s 8,05 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 27.1.2015 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 27,77 EUR a
na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy právneho zastúpenia 41,17 EUR.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 5.5.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 5.111,58 EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo
výške 99,21 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.111,58 EUR od 25.4.2015 až
do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému získal na základe Zmluvy o postúpení

zo dňa 8.1.2015 od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., čo žalovanému oznámil listom zo dňa
17.3.2015. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 20.12.2012 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu
žalobcu. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000,-EUR,
ktorý sa zaviazal vrátiť v 84 mesačných splátkach vo výške 127,09 EUR s tým, že lehota splatnosti bola
dohodnutá na 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 8.1.2015 vyzvaný
k splateniu celého zostatku úveru vo výške 5.111,58 do 15 dní od odoslania výzvy.

Žalobca dlžnú sumu 5.111,58 EUR vypočítal ako súčet položiek, a to istiny vo výške 174,01 EUR, úroku
vo výške 491,76 EUR, zosplatnenej istiny 4.329,70 EUR, poistenia Bill protection vo výške 29,16 EUR,
poplatkov za upomienky II. vo výške 60,-EUR, zmluvnej pokuty 17,-EUR, poplatku za možnosť odloženia
splátok 9,95 EUR. Žalobca si uplatnil aj sumu 99,21 EUR ako vyčíslený ročný úrok z omeškania zo sumy

5.111,58 EUR za obdobie od 27.1.2015 do 24.4.2015.

Žalovaný napriek tomu, že žalobu prevzal dňa 16.2.2016 sa k nej nevyjadril.Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré účastníci konania predložili do spisu. O
možnosti predloženia dôkazov boli účastníci v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. riadne poučení.

Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20.12.2012. Na základe tejto
zmluvy, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver 5.000,-EUR s tým, že
ten sa ho zaviazal splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 127,09 EUR. Termín splatnosti splátok
bol v zmluve určený tak, že prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum

splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Dátum poslednej splátky nebol
presne určený, lehota konečnej splatnosti bola dohodnutá na 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do
15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve si účastníci dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,97 %.
Zároveň bola v zmluve uvedená RPMN od 25,9 do 26,9 %, ako aj priemerná hodnota RPMN vo výške
19,37 %. Dohodnutý bol aj poplatok za vedenie účtu 1,99 EUR, ktorý bol zahrnutý v splátke. Celkovo

mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 10.267,32 EUR.

V spodnej časti zmluvy bolo oveľa drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto
úverovej zmluvy sú úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu. Dolupodpísaný klient svojím
podpisompotvrdzuje,žedostalúverovépodmienky,jesnimioboznámený,súmuvšetkyichustanovenia

zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. K
zmluve žalobca pripojil Úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu žalobcu - hotovostný úver
a revolvingový úver. V týchto Úverových zmluvných podmienkach je v Hlave 18 v § 1 uvedené, že v
prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky revolvingového úveru, je spoločnosť oprávnená
klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za

upomienku vo výške 5,-EUR v prípade prvej upomienky a 12,-EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky.
V § 2 Hlavy 18 je uvedené, že v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať
a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,-EUR.
Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

Za úverovými zmluvnými podmienkami boli pripojené informácie o poistení a bola pripojená aj listina s
nadpisom „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere ?“. V tejto listine v bode 14 je uvedená suma za prvú
upomienku vo výške 5,-EUR, za opakovanú upomienku 12,-EUR, sankcia za dlhšie omeškanie 17,-
EUR, úrok z omeškania v zákonnej výške.

Žalobca do spisu doložil aj výzvu k splateniu celého úveru zaslanú žalovanému dňa 8.1.2015, k tomu
pripojil aj podací hárok pošty preukazujúci zaslanie uvedenej výzvy. Výzvou bol žalovaný vyzvaný na
úhradu celkovej dlžnej sumy 5.111,58 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Ďalej žalobca do
spisudoložilajvýpisčerpania,splátokaúhradzúverovéhovzťahusožalovaným.Predložilajoznámenie
zo dňa 17.3.2015 o postúpení pohľadávky na žalobcu. K tomu pripojil hromadný podací hárok pošty,

ktorým preukázal odoslanie oznámenia dňa 18.3.2015.

Iné listinné dôkazy žalobcom ani žalovaným do spisu doložené neboli.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citovanéustanovenie§5bzák.č.250/2007Z.z.,akoajustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka
nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné
ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanýmdňa20.12.2012jespotrebiteľskouzmluvou.Keďžesúdmuselrozhodovaťnazákladeprávnej
úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania

Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.Podľa § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 544 ods. 1 citovaného zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 citovaného zákona zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ako bolo uvedené vyššie v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného do 31.12.2012, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V tomto prípade
však v úverovej zmluve takáto konečná splatnosť dohodnutá nebola. Vyslovene bolo uvedené, že lehota
splatnostije84mesiacovpoposkytnutíúveru.Takétourčeniekonečnejsplatnostiúveruniejedostatočne

určité a priamo zo zmluvy nie je jasné, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zo zmluvy sa
priamo nedá určiť, kedy bol, resp. má byť žalovanému úver poskytnutý a tým sa ani nedá presne určiť
dátum konečnej splatnosti úveru.

V zmluve je taktiež uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 10.267,32 EUR. V

skutočnosti však žalovaný zaplatí 10.675,56 EUR (84 splátok x 127,09 EUR), čo je tiež údaj v zmluve
uvedený v neprospech spotrebiteľa. Takéto zavádzajúce údaje v zmluve v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa, súd považoval za údaje, ako keby ani neboli uvedené.

Keďže zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru a je v nej uvedený nesprávny údaj o celkovej

splatnej čiastke v neprospech žalovaného v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
účinného do 31.12.2012, sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril
dňa 20.12.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové

zmluvné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 5.000,-EUR, ktorý sa zaviazal vrátiť v 84 mesačných
splátkach vo výške 127,09 EUR s tým, že lehota splatnosti bola dohodnutá na 84 mesiacov po poskytnutí
úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Žalovaný však uhradil len splátky vo výške 2.212,53 EUR.
Pretože súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 2.787,47 EUR (5.000,-EUR - 2.212,53 EUR). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Naviac súd uvádza, že žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poplatkov za upomienku II. vo výške 60,-
EUR, a to v zmysle § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Podľa
vyššie citovaného § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu, tento

mohol žalovanému vyúčtovať poplatky za upomienku. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by právny predchodca žalobcu žalovanému poplatky za upomienku vyúčtoval a vôbec nepreukázal,
že by žalovanému nejakú upomienku vôbec doručil. V spise sa takýto dôkaz nenachádza. Preto by súd
nemohol žalobcovi poplatky za upomienky II. priznať.Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za poistenie Bill protection vo výške 29,16 EUR a
poplatku za možnosť odloženia splátok 9,95 EUR. Pretože súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez

poplatkov, aj v tejto časti žalobu zamietol.

Žalobca si taktiež uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 17,-EUR za oneskorenú úhradu splátky.
Zmluvná pokuta musí byť vždy v zmysle ust. § 544 ods. 2 OZ dojednaná písomne. V tomto prípade bola
zmluvná pokuta uvedená len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré neboli zo strany žalovaného

podpísané. V samotnej zmluve dojednaná nebola. Podľa názoru súdu, aj keď je v zmluve uvedené,
že úverové zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nie je dodržaná písomná forma
uzavretia zmluvnej pokuty. Na dodržanie písomnej formy nestačí, že žalovaný ich prevzal a vyhlásil,
že s nimi súhlasí. Preto súd nepriznal žalobcovi ani uplatnenú zmluvnú pokutu a aj v tejto časti žalobu
zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol 20.12.2012.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 8.1.2015 vyzvaný

k splateniu celého zostatku úveru vo výške 5.111,58 do 15 dní od odoslania výzvy. Odoslanie výzvy
žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s.. Ak bola výzva odoslaná nasledujúceho dňa,
t.j. 9.1.2015, pätnásty deň uplynul dňom 24.1.2015, ktorý pripadol na sobotu. Lehota splatnosti sa tak
posunula na pondelok 26.1.2015. Žalovaný na výzvu nereagoval. Nasledujúcim dňom sa dostal do
omeškania. Žalobca si uplatnil zákonný 8,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 5.111,58 EUR od

27.1.2015 do 24.4.2015, ktorý vypočítal na sumu 99,21 EUR a od nasledujúceho dňa žiadal priznať
zákonný 8,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 5.111,58 EUR až do zaplatenia.

Súd priznal žalobcovi sumu 2.787,47 EUR. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
spolu s istinou aj zákonný 8,05 %-ný ročný úrok z omeškania od 27.1.2015 až do zaplatenia.

Pretože si žalobca uplatnil zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 5.111,58 EUR, súd v prevyšujúcej
časti nad priznaný úrok z omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca žiadal zaplatiť sumu 5.111,58 EUR, súd mu priznal 2.787,47 EUR. Úspech žalobcu bol teda
54,53 % oproti jeho neúspechu 45,47 %. Po odrátaní neúspechu od úspechu vychádza, že žalovaný
má nahradiť žalobcovi 9,06 % vzniknutých trov. Žalobcovi vznikli trovy konania vo výške 306,50 EUR za

zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Keďže má právo na 9,06 % z týchto trov, súd zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 27,77 EUR.

Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške
454,37 EUR. V prípade plného úspechu by súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za

dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci, ako aj za napísanie žaloby za každý úkon
odmenu vo výške 180,93 EUR + 2 x režijný paušál 8,39 EUR (oba úkony vykonané v roku 2015), to
všetko zvýšené o 20 % DPH, čo je spolu 454,37 EUR. Pretože žalobca má právo na 9,06 % svojich
nákladov, súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 41,17 EUR.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).