Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712208040
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712208040.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne H. F. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Y. B. X. Y., Ú. XXX,
zastúpenej Ľ. Z., X.. XX.X.XXXX C. K.. E. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Y. B. X. Y., Ú. XXX, zastúpenej
JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 77, proti
žalovanému: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, 2/
M. H., X.. XX.X.XXXX, H. V. XXX, zastúpenému JUDr. Attilom Bohácsom, advokátom, so sídlom v

KráľovskomChlmci,Hlavná796/69,3/S.X.,X..XX.X.XXXX,V.XXX,Y.V.,vkonaníozaplatenienáhrady
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo
dňa 16. júla 2013 č.k. 16C/68/2012-123 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co 127/2010.

Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovaným v 1. až 3. rade
povinnosť zaplatiť jej 200 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, ktorá jej bola spôsobená smrťou jej otca Z. Z. pri dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX

zavinenej žalovaným v 2. rade, vodičom motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v
3. rade, povinne zmluvne poistený u žalovaného v 1. rade.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa návrh na prerušenie konania dôvodila tvrdením, že
Krajský súd v Prešove v označenej veci prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

o ním položenej prejudiciálnej otázke, či je náhrada nemajetkovej ujmy krytá zodpovednosťou za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a jej zodpovedanie bude mať zásadný význam pre toto
konanie.

Po právnom posúdení veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a na základe zistenia z uznesenia

Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.11.2011 sp. zn. 6Co 127/2010, dospel k záveru, že zásadný právny
význam pre posúdenie nároku žalobkyne v posudzovanej veci bude mať odpoveď na krajským súdom
položené prejudiciálne otázky:

„I. Má sa článok 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel v spojení s čl. 3 ods. 1 Smernice 72/166 EHS vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právnaúprava(akoujeprávnaúpravavyplývajúcaz§4zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 6 zákona č. 168/1999 Sb. o
pojištění odpovědnosti za škodu způsobenou provozem vozidla), podľa ktorej zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peňažnej forme,
spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla?

II. V prípade takej odpovede na prvú otázku, že uvedená právna úprava nie je v rozpore s právom

Spoločenstva, majú sa ustanovenia § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 6 ods. 1, 2,
3 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenou provozem vozidla, vykladať
tak, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v súlade s článkom 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232 EHS zo
14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v spojení s čl. 3 ods. 1 Smernice 72/166 EHS,

priznal nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ako poškodeným aj v peňažnej forme?“.

Voči tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhol

odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť.

Prerušenie konania v posudzovanej veci označil za nedôvodné predovšetkým poukazom na právny
záver, ktorý zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 20.4.2001 sp.

zn. 4Cdo 168/2009, že podľa súčasne platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do
osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za
škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na ochranu osobnosti predstavuje totiž
nemajetkové právo, ktoré je rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi.
V tejto súvislosti poukazoval na teoreticko-právne východiská právneho inštitútu škody a nemajetkovej

ujmy a rozsah poistného krytia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, dôvodovú správu k tomuto zákonu i Smernicu Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, jej anglické znenie i český preklad, ktorý z hľadiska právnej
terminológie označil za presnejší oproti jej slovenskému zneniu, ktoré podľa žalovaného v 1. rade môže
spôsobovať v praxi výkladové problémy. Pretože v zmysle označenej smernice je na každom členskom
štáte, akými princípmi sa riadi odškodnenie zásahu do zdravia človeka, náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je nárokom z titulu náhrady škody na zdraví.

Ostatní účastníci sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu
podaného odvolania, skúmal, či sú splnené formálne podmienky pre meritórne odvolacie konanie a
dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa § 218 O.s.p..

Odvolací súd odmietne odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak (§ 218 ods. 1 písm.
e/ O.s.p.).

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co 127/2010.Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267
ZFEÚ, podaný v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co 127/2010
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 8. novembra 2011 a doručený Súdnemu dvoru 17. januára

2012, bol na Súdnom dvore Európskej únie vedený pod C-22/12.

Dňa 24. októbra 2013 Súdny dvor Európskej únie vyhlásil v tejto veci (C-22/12) rozsudok, ktorým
rozhodol, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými

vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej
smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej
a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý
odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa

majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Zuvedenýchzisteníodvolacísúdvyvodil,žeprerušeniekonaniavtejtovecibolonadobu,ktorejuplynutie
bolo viazané na konkrétnu skutočnosť, a to rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci vedenej
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co 127/2010. Pretože označená skutočnosť nastala dňa 24.
októbra 2013, kedy Súdny dvor vyhlásil vo veci rozsudok, týmto dňom zanikli aj účinky napadnutého
uznesenia o prerušení konania a bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v konaní pokračovať.

Z týchto dôvodov, vychádzajúc zo záveru, že aj pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia (§ 167 ods. 2, § 154 ods. 1 O.s.p. per analogiam), neostávalo odvolaciemu súdu iné ako
odvolanie žalovaného v 1. rade podľa § 218 ods. 1 písm. e) O.s.p. odmietnuť.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.