Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4P/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816201377
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5816201377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky

a matky malol.: F. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX/XX, proti manželovi a otcovi
malol.: N. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, prechodne bytom R. č. XXX/XX, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Z. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX/XX, zast. kolíznym opatrovníkom: A. práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo,, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmanželstvoF.M.,rod.R.,nar.XX.XX.XXXXaN.M.,nar.XX.XX.XXXX,uzavretédňaXX.XX.XXXX
pred Matričným úradom obce R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. vo zväzku XX,

ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Súd zveruje maloletú Z. M., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s
právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.

III. Otec maloletej Z. M., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na jej výživu sumou 70,- Eur mesačne, vždy
do každého 10. dňa vopred k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Otec maloletej Z. M., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň
v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 14:00 hod. s tým, že si maloletú prevezme a po ukončení
stretnutia ju odovzdá v mieste bydliska maloletej. I. maloletej je povinná maloletú na stretnutie s otcom
náležite pripraviť.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka a matka maloletej F. M. žiadala, aby súd jej manželstvo s N. M. rozviedol, maloletú na čas

po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi, aby uložil povinnosť platiť na výživu maloletej
sumou 100,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletou tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 14:00 hod. nepretržite.

2. Návrh odôvodnila tým, že s manželom začali zdieľať spoločnú domácnosť až po uzavretí manželstva.
Ich spolužitie bolo spočiatku bezproblémové. Ich vzťah sa naštrbil až potom, ako po materskej dovolenke
nastúpila v roku 2010 do zamestnania. Manžel je chorobne žiarlivý a v dôsledku toho nastalo obdobie

neustálych výčitiek, ponižovania z jeho strany. Neskôr sa k tomu pridružilo aj fyzické násilie. Manžel
síce alkoholu neholdoval, ale keď bola príležitosť vždy si vypil a následne robil scény, rozbíjal nábytok a
vybavenie domácnosti. V mesiaci február 2016 opustil spoločnú domácnosť a v súčasnosti došlo medzi
nimi k značnému citovému ochladeniu. Nedokážu medzi sebou komunikovať avšak obaja majú veľmidobrý vzťah k maloletej dcére. Hoci sa aj v minulosti objavili medzi nimi problémy takéhoto charakteru,
vždy sa im ich podarilo vyriešiť a deti tak mohli vyrastať aspoň sčasti v harmonickej rodine. V súčasnej
dobe však už ani neuvažujú o spoločnej budúcnosti, nič spolu neplánujú tak, ako by to malo byť v riadne

fungujúcej rodine.

3. Uviedla, že je presvedčená, že vzťahy medzi ňou a manželom sú tak vážne rozvrátené, že ich
manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Rozvrat ich manželstva
je nezmeniteľný a nenapraviteľný.

4. Na pojednávaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že manželstvo uzatvárali asi po
ročnej známosti a hlavným dôvodom bolo jej tehotenstvo. Po uzavretí manželstva bývali u jej rodičov.

5. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku normálne. Až po jej nástupe do zamestnania nastali medzi
nimi problémy. Manžel ju upodozrieval, žiarlil, občas došlo aj k fyzickému násiliu. Spočiatku sa snažila

manželstvo udržať, ale tieto scény sa opakovali skoro každý mesiac a preto si povedala, že už nemá
výzvam v takomto manželstve žiť. Ona osobne psychológa nevyhľadala. Vie o tom, že manžel navštívil
psychológa, lebo jej to povedal. V súčasnej dobe viac ako pol roka nebývajú v spoločnej domácnosti.

6.Navrhla,abybolamaloletáZ.zverenádojejosobnejstarostlivostiaotcovi,abybolauloženápovinnosť

platiť na jej výživu mesačne sumou 70,- Eur.

7. Vzhľadom na to, že sa nie vždy vedia dohodnúť o úprave styku, navrhla, aby bol styk upravený tak,
že otec maloletej bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku
od 17:00 hod. do nedele do 14:00 hod.

8. Ďalej sa vyjadrila, že maloletá Z. vie o podanom návrhu na rozvod. Nejako bližšie sa tým nezaoberá,
nakoľko sa momentálne teší do školy.

9. Manžel a otec maloletej sa na pojednávaní vyjadril, že nie je celkom pravda to, čo uvádzala manželka,

nakoľko on sa snažil o to, aby sa dali dokopy. Stalo sa, že ju udrel, ale bolo to potom ako sa vrátili z
„poklony“, kde sa bavila s mladšími chalanmi a on jej to vytýkal. Dala mu facku, ktorú jej vrátil. Nie je
pravdou, žeby ju predtým nazval kurvou. Po nástupe do zamestnania si našla kamarátku, ktorá mala
pochybnúpovesťaonjejpovedal,žepokiaľsasňoubudekamarátiť,takichmanželstvoskončí.Navštívil
aj psychológa, ale ten mu povedal, že je potrebné vypočuť aj druhú stranu, čo však manželka odmietla.

10. Je pravdou, že mal nervy zo vzniknutej situácie, ale chcel, aby sa dali dokopy, čo manželka odmietla.
Súhlasil s úpravou práv a povinností k maloletej Z. na čas po rozvode tak ako to predniesla manželka.

11. Na pojednávaní sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s návrhom, s potvrdením o pobyte,

so sobášnym listom, s rodným listom, s uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/39/2016zo dňa
04.04.2016, s lustráciou v Sociálnej poisťovni, s výpisom zo Živnostenského registra, so správou Obce
R., s potvrdením zamestnávateľa, s daňovým priznaním, so správou Obce D., so správou kolízneho
opatrovníka, a s dokladmi doloženými manželkou.

12. Podľa čl. 4 veta prvá a druhá Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, (ďalej len
„CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je
účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

13. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991
Zb. v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými. Orgánom štátu je určený aj čl. 18 ods. 1 tohto
dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie

na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.14. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu poskytne najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom, alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

15. Listina základných práv a slobôd v čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a
rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine:
ods. 1: Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
ods. 2: Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
ods. 3: Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

17. Podľa 24 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine:
ods. 1: V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon
ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
ods. 2: Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne

narušené. Obaja zhodne potvrdili, že už 8 mesiacov nebývajú v spoločnej domácnosti a manželka má
mimomanželskú známosť.

19. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd ustálil, že spolužitie manželov je len formálnym zväzkom
dvoch ľudí, ktorý vôbec neplní základné funkcie manželstva a preto toto manželstvo rozviedol.

20. Súd mal za preukázané, že starostlivosť o maloletú v prevažnej miere zabezpečuje matka, avšak
otec sa s maloletou stretáva pravidelne.

21. S poukazom na to, že rodičia maloletej boli v otázke úpravy práva a povinností k maloletej dohodnutí

súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletú deti a
spravovať jej majetok.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného, prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy mesiac dopredu.

28. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že taktiež v otázke určenia výživného

sa rodičia maloletej dohodli a preto súd zaviazal otca maloletej platením na jej výživu mesačne sumou
70,- Eur.

29. O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).