Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206077
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814206077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar.

X.X.XXXX, bytom B. B. XA/XXX, H., zast. JUDr. Stanislava Čagalová, advokátka so sídlom Bojnická
cesta 5,7, Prievidza proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava,
IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., so sídlom Mateja Bela 6, Bratislava, o neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31. marca 2014 domáhal určenia, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 11. februára 2013 spolu s dodatkom k zmluve o

spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 11. februára 2013 uzavreté medzi navrhovateľom, ako
dlžníkom a odporcom, ako veriteľom, sú neplatné . Poukázal na to, že od navrhovateľa si zobral úver
vo výške 300,- eur ale v skutočnosti 300,- eur v hotovosti nikdy nedostal, pretože odporca mu vyplatil
nižší úver ako žiadal a ako bol dohodnutý v zmluve. Argumentoval aj tým, že zmluvná podmienka o
započítaní finančných prostriedkov vo výške 51,39 eur zakotvená v dodatku k zmluve o spotrebiteľskom
úvere v prospech dodávateľa - odporcu na úkor navrhovateľa má charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Ďalej dôvodil tým, že až po podpise zmluvy zistil, že za požičané

peniaze zaplatí odporcovi celkom 558,- eur a preto dojednané náklady (úrok vo výške 43,20 eur ,
administratívny poplatok vo výške 60,20 eur, odmena 154, 50 eur) v celkovej výške 258,- eur za
poskytnutie spotrebiteľského úveru sú v zmluvách celkom zjavne neprimerané úveru, ktorý je reálne
dostal. Ďalšou neprijateľnou podmienkou v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) za dojednaný úver vo výške 70,38 %. Z hmotnoprávnej stránky navrhovateľ svoj
návrh odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Z procesnoprávnej

stránky veci svoj návrh odôvodnil ustanoveniami § 87 písm. f) O.s.p., § 80 písm. c) O.s.p. a § 153
ods. 3 O.s.p. Svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto typových zmlúv navrhovateľ
odôvodnil tým, že z hľadiska právnej istoty potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov .
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 9. mája 2014, v ktorom poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ podal svoj návrh bez toho, aby sa pokúsil u odporcu dosiahnuť akékoľvek
mimosúdne vyriešenie sporu, ako aj na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľovi úver nevyhovoval, mal

zákonnú možnosť bez sankcií odstúpiť od zmluvy o úvere, no túto možnosť nevyužil, hoci bol o nej
poučený aj priamo v zmluve o úvere. Odporca argumentoval tým, že dojednaná úroková sadzba bola
primeraná, rovnako bola primeraná aj RPMN do výpočtu ktorej bol zahrnutý aj dojednaný administratívny
poplatok. Podľa odporcu v zmluve o úvere, v dodatku k tejto zmluve a ani v zmluve o zabezpečenísplátok úveru nie sú ustanovenia, ktoré by boli neprijateľnými zmluvnými podmienkami a absentujú i
dôvody absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov uvádzané navrhovateľom, preto navrhol návrh
navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný a uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy

konania. Na pojednávaní konanom dňa 22. januára 2015 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyjadril k otázke naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na ním požadovanom
určení, pričom uviedol, že v danej veci neexistuje stav právnej neistoty a absentuje tu naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nezaplatil odporcovi ani istinu,
ktorá je nesporná. Ďalej poukázal na zbytočnosť celého sporu, nakoľko aj prípadne určenie neplatnosti

zmlúv nevyrieši stav právnej neistoty navrhovateľa, keďže navrhovateľ sám uviedol, že nevie, koľko
má plniť. Uviedol tiež, že odporca si voči navrhovateľovi doposiaľ súdnou cestou neuplatnil žiadny nárok
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 11. februára 2013, ani od tejto zmluvy
neodstúpil. Argumentoval tiež tým, že v prípade súdneho sporu bude povinnosťou súdu aplikovať §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. a prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a
oboznámením obsahu listinných dôkazov, resp. podaní účastníkov a to: návrh čl. 1-3, výpis z OR čl.

5-8, kópia zmluvy o zabezpečení splátok úveru čl. 9 (prítomný SPZO uvádza, že je datovaná dňom
11.2.2013), kópia zmluvy o spotrebiteľskom úvere čl. 10, dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX čl. 11, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere čl. 12, potvrdenie o
prevzatí hotovosti čl. 13, karta splátok čl. 14-15, kalkulačka - výpočet ročného úroku a RPMN čl. 16,
banková úroková štatistika - úvery čl. 17, úrokové miery z nových úverov v eur čl. 18, vyjadrenie PZO

čl. 21-31, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu čl. 33-35, zmluva o spotrebiteľskom úvere čl. 48, dodatok k
zmluve o zabezpečení splátok úveru čl. 61, ponuka odporcu navrhovateľovi zo dňa 13.11.2014 čl. 71,
kópia rozhodnutia centra právnej pomoci, kancelária Trenčín z 22.11.2013 z čl. 72-74.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach;

pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci
konania, resp. ich zástupcovia a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Trenčín z 22.novembra 2013

priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, keďže je podľa dôvodov tohto rozhodnutia považovaný
za osobu v materiálnej núdzi (priemerný príjem navrhovateľa za 6 mesiacov je v sume 319,73 eur).

Medzi navrhovateľom, ako dlžníkom a odporcom, ako veriteľom boli dňa 11. februára 2013 uzatvorené
zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX a dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere

číslo XXXXXXXXX. na základe zmluvy poskytol odporca navrhovateľovi úver vo výške 300 euro s
úrokovou sadzbou 22,38 % k, čo predstavovalo sumu 43,20 eura. Navrhovateľ sa zmluvou zaviazal
zaplatiť odporcovi aj administratívny poplatok vo výške 60,30 EÚ. Podľa zmluvy predstavovala ročná
percentuálna miera nákladov výšku 70,38 %. Na základe dodatku k zmluve o úvere sa výška
spotrebiteľského úveru poskytovaná navrhovateľovi znížila o sumu 51,39 eura, čo je suma, ktorá

predstavovala náklady odporcu vynaložené v súvislosti s predčasným splatením skôr vzatého úveru.
Navrhovateľ si podľa vlastných slov od odporcu zobral reálny úver vo výške cca 200,- eur a odporcovi
na úver zaplatil prvú splátku vo výške 9,- eur, ďalšiu splátku vo výške 51,- eur a štyri alebo päť
splátok po 40,- eur, a viac už nechce odporcovi zaplatiť nič. Odporca výzvou zo dňa 13. novembra
2014 vyzval navrhovateľa na zaplatenie celkového dlhu vo výške 812,66 eur, ktorý vyplýva zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere / zmluvy o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX.
Odporca si voči navrhovateľovi doposiaľ súdnou cestou neuplatnil žiadny nárok vyplývajúci zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 11. februára 2013, ani od tejto zmluvy neodstúpil.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.Súdsavzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniazaoberalexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmu
navrhovateľa na ním požadovanom určení neexistencie právneho vzťahu medzi ním a odporcom a
dospel k záveru, že na takomto určení nie je u navrhovateľa daný naliehavý právny záujem podľa

§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, keďže navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby svoje
práva vykonal takým spôsobom, že odporcovi zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu je povinný
zaplatiť a rovnako navrhovateľovi nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči odporcovi vykonal tak,
že odporcovi nezaplatí to, o čom si je vedomý, že mu nie je povinný zaplatiť. Pre prípad toho, že
by odporca nebol rovnakého právneho presvedčenia ako navrhovateľ a uplatnil by si svoje práva

na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti navrhovateľovi na súde, navrhovateľovi nič nebráni
v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy a dodatku k zmluve domáhal v
takomto súdnom konaní. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého
právneho úkonu je len vtedy, ako takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom
si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka
právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci návrhu navrhovateľa nejde (odporca doposiaľ neuplatnil voči

navrhovateľovi nárok zo zmluvy na súde), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto
závere nič nemení ani to, že v prípade navrhovateľa ide vo vzťahu k odporcovi o spotrebiteľa podľa
predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom
indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje
medzi navrhovateľom spotrebiteľom a iným navrhovateľom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže

uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať
plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by
viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a
teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli
uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti

zmluvných strán. Keďže je zrejmé, že na návrhu navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem,
súd tento návrh zamietol a meritórne sa nezaoberal navrhovateľom uplatnenými dôvodmi neplatnosti
týchto zmlúv, ani odporcom uvádzanými dôvodmi platnosti týchto zmlúv.

Súd dospel tiež k záveru, že na strane navrhovateľa (spotrebiteľa v spotrebiteľskej veci) sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa (stav materiálnej núdze) k tomu, aby súd (výnimočne v zmysle § 150 ods.
1 O.s.p.) v spore úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal vôbec, nakoľko u navrhovateľa
by plnenie náhrady trov konania zhoršovalo jeho aj tak ťaživú sociálnu situáciu.

Za toho stavu súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.