Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215142
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614215142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: J.. Q. X., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX W., zast. Q.. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom
Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Mesto Poltár, IČO: 00 316 342, so sídlom Železničná
489/1, 987 01 Poltár, zast. JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou so sídlom ul. Martina Rázusa 29, 984
01 Lučenec, o určenie, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/137/2014 - 127, zo dňa 16. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o určenie, že je podielovým
spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie W. ako
parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu a parcela č. XXX/X orná pôdy o výmere
XXXXX m2 v pomere XX/XXX. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 580,35 eur na účet právneho zástupcu
žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na

ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne nadobudnutia vlastníctva (§ 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3,
4) ako aj ustanovenia Nariadenia predsedníctva SNR č. 26/1945 Sb.n. a zák. č. 128/1946 Sb.z. Žalobu
žalobcuzamietolzdôvodu,žežalobcanepreukázalnadobudnutievlastníckehoprávakparceleč.XXX/X
na základe svojich tvrdení a predložených dôkazov. Žalobca nemohol predmetnú nehnuteľnosť vydržať
vzhľadom na existenciu úradného písomného záznamu - Konečného zoznamu prídelov z roku 1943,
kde par. č. XXX/X bola odovzdaná Politickej obci Poltár vl. č. XXX k. ú. W., kde sa nenachádzala
parcela č. XXX/X. Samotný žalobca začal užívať pozemky ako spoločník pasienkovej spoločnosti od

roku 1996, kedy mu boli vydané súvisiace parcely. Avšak na existenciu verejnej listiny - Konečného
zoznamu prídelov, ktorý sa nachádza v Štátnom archíve vl. č. XXX a právne predpisy na základe ktorých
žalovaný získal vlastníctvo, žalobca pri nadobúdaní nehnuteľností nemohol byť dobromyseľný. Súd mal
za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že predmetnú nehnuteľnosti vydržal.

2. O trovách konania okresný súd rozhodol vzhľadom na úspech žalovaného s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O. s. p.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu považoval
za predčasný a nespravodlivý voči jeho osobe. Mal za preukázané v súdnom konaní, že nerušene adobromyseľne dlhé roky užíval predmetné nehnuteľnosti, pričom tieto nehnuteľnosti tvorili časť celku,
ktorá bola predmetom obhospodarovania, kde mu boli poskytované v tomto smere aj dotácie a nikto si
nerobil žiadne nároky na predmetné nehnuteľnosti z hľadiska ich vlastníctva a ani užívania. Situácia

sa zmenila po tom, ako štátny zástupca Agrochemického podniku, a. s., Tomášovce sa dostal do sporu
s predsedom ZPD Poltár, kde ZPD Poltár bez vedomia a súhlasu žalobcu vytýčil na predmetnom
pozemku konkrétne hranice a začal tieto nehnuteľnosti obhosodarovať, žalobcovi neumožnil prístup na
predmetné nehnuteľnosti s tým, že tieto nehnuteľnosti má prenajaté od Mesta Poltár. Podľa názoru
žalobcu, Mesto Poltár nemalo reálnu vedomosť a znalosť, že tieto nehnuteľnosti má vlastniť, a že ich

užíva žalobca na základe dohody s ostatnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Ďalej namietol
procesnú zmenu návrhu uznesením č. k. 13C/137/2014 - 112 zo dňa 09. 09. 2012. Uviedol tiež, že
okresný súd mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by ozrejmilo sporné skutočnosti. Podľa
názoru žalobcu Mesto Poltár si až do uzavretia nájomnej zmluvy so ZPD Poltár nikdy nerobilo vlastnícke
nároky, ani užívacie práve k predmetným nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti Mesto Poltár nikdy
nevlastnilo, neobhospodarovalo a nikdy nedošlo k tomu, že by bol žalobca rušený v užívacom práve k

týmto nehnuteľnostiam, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť s ostatnými nehnuteľnosťami.

4. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal
na to, že Mesto Poltár je vlastníkom uvedeného pozemku v katastrálnom území Poltár, pričom jeho
vlastníctvo je zapísané aj Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX. Mesto Poltár

pozemok Z. č. XXX/X nadobudlo do svojho vlastníctva po svojom právnom predchodcovi - Politická
obec Poltár, na základe Konečného registra prídelov z apríla 1943. Všetky pozemky parciel, ktoré
sú predmetom Konečného registra prídelov z apríla 1943, boli zapísané v pozemkovo-knižnej vložke
č. XXX katastrálneho územia W.. Podľa zápisov prevedených v uvedenej pozemkovo-knižnej vložke,
prešli všetky pozemky podľa § 150 ods. 1 nar. č. 198/1941 Sl. z. (tzv. židovský kódex) do vlastníctva

štátu dňa 16. 05. 1942 ako dôsledok výkonu pozemkovej reformy na židovských poľnohospodárskych
nehnuteľnostiach. V roku 2008 bol položkou výkazu zmien č. 121/2008 do KN zapísaný záznamom
register ROEP Poltár, na základe rozhodnutia Správy katastra Poltár č. XXX-XX/XXXX zo dňa 11. 07.
2007 o schválení tohto registra. Uvedené rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 180/1995 Z. z.
Zároveň žalovaný poukázal na to, že v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších

predpisov, do vlastníctva obcí prešli nehnuteľnosti, ktoré obce vlastnili k 31. 12. 1949. Na záver žalovaný
uviedol, že len subjektívny pocit žalobcu, že mu vec patrí, nemôže byť sám o sebe podkladom pre
vydržanie vlastníckeho práva. Žalobca nepreukázal oprávnenosť držby a vzhľadom na všetky okolnosti
možno konštatovať, že držba by nemohla byť ani dobromyseľná. Skutočnosť, že na spornom pozemku
pásli jeho predkovia kravy, nezakladá omyl, že mu vec patrí. Žalobca nevedel preukázať, ani kedy vstúpil

do držby, ani kedy mohla najneskôr uplynúť vydržacia doba. Žalovaný bol názoru, že o hmotnoprávnom
dovolaní sa tejto skutočnosti nebolo potrebné rozhodovať samostatným uznesením o pripustení zmeny
návrhu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 O. s. p.) rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd s prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k správnym skutkovým zisteniam a správnym právnym záverom, sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti dôvodov s
uvedením ďalších dôvodov uvedených na zdôraznenie správnosti rozhodnutia.10. Odvolací súd s prihliadnutím na dôvody odvolania uvádzané žalobcom poukazuje na to, že
jeho tvrdenie, že nerušene a dobromyseľne dlhé roky užíval predmetné nehnuteľnosti, pričom tieto
nehnuteľnosti tvorili časť celku, ktorá bola predmetom obhospodarovania a kde mu boli poskytované

v tomto smere aj dotácie a nikto si nerobil žiadne nároky na predmetné nehnuteľnosti z hľadiska ich
vlastníctva ani užívania, nie je relevantnou odvolacou námietkou. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania, len tá skutočnosť, že nerušene a
dobromyseľne dlhé roky užíval dané nehnuteľnosti nie je relevantná. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri
nadobudnutí vlastníctva veci (nehnuteľnosti) nepostačuje, že držiteľovi uplynula zákonom stanovená

doba držby (ak ide o nehnuteľnosť 10 rokov) a že predmet vydržania (nehnuteľnosť) je spôsobilý
na vydržanie. Dôležitým predpokladom pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním je aj skutočnosť, že
držba je oprávnená. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť,
teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Držiteľ musí byť v

dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca tvrdil, že parc. č. XXX/X
je novovytvorená parcela, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX/X a tieto nehnuteľnosti
Mesto Poltár nikdy neužívalo a nikdy nevlastnilo, pretože nadobúdateľom tejto parcely bolo pozemkové
spoločenstvo „Maky“. Okresný súd správne poukázal na to, že Končený register prídelov pre katastrálne

územie W. zostavený v apríli 1943 rozlišoval parcelu XXX/X a parcelu XXX/X. Už v tomto období
išlo o dve samostatné parcely, pričom týmto Konečným registrom prídelov bola pridelená parcela
č. XXX/X pozemkovému spoločenstvu „Maky“ a parcela č. XXX/X Politickej obci Poltár. Parcela
č. XXX/X nebola vytvorená z parcely č. XXX/X. Parcela XXX/X nikdy nebola súčasťou vlastníctva
Pasienkového spoločenstva „Maky“. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť, napr. aj na to, že aj

samotná nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľom Pasienková spoločnosť „Maky“ a nájomcom
Združené poľnohospodárske družstvo Poltár z 30. 09. 2008, sa týkala len parciel registra „E“ parcelné
číslo XXX/X, XXX/X a XXX/X, a to v rovnakých výmerách aké boli uvedené už v Konečnom registri
prídelov z apríla 1943, pričom predmetom nájmu nebola parc. č. XXX/X.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní spochybňuje vlastníctvo Mesta Poltár, takáto odvolacia námietka nie je
dôvodná. Práve naopak, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol niektorý z jeho právnych
predchodcov nadobudol vlastníctvo, čo aj neperfektným právnym úkonom, k spornej nehnuteľnosti,
od skutočnosti ktorej by žalobca mohol odvodzovať svoje právo. Už od roku 1943 bolo vlastníctvo
spornej nehnuteľnosti zrejmé s tým, že Konečným registrom prídelov bola parcela číslo XXX/X pridelená

politickej obci W.. Pasienkovému spoločenstvu „Maky“ boli pridelené parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X a XXX/X. Pri posudzovaní všetkých okolností, práve žalobca je tým subjektom, ktorý neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Len to, že spornú
nehnuteľnosťnerušeneadobromyseľnedlhérokyužíval,pričomnehnuteľnosťtvorilasúčasťcelku,ktorá
bola premetom obhospodarovania, nie je okolnosťou, ktorá by zakladala vlastnícke právo žalobcu. V

tomto rozsahu je rozhodnutie okresného súdu vecne správne a preto odvolací súd naň v plnom rozsahu
odkazuje.

12. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne nesprávne procesného postupu okresného súdu, k
procesnému pripusteniu zmeny návrhu v zmysle podania právneho zástupcu žalobcu predneseného

na pojednávaní dňa 31. 07. 2015, uznesením okresného súdu č. k. 13C/137/2014 - 112 z 09. 09. 2015
odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie súdu nemá žiadny reálny vplyv na vecnú správnosť
rozsudku. Nesprávny procesný postup by bol relevantným odvolacím dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
okresného súdu len v tom prípade, ak by súd takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, ak by tento nedostatok nebolo možné napraviť ani v konaní pred odvolacím
súdom. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, až na pojednávaní dňa 31. 07. 2015
výslovne uviedol dôvod žaloby, a to vydržanie, vzhľadom na nerušné užívanie nehnuteľností žalobcom,
s poukazom na to, že Mesto Poltár si nerobilo nároky na túto nehnuteľnosť. V tomto smere je možné
stotožniť sa s názorom žalobcu, že v tomto prípade pripustenie zmeny návrhu bolo nadbytočné, avšak

takýto postup súdu vzhľadom na skutkové zistenia a právne posúdenie veci nemá žiaden reálny dopad,
ani vplyv na výsledok konania a vecnú správnosť rozhodnutia.13. Pokiaľ žalobca v odvolaní bol názoru, že vo veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie,
ktoré by ozrejmilo tie skutočnosti, ktoré boli ním prezentované v priebehu konania k dôkaznej situácii,
je potrebné uviesť, že žalobca nekonkretizoval, čo by malo byť predmetom znaleckého dokazovania.

Otázka vlastníctva je otázkou právnou a aj prípadné vytýčenie hraníc spornej nehnuteľnosti by nemalo
vplyvnariešeniezákladnejotázky,čižalobcajealeboniejevlastníkomspornejnehnuteľnosti.Navyšeto,
že žalobca užíval (obhospodaroval) spornú nehnuteľnosť, v priebehu konania nebolo ani spochybnené.
To, že žalobca je podielvým spoluvlastníkom susediacich nehnuteľností, a to parcely č. XXX/X a parcely
č. XXX/X a užíval aj parcelu č. XXX/X, neznamená automaticky, že je podielovým spoluvlastníkom aj

tejto nehnuteľnosti.

14. Odvolací súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žalobca je len podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie W. na LV č. XXXX parcela
registra „E“ parc. č. XXX/X v podiely XX/XXX a na LV č. XXXX parcela registra „E“ parcelné číslo XXX/X v
rozsahu XX/XXX. Žalobca nepreukázal, na základe akého právneho titulu by mal nadobudnúť k spornej

nehnuteľnosti práve spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XXX.

15. Rozhodnutie okresného súdu odvolací súd považoval za vecne správne vo veci samej, ako aj vo
výroku o trovách konania, preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Vzhľadom na neúspech
žalobcu v odvolacom konaní, žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396

ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).