Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815204141.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS,
s.r.o. Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M.
XXX, o vymoženie 123,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er 402/2015 - 13 zo dňa 30.09.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči

povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. sp. zn.
G. XXXXXXX zo dňa 30.09.2011. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (C., a.s.)
a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.10.2005, ktorá má spotrebiteľský charakter.
Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
oprávneného (článok 9, bod 9.2). Súd vyhodnotil túto rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť

právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je neplatná. Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Z týchto dôvodov súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolanieoprávnený.Uviedolnajmä,žeexekučný

súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Postup súdu zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, lebo účastník konania nemôže
jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy bude vykonávať.
Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona
o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci,
disponuje atribútom právnej záväznosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí
lehotynaplnenievykonateľný,t.j.spôsobilýbyťpodkladompreexekúciu.Exekučnýsúdniejeoprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu,
na základe ktorej bol vydaný. Navyše oprávnený ako právny nástupca F. a.s. bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 93b Zákona o bankách

ukladalo povinnosť bankám ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu oprávnený
ako právny nástupca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Oprávnenýnamietal odňatie možnosti konať pred súdom, lebo exekučný súd vykonával dokazovanie skutkového
stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom
konaní, pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom. Navrhol zmeniť

napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté uznesenie a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na

včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne

predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy (t.j. k 05.10.2005), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere (č.l. 9), z obsahu ktorej
vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený (jeho právny
predchodca) pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné,
že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného

zákonníkamožnopovažovaťzaspotrebiteľskú.Ztohtodôvodusúdprvejinštanciesprávnenaposúdenie
právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy
vrátane obchodných podmienok si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala ani možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

7. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého
exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania
splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný
súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o

rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva
medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej

zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba
platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkonnebol nikdy uzavretý. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS

2164/10 zo dňa 1.11.2011.

8. So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou, či
predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú

sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech
spotrebiteľa.

9. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať,

ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege
lata uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po
uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou
vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola
vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004). Členské štáty si mohli vybrať, do

akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským
štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako
odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský

zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v

Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky
(čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie,
teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri
preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

10. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo
spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe

bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

11. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo

veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú
doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou

obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú.

12. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa
vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na

dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

38/2013 zo dňa 24.10.2013).

14. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách, lebo nedošlo
k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred pripravená na formulárovom
tlačive právneho predchodcu oprávneného. Možnosť voľby povinnej neprijať návrh na uzatvorenie

rozhodcovskej zmluvy je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý
počet klientov. Pokiaľ povinná chcela uzatvoriť zmluvu o úvere, musela bezpodmienečne súhlasiť
aj s obchodnými podmienkami, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. Odvolacia námietka, ktorou
oprávnený poukazoval na plnenie si zákonnej povinnosti svojho právneho predchodcu v zmysle § 93b
Zákona o bankách, nebola preto dôvodná.

15. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté

uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).