Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210589
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3512210589.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové mesto nad Váhom č.k.
11C/412/2012-130 zo dňa 17. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 175 Eur z titulu majetkovej škody a sumu 940,44 Eur z
titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 44
ods. 8, 9 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zo spisu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1Er/182/2008 súd zistil, že dňa 15.11.2004 súdny exekútor Mgr.

Mária Krasňanová so sídlom v Považskej Bystrici, doručila na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti
povinnej Ivete Otiepkovej. Žalobca následne dňa 22.11.2010 doručil exekučnému súdu návrh na zmenu
súdneho exekútora. Posúdením zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z
titulu nesprávneho úradného postupu, keď súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v

30 dňovej zákonnej lehote od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora. V zmysle § 9 ods. 1,
veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa
za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných ustanovení § 44 Exekučného
poriadku, súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. Po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora súd prvej inštancie zistil, že

exekúcia je neprípustná, pretože je vykonávaná na základe notárskej zápisnice ako nespôsobilého
exekučného titulu. Na základe uvedeného Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k.
1Er/182/2008-5 zo dňa 23.04.2012 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 4CoE/252/2012-72 zo dňa 30.04.2013. Z uvedeného mal súd za preukázané, že exekúcia bola
od počiatku neprípustná, a preto na strane oprávneného škoda ani vzniknúť nemohla. Rozhodovanie o

zmene súdneho exekútora by bolo z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania neefektívne. Na základe
zistených skutočností, keď žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdualebo jeho nezákonné rozhodnutie, súd prvej inštancie žalobu žalobcu bez ďalšieho v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku tak, že žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má v

konaní úspešný účastník právo na náhradu účelne vynaložených trov konania proti účastníkovi, ktorý v
konaní úspech nemal. Keďže však žalovaný do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku svoje trovy
konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali, súd prvej inštancie podľa § 151 ods.
1 a 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanému vo vyhlásenom
rozsudku a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. sa mu postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.

h) O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc

podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdoch. Čo sa týka konečného
rozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom), neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,
že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za
ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania

z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež
dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie
svojhoprávanakontradiktórnekonanie,kedyžalobcaakostranakonanianeboloboznámenýsobsahom

dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,

ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru
Ústavnéhosúdu,koncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniastým,žekontradiktórnosťsúdnehoprocesu
sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti
boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod

nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktoré obsah a rozsah
si určil sám, kedy žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis.
Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka

(povinného). Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na
udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov,
publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé,
akou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka
chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ

v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými
istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu
pohľadávkypočasnečinnostisúduzapríčinildlžník,tedapovinný.Pravýmprávnymtitulomjevdanejveci
nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlalv konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež
na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,

prečonekonštatoval,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.
Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie
súdujepretovnútornerozpornéanapriektomu,žesúdzistilporušeniepráva,nekonštatovalhoanatejto
chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné

úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej
sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2

CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym odôvodnením súdu prvej inštancie,
na ktoré v podrobnostiach poukazuje.

5. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich

náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.
Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým na základe
týchto premís prvoinštančný súd dospel sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne
aj spravodlivé.

6. Žalobca založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd
nerozhodolojehonávrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonomstanovenomčase.Vrámcivyčíslenia
výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy vychádzal z omeškania exekučného súdu a upozornil, že tento bol
bezdôvodne nečinný viac ako 522 dní.

7. Ako konštatoval súd prvej inštancie dňa 22.11.2010 bol Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom
doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho a exekučný súd uznesením zo dňa 23.04.2012 č.
k. 1Er/182/2008-5 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

4CoE/252/2012-72 zo dňa 30.04.2013.

8. Zo skutkového stavu zisteného v prejednávanej veci tak síce vyplýva, že zo strany exekučného súdu
došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle, že rozhodnutie o zmene súdneho exekútora
na návrh oprávneného nebolo vydané v 30-dňovej lehote od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora, vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase
podania návrhu na zmenu exekútora. Právo na náhradu škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu alebo nesprávny úradným postupom však nie je absolútne, ale podlieha zákonným
obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Okrem samotného nesprávneho úradného
postupu musia byť súčasne splnené aj ďalšie podmienky a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

9. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v znení
účinnom v čase podania návrhu na zmenu exekútora, podľa ktorého pôvodný exekútor vykonáva úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Je teda zrejmé, že

návrh na zmenu súdneho exekútora nemal žiadny účinok vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie, ktorý
by znamenal jej prerušenie alebo pozastavenie. Z uvedeného dôvodu preto nemohlo dôjsť k vzniku
škody resp. ak by aj ku škode došlo neboli by splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanéhoza škodu, nakoľko by zjavne absentovala príčinná súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom.

10.Vtomtosmerežalobcarovnakotakneuniesoldôkaznébremeno.Odvolacísúdnepovažuježalobcom
predložený znalecký posudok č. 1/2014 za dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval
skutočnosť, že na jeho strane došlo v súvislosti s postupom exekučného súdu k vzniku majetkovej škody
v určenej výške a ktorý by tak vylučoval prípadné pochybnosti ohľadom ľubovoľného a subjektívneho
vyčíslovania škody. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že správnosť podkladov, z

ktorých predmetný znalecký posudok vychádzal, bola jeho spracovateľom kontrolovaná výlučne po
formálne stránke, pričom hodnovernosť takejto formy preukázania majetkovej škody spochybňuje okrem
uvedeného zároveň to, že jej výška má v každom jednotlivom prípade nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora predstavovať
sumu 31,68 Eur, pozostávajúcu zakaždým z piatich totožných nákladových položiek. Berúc vyššie
uvedené na zreteľ nemôžu obstáť tvrdenia žalobcu ani v časti, v ktorej uvádza, že škoda by mala

spočívať v nákladoch na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov,
nákladov na udržiavanie správy informačného systému a iné, nakoľko ani v tomto smere žalobca
dôkazné bremeno neuniesol, keď spoľahlivo a v súlade s obsahom príslušného exekučného spisu
nepreukázal, ako k vynaloženiu špecifikovaných nákladov v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu
o jeho návrhu na zmenu exekútora reálne došlo.

11. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, a to s poukazom na nesplnenie ďalšej povinnosti bremena tvrdenia v tom smere, aby
preukázal a zdokladoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a podmienky, za ktorých by mu mohla
byť eventuálne náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch priznaná.

12. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku
prieťahov v exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom
konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv
fyzických a právnických osôb.

13. Čo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom
súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca,
prípadne, že by súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani
že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí
námietka zo strany žalobcu v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako
vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie o námietke žalobcu ohľadom námietky zaujatosti sudcu,

ktorému bola vec pridelená na prejednanie bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 19.10.2012 pod sp. zn. 6NcC/275/2012-11, kedy krajský súd rozhodol, že sudca
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom Mgr. Ivan Kubíny nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania
veci. Následne bola vec na základe Spr 470/2013 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Erike
Trtalovej. JUDr. Erika Trtalová v úradnom zázname zo dňa 13.05.2014 vyhlásila, že vo veci sa necíti

byť zaujatá. Vo svojom vyjadrení uviedla, že v súvisiacom exekučnom konaní nevykonávala úkony ako
zákonný sudca. Od 02.01.2009 bola ako justičný čakateľ a následne po zmene právnej úpravy ako
vyšší súdny úradník bola zaradená rozvrhom práce do exekučných oddelení, kde vykonávala úkony
na základe poverenia zákonných sudcov. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho
dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne JUDr. Eriky Trtalovej nie

je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a
rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. Odvolací súd má teda za to,
že ani zaujatosť sudkyne JUDr. Eriky Trtalovej rozhodujúcej vo veci, tvrdená žalobcom a uplatnená
ako odvolací dôvod daná nie je. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojim nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona
514/2003 Z. z. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd SR opakovane odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces zdôvodu, že odvolací súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od
postupu tohto súdu prvej inštancie.

15. V prípade námietky žalobcu, že súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho
právnehozástupcupostupujúcpodľaust.§101ods.2O.s.p.,dávaodvolacísúddopozornostivyjadrenie
žalobcu doručené súdu 16.02.2015, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní
pričom požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Za takejto procesnej situácie nič nebránilo súdu
prvej inštancie, aby sa konalo v neprítomnosti žalobcu.

16. Rovnako ďalšie odvolacie námietky zo strany žalobcu neobstoja z dôvodu, že pokiaľ ide vyjadrenie
žalovaného k žalobe, toto bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 05.12.2013. Pojednávanie
v danej veci bolo vytýčené súdom prvej inštancie na deň 17.02.2015. Právny zástupca žalobcu si
predvolanie prevzal dňa 09.02.2015. Žalobcovi tak nebola postupom súdu prvej inštancie odňatá
možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného v konaní. Túto možnosť nevyužil ani po poučení podľa ust.

§ 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanieavoveciach,vktorýchsanenariaďujepojednávanie
podľa ust. § 115a O.s.p., najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v ust. § 205a. Poučenie súdu prvej inštancie podľa

ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.02.2015, ako to vyplýva
z obsahu spisu súdu prvej inštancie.

17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rozhodol zároveň aj o

návrhu na prerušenie konania, uvedená námietka sa nezakladá na pravde, nakoľko súd prvej inštancie
o návrhu na prerušenie konania doručenom dňa 27.09.2012 rozhodol samostatným uznesením č. k.
11C/412/2012-51zodňa30.12.2013atotak,ženávrhzamietol,pričompredmetnéuznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 09.02.2015
18. v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4Co/816/2014-86 zo dňa

28.08.2014.Inýnávrhnaprerušeniekonaniažalobcavtejtovecinepodal.Vdanejsúvislostitedanedošlo
k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a súdu prvej inštancie nebránila žiadna prekážka, pre
ktorú by nemohol vydať meritórne rozhodnutie.

19. Zároveň odvolací súd na záver dodáva, že pokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní domáha z hľadiska

skutkovéhodejajedinečnostidanéhodeja,ktorýsúdprvejinštancieodôvodnilúplnerovnakýmidôvodmi,
odvolací súd zdôrazňuje, že samotná žaloba ako aj podané odvolanie sú z väčšej časti zmätočné
a nezakladajú sa na skutkových zisteniach, pretože podstata odvolacích dôvodov zo strany žalobcu
spočíva v nacyklostilovaných dôvodoch, ktoré sa z 90% nevzťahujú na prejednávaný prípad.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, kedy odvolací súd v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi priznal, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne sú prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku /§ 262 ods. 2 CSP/.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).