Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39C/161/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228079
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Katarína Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212228079.2

Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, sp. zn. ZE-3381-4773, proti
žalovanému : Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, sp. zn. 12276/2013/34, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou, doručenou na súd 27. 9. 2012, žiadal, aby súd medzitímnym rozsudkom rozhodol, že
žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní,
vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX dlžníkom - povinným : U. S., nar. XX. X. XXXX a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2
157,48 eur a nahradiť trovy konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa ust. § 44, ods. 8, zák. č. 233/1995 Z. z. ( Exekučný poriadok ) návrh na
zmenu exekútora. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom U. S., nar. XX. X. XXXX. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex XXXXX/XXXX. V
exekučnom konaní, vedenom podľa ust. § 44 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v
- 2 -
XXC XXX/XXXX
zákonom stanovenom čase. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu, zo
dňa 23. 3. 2011, o zmene súdneho exekútora.

Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, vyčíslenú v žalovanej výške. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s činnosťou žalobcu, uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
overenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a je stanovená vo výške hmotnej škody na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje
za nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II, ktorý podľa názoru žalobcu v dôsledku jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, zasiahol do
výkonu majetkových práv žalobcu. Žalobca postupoval podľa ust. § 15, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť nereagoval pozitívne.

Okresný súd Košice II Uznesením, zo dňa 9. 10. 2012, spojil veci, vedené pod č. k. XXC XXX/XXXX a
XXC XXX/XXXX na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod č. k. XXC XXX/XXXX.

Okresný súd Košice II Uznesením, zo dňa 21. 11. 2014, č. k. XXC XXX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. 12. 2014, každú z vecí, ktorá bola spojená na spoločné konanie, vedené na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, vylúčil na samostatné konania, vedené pod sp.
zn. XXC XXX/XXXX a XXC XXX/XXXX.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním, doručeným súdu 3. 3. 2015, v ktorom uviedol, že
žaloba žalobcu je zmätočná, keď žalobca neuviedol spisovú značku príslušného exekučného konania,
ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú
význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo
žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné, na základe
akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Žalobca neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
Nie je zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z
dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote.

Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.
Žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti
- 3 -
XXC XXX/XXXX
na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda že
využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Činnosť charakteru podávania žiadosti
o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme
účinného odstránenia prieťahov. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR.

Z ust. §§ 15 a 16, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby o
tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, zo dňa 23. 4. 2012, jej boli doručené dňa 23. 4. 2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy, ktoré boli spojené do tohto konania, boli okresnému súdu
doručené už dňa 27. 9. 2012, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr
a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd,
že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola
doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia
súdu, resp. uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode,

doklady, preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady, preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného,
resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik majetkovej ujmy. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán,
príslušný podľa § 4, ods. 1, pís. a/, zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zák. č. 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu, spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu
súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu exekútora. Pripustil, že v niektorých prípadoch
mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30-däovej lehoty od doručenia takého návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie tak, aby v tejto
- 4 -
XXC XXX/XXXX
lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil exekučný spis novému
exekútorovi. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu na zmenu
exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým je sťažnosť predsedovi
súdu pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch.
Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa
ust. § 415 Obč. zákonníka. Vzhľadom na povahu úkonu ( rozhodnutie o zmene exekútora ), zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať pred
resp. súčasne s rozhodnutím, i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie a
vyčíslenie trov pôvodným exekútorom, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi
a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora ), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútora v lehote, ustanovenej zákonom, považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup.

Žalobca k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 9, ods. 2, zák. č. 514/2003 súd,
konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí,
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný, vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje
existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy podľa
§ 62, ods. 1, zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

Podľa ust. § 19, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premĺčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia )
rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností, uvádzaných žalobcom v žalovaných návrhoch v
niektorých konaniach, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred
marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom
v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, lehota na
uplatnenie týchto nárokov ( premĺčacia lehota ) uplynula pri každom takomto nároku osobitne a to po

troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.
Vzhľadom na uvedené, žalovaná vznáša námietku premlčania, keď v každom uplatnenom nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23. 4. 2009 ( t. j. tri roky
- 5 -
XXC XXX/XXXX
pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ).

K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody,
pozostávajúcej alternatívne z čiastkových nárokov. Podľa ust. § 17, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa cit. zákona je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa
názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov
a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje
skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu
vecných nákladov nemožno považovať, ani zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový
prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v pomernej výške k čiastke 660 eur alebo 663,88 eur ( čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný
súd SR priznal za prieťahy na rok ) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, ktorá má byť
spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať porušenie práva
na súdnu ochranu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vychádzal z viacerých nálezov Ústavného
súdu SR a v súvislosti s tým na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom každé prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávna úvaha. Žalobca sťažnosť na ústavnom súde SR
nevyužil, preto je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov
ústavného súdu a navyše, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Žalobca
zároveň opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žaloby nevyplýva a
z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Z ust. § 5, ods. 1 a § 9, ods. 4, zák. č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že
pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa tohto zákona je nevyhnutné okrem existencie
nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia vzniku škody, či nemajetkovej ujmy,
preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami, pričom v danom prípade nemožno tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym
- 6 -
XXC XXX/XXXX
úradným postupom súdu, spočívajúcim v tom, že nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote a
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má za to, že stav, v ktorom sa žalobca
ocitol, si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní
svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a
ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a navrhol, aby
Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na pojednávanie, nariadené 19. 3. 2015, boli riadne a včas predvolaní právny zástupca žalobcu a
žalovaný. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a odročenie pojednávania
nežiadal.

Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním, ktoré súd prijal 13. 3. 2015, žiadal zrušiť pojednávanie
z dôvodu, že v tomto konaní zaslal súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade SR,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,
prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove v konaní pod sp. zn. XC X/XXXX a že doposiaľ mu nebolo
doručené rozhodnutie o nestrannosti prejednávajúceho sudcu.

Súd konštatuje, že v tomto konaní žalobca súdu nedoručil návrh na prerušenie konania, preto súd nemal
o čom rozhodnúť ( § 42, ods. 1 OSP ). Pokiaľ ide o námietku nestrannosti sudcu, tu prevzal Uznesenie,
zo dňa 22. 10. 2010, č. k. XXC XXX/XXXX, kde boli veci spojené na spoločné konanie. Vo veci bolo
dovolanie, doručenka k tomuto rozhodnutiu je zo dňa 18. 12. 2012.

Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle § 101, ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. XXJ.XXX/XXXX súd zistil, že dňa 6. 8. 2006 žalobca doručil
súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie
proti povinnému : U. S., nar. XX.. XXXX, bytom Y., Q., na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, zo dňa 20. 4. 2006, sp. zn. SR 0908/06, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., IČO: 35922761, Trnavská cesta 70, Bratislava, na vymoženie istiny 31 080 Sk s
0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 30 840 Sk, od 2. 1. 2006 do zaplatenia a trov konania.

Súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko dňa 6. 9. 2006 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp. zn. ( súdneho exekútora ) J. XXXX/XXXX, vo veci oprávneného - žalobcu
proti povinnému : U.
- 7 -
XXC XXX/XXXX
S., nar. XX. X. XXXX, Q. XX, Y., pre vymoženie pohľadávky 30 840 Sk s prísl.

Okresný súd Košice II vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 17. 10. 2006. Žalobca podaním,
doručeným súdu dňa 27. 12. 2007, navrhol zmenu exekútora ( č. l. 10 exekučného spisu ). Okresný súd
Košice II výzvou, zo dňa 16. 9. 2010, vyzval oprávneného ( žalobca ), aby v lehote 15 dní od doručenia
tejto výzvy o zaslanie oznámenia, či si uplatňuje trovy exekučného konania exekútor JUDr. Róbert
Tutko a zároveň bol požiadaný o zaslanie celého exekučného spisu J. XXXX/XXXX. Súdny exekútor
JUDr. Róbert Tutko podaním na súd 7. 10. 2010 vyčíslil trovy exekúcie v konanY.XXX/XXXX a následne
Uznesením, zo dňa 23. 3. 2011, súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 7. 2011.

Podľa ust. § 44, ods. 7 a 8, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok ), v znení, účinnom od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa ust. § 3, ods. 1, pís. d, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ust. § 9, ods. 1 a 2, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu
Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86, pís. a/ a d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok
postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119, písm. b/ a Ústavy SR. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, v žiadosti o
prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia, vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní
- 8 -
XXC XXX/XXXX
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona.

Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného
ako na príslušný orgán so svojím nárokom na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na
náhradu škody neuspokojil a preto sa žalobca obrátil so svojím návrhom na súd.

K žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Košice II ako exekučného
súdu v exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX, Ex XXXXX/XXXX, súd konštatuje, že
z vykonaného dokazovania ( z obsahu spisu XXEr XXXX/XXXX ) vyplýva, že exekučný súd konal
priebežne, vo veci rozhodol Uznesením, zo dňa 23. 3. 2011, č. k. XXEr XXXX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 2. 7. 2011, ktorým vyhovel žiadosti žalobcu o zmenu súdneho exekútora a poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie v predmetnej veci. Súd dospel k záveru,
že v konaní, vedenom pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX, nie je preukázané, že by Okresný súd Košice
II nesprávne úradne postupoval, čo je predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Naviac, v danom prípade z exekučného spisu vyplýva, že žalobca nepodal
sťažnosť na prieťahy v konaní. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené
hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu, uvedené v § 9, ods. 1 a 2, zák. č. 514/2003 Z. z.,
preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142, ods. 1 OSP na základe zásady úspechu. Odporca
mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním si trovy konania v lehote 3 dní nevyčíslil a z
obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
Košice II, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42, ods. 3 OSP - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.