Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1416205021.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: T. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. S. Č..
XX, Q. proti žalovanej: L. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. S. Č.. XX, Q., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 22. júla 2016, č. k.
10C/110/2016-20, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacieho
práva žalobcu týkajúceho sa nehnuteľnosti zapísanej na C. Č.. X pre kat. Ú.. C. J. U.. D. „.-B. Č.. XXXX/
X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria so stavbou súp. č. XXXX F. F. XXX L.X, ako i uloženia

povinnosti žalovanej obnoviť žalobcovi trvalý pobyt na adrese U. S.Č. Č.. XX, Q..
2.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa nariadenia
predmetného neodkladného opatrenia domáhal z dôvodu, že nemá prístup do rodinného domu, kde
sa nachádza jeho osobný majetok. Žalobca poukazoval na to, že z lásky k matke v dedičskom konaní
po nebohom otcovi daroval svoj dedičský podiel matke, aby dožila život v dome, ktorý nadobudla s

poručiteľom počas spoločného života. Dňa 14.05.2016 pri oprave šachty došlo k slovnej potýčke medzi
ním a žalovanou, ktorá ho obvinila, že požil alkoholické nápoje a chcela na neho zavolať políciu. Preto
odišiel z domu a celú noc blúdil po okolí. Na ďalší deň sa vrátil do domu žalovanej, kde došlo k ďalšej
konfrontácii medzi ním a jeho tromi sestrami, ktoré mu oznámili, že v dome nemá čo robiť, aby z neho
odišiel, pretože tam býva zadarmo a žalovanej nepomáha. Sestry mu vzali kľúče od domu a poslali
ho von z domu. Uvedeným správaním poškodili jeho česť a ľudskú dôstojnosť a týmto činom urobili z

neho bezdomovca. V dome žalovanej sám vykonával väčšie a aj menšie udržiavacie práce, nakoľko
jeho otec zomrel už pred XX-A. D., a preto prevzal zodpovednosť za stav domu a dvora. Má za to,
že jeho sestry majú v úmysle predať dom, žalovanú chcú dať do penziónu pre seniorov a peniaze z
predaja si rozdeliť. Jedinou prekážkou pri predaji nehnuteľnosti by bol jeho trvalý pobyt v predmetnej
nehnuteľnosti. Zároveň sa domnieva, že bolo porušené jeho právo darcu v zmysle § 630 Obč. zák.,
alebo obdarovaného v zmysle § 629 Obč. zák. Požiadal, aby mu súd vrátil dedičský podiel, ktorý pri

dedičskom konaní po otcovi daroval žalovanej. Žalovaná spoločne s jednou z jeho sestier zrušili jeho
trvalý pobyt v dome žalovanej, čím poškodili aj jeho česť v zamestnaní, pretože ako dôvod uviedli, že
je preliečený alkoholik, čo už desať rokov nie je pravda. Navrhovaná predbežná ochrana sa týka jeho
užívacieho práva z titulu existujúceho nájomného vzťahu so žalovanou a nie stratou trvalého bydliska. V
prípade, ak sa neposkytne ochrana jeho užívaciemu právu, bezprostredne mu hrozí, že sa dostane na
ulicu, keďže nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti a jeho zdravotný stav je neuspokojivý z dôvodu

situácie, v ktorej sa práve nachádza.
3.Súd prvej inštancie z výpisu C. Č.. X zistil, že žalovanej svedčí vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla dedením. Nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná má
záujem predmetnú nehnuteľnosť predať alebo vykonať akýkoľvek iný úkon smerujúci k prevodu jej

vlastníckeho práva na tretiu osobu. Toto tvrdenie žalobca nedoložil žiadnymi relevantnými listinnými
dôkazmi (napr. zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť, rezervačná zmluva
uzavretá žalovanou a záujemcom o kúpu a pod.). Ak by aj žalovaná mala v úmysle akokoľvek
nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, toto jej konanie by nebolo
v rozpore so záujmami žalobcu. Žalobca rovnako nepreukázal ani svoje tvrdenie ohľadne existencie

nájomného vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. K otázke obnovenia trvalého pobytu žalobcu, súd
prvej inštancie poukázal na to, že ak žalobca nemal uzavretú nájomnú zmluvu so žalovanou ako
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, táto mu mohla trvalý pobyt zrušiť. Výnimkou je iba prípad,
keď zrušiť trvalý pobyt nie je možné manželovi a nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka
alebo nájomcu pri nájme na neurčitú dobu, ktorí môžu mať trvalý pobyt v budove alebo jej časti
bez súhlasu vlastníka alebo spoluvlastníkov. Uvedené však nie je prípad žalobcu. Žalobca napokon

nepreukázal ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcom v návrhu tvrdená,
ale ničím nepreukázaná obava, že žalovaná chce nehnuteľnosti predať ešte sama o sebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že
žalovaná má v úmysle nehnuteľnosť predať, alebo inak zmariť uspokojenie prípadných nárokov žalobcu
po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci samej, vedenej pod sp. zn. 10C/110/2014. Z týchto dôvodov

súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Uviedol, že mu bol bezdôvodne zrušený trvalý

pobyt na adrese U. S. Č.. XX, Q., pričom nariadením neodkladného opatrenia by sa vyriešili sčasti
jeho terajšie problémy, keďže je v súčasnej dobe bezdomovcom. V prípade nariadenia neodkladného
opatrenia na určitú dobu by si vyriešil na adrese U. S. Č.. XX, Q., kde má trvalé bydlisko jeho matka,
svoje existenčné problémy s tým, že by sa dohodol na ďalšom trvaní jeho trvalého bydliska resp. by
podal žalobu.

5.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
6.

V prípade, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím o veci
samej, môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.)
nariadiť predbežné opatrenie. V oboch prípadoch však dočasná úprava pomerov musí byť naliehavá a
potrebnáamusíbyťodôvodnenáindividuálnymiokolnosťamikonkrétnehoprípadu.Predbežnéopatrenie
možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako

pravdepodobný. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a
nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď
vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Odvolací súd dodáva, že dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje
neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade
predbežnýchopatreníexistencianaliehavejpotrebydočasnejúpravypomerovúčastníkovstým,žetento
predpoklad C.s.p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods.
1 C.s.p.). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O.s.p.

7.
Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní neosvedčil
existenciu naliehavej, resp. bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Samotná tá
skutočnosť, že žalovaná - matka žalobcu ako vlastníčka predmetných nehnuteľností ho donútila odísť
z jej domu, kde mal nahlásený trvalý pobyt, aj podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčuje naliehavú

(bezodkladnú) potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvej inštancie správne skonštatoval,
že žalobcovi chýba (nebol preukázaný) zákonný titul na užívanie predmetných nehnuteľností, keď
v konaní nebola preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi vlastníkom týchto nehnuteľností
žalovanou a žalobcom, ani iný titul pre ich užívanie. Žalobca tak nepochybne predmetné nehnuteľnosti(do času ich núteného opustenia) užíval len z titulu rodinného vzťahu so žalovanou, ktorá je jeho matkou.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v zmysle ktorej odvodené právo užívania
nehnuteľnosti (aj bez uzavretej nájomnej zmluvy) prináleží iba manželovi (prípadne aj rozvedenému) a

maloletým deťom vlastníka nehnuteľností, ktorí s nim žijú v spoločnej domácnosti. O uvedený prípad
nejde, keďže žalobca je plnoletým synom žalovanej, a je predovšetkým na ňom, aby si sám zabezpečil
vlastné bývanie. Stav, kedy plnoleté dieťa býva spolu so svojimi rodičmi trvá iba do času, pokiaľ tento
stav rodičia akceptujú. Inými slovami, doba bývania plnoletého dieťaťa s rodičmi v ich nehnuteľnosti, je
podmienená výlučne ich vôľou takýto stav akceptovať. Na uvedené však nie je daný zákonný nárok.

Pokiaľ ide o zamýšľaný predaj predmetných nehnuteľností žalovanou, odvolací súd je v zhode so súdom
prvej inštancie, že táto skutočnosť je výlučnou záležitosťou vlastníka nehnuteľností (žalovanej), do ktorej
nemôžežalobcazasahovať,resp.obmedzovaťvtomtosmerežalovanúformouneodkladnéhoopatrenia,
pretože žalobcovi k predmetným nehnuteľnostiam nesvedčí žiadny užívací (vlastnícky, nájomný a
pod.) titul. Navyše, ako už skonštatoval súd prvej inštancie, táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu
nijako osvedčená a žalobca ju neosvedčil ani v odvolacom konaní. Rovnako i otázka prihlasovania/

odhlasovania z trvalého pobytu je vecou vlastníka nehnuteľnosti (navyše ide o administratívny a nie
občianskoprávny úkon), ktorému zákon zakazuje zrušiť trvalý pobyt iba pokiaľ ide o osobu manžela
alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka nehnuteľností. Žalobca je však plnoletým synom žalovanej,
na ktorého sa zákaz zrušenia trvalého pobytu nevzťahuje. K tvrdeniu žalobcu o darovaní jeho
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zdedenom po otcovi v prospech žalovanej odvolací súd

uvádza, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, pričom z tvrdenia žalobcu sa odvolaciemu súdu
skôr javí, že nešlo o darovanie, ale o uzavretie dedičskej dohody medzi dedičmi po poručiteľovi (otcovi
žalobcu, manželovi žalovanej), v ktorej bolo zrejme dohodnuté, že zdedené spoluvlastnícke podiely na
predmetných nehnuteľnostiach pripadnú žalovanej, ako dedičke. Toto však nemožno stotožňovať s
uzavretím darovacej zmluvy.

K odvolacej argumentácii žalobcu, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia na určitú dobu by
si vyriešil na adrese U. S. Č.. XX, Q. svoje existenčné problémy s tým, že by sa dohodol na ďalšom
trvaní jeho trvalého bydliska resp. by podal žalobu, odvolací súd uvádza, že uvedené nie je dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vyriešenie prípadného ďalšieho trvania trvalého pobytu žalobcu
na uvedenej adrese (jeho opätovného nahlásenia) závisí výlučne na jeho dohode so žalovanou bez

potreby zasahovať do vlastníckych práv žalovanej formou neodkladného opatrenia. Žalovanej totiž
nemožno neodkladným opatrením nanútiť prihlásiť žalobcu k trvalému pobytu v jej nehnuteľnosti.
Rovnako podanie žaloby (v prípade, ak by sa so žalovanou nedohodol na opätovnom nahlásení trvalého
pobytu) je výlučne vecou žalobcu a nepodmieňuje ho nariadenie neodkladného opatrenia.

8.
Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387
ods. 1 C.s.p.
9.
O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
( § 428 CSP ).