Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235234
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115235234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr.
Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: U. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, B., o zaplatenie 738,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 224,84 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania
od 15.12.2014 do zaplatenia, pričom súd jej povoľuje plniť dlh v splátkach po 20 eur mesačne, splatných
vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 30.11.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 738,01 eur, úrok z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 738,01 eur od 21.7.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
2. Návrh odôvodnil tým, dňa 19.12.2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou zmluvu o úvere č.

320132808 na čiastku 650,- eur pri úroku 130,- eur a poplatku za správu úveru vo výške 117,- eur.
Dlžník sa celkovú čiastku 897,- eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky vo
výške 3,25 eur a ostatných 10 mesačných splátok vo výške 88,73 eur so splatnosťou prvej splátky 10
dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou do 30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky
s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Prevzatie peňazí potvrdil podpisom na zmluve.
Spolu uhradil 158,99 eur pričom posledná splátka bola uhradená dňa 30.4.2014. Nakoľko neplnila

dlh riadne a včas, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka, čomu predchádzala upomienka z 30.7.2014. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa
15.10.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným 20.7.2014. Po tomto dátume
žalobca neeviduje žiadnu úhradu a dlh činí 738,01 eur ako rozdiel medzi úverom a úhradou.
3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že záväzok splácala, avšak počas jeho trvania ochorela a následne
prišla o prácu. Stará sa o dcéru, na ktorú jej otec neprispieva a sama poberá len invalidný dôchodok v
sume 106,70 eur. Vyjadrila snahu záväzok splniť, pričom za týmto účelom kontaktovala veriteľa, avšak

ten je vo vzťahu k nej nečinný.
4. Žalobca na výzvu súdu k predloženiu všetkých listín a zmlúv vzťahujúcich sa k úveru uzavretých s
dlžníkom nereagoval, v stručnosti len uviedol súhlas so splácaním dlhu v splátkach.5. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý neúčasť ospravedlnil.
Žalovaná zostala na svojich vyjadreniach. K otázkam súdu na uzavretie zmluvy o domácom servise
uviedla, že počuje prvý krát, že by o niečo takéto žiadala. Zmluvu prišla k nej domov uzavrieť zástupkyňa,

ktorá jej predložila vypísané tlačivá a po ich podpise odovzdala peniaze. Nikdy o žiadne nadštandardné
služby nežiadala a nemala vedomosť o tom, že by takúto zmluvu uzavrela.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
7. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320132808 uzavretou medzi žalobcom Telervis Plus
a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 650

eur za úrok vo výške 130 eur bez uvedenia jeho percentuálneho rozsahu, servisný poplatok 117 eur,
spolu celková dlžná čiastka 847,- eur, ktorú sa zaviazala žalovaná vrátiť v troch splátkach po 3,25 eur a
10 mesačných splátkach po 88,73 eur so splatnosťou splátky 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosťou
každejďalšejsplátkydoúplnéhozaplatenia30.deňposplatnostipredchádzajúcejsplátkysostanovením
priemernej RPMN 45,94%. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvárala Mária Balážová.
8. Na omeškanie bola žalovaná upozornená upomienkou zo dňa 30.7.2014. Listom žalobcu zo dňa

15.10.2014 bolo žalovanej oznámené zosplatnenie úveru k 20.7.2014.
9. Súd zistil, že zmluva neobsahovala základné náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z., najmä
RPMN, členenie splátok na istinu, úroky a poplatky a konečnú splatnosť úveru.
10. Súd z dôkazov predložených žalovanou zistil, že uzavrela so žalobcom aj zmluvu o poskytovaní
domáceho servisu, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi dňa 9.12.2013 na tlačive vyhotovenom

žalobcom. Zmluva o domácom servise mala spočívať v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru na
základe zmluvy č. 320132808 zo dňa 9.12.2013 s dohodnutou odmenou za domáci servis 266,18 eur,
ktorá bola splatná v troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 88,73 eur splatných pri prebraní
splátokúveruvzmyslezmluvyoúveresprávomžiadaťuhradeniecenynezaplatenejodmenypouplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky.

11. Súd zo splátkového kalendára pre úver č. 3201328808 zistil, že dňa 9.12.2013 bola vybratá splatná
čiastka 3,25 eur, 31.1.2014 čiastka 3,25 eur, 5.3.2014 čiastka 3,25 eur, 3.4.2014 čiastka 89 eur, 2.5.2014
čiastka 60,23 eur, pričom súd zisťuje, že zároveň dňa 19.12.2013 bola uhradená čiastka 88,75 eur,
31.1.2014 čiastka 88,73 eur, 5.3.2014 čiastka 88,73 eur.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 500 ods. 1 Obch. zák. dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných
prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok
uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

14. Podľa § 500 ods. 2 Obch. zák. ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú
výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
15. Podľa § 501 Obch. zák. veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník
v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
18. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
20. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.21. Podľa § 54 ods. 4 písm. t/ a v/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie,
22. Súd podrobil prieskumu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320132808 zo dňa 9.12.2013, na ktorú
aplikoval ust. zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k dátumu uzavretia zmluvy, zákon č. 250/2007 Z.z.
ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
23. Súd zistil, že v zmluve o úvere nie je obsiahnutá zákonom stanovená podstatná náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pretože v zmluve je
len ustanovenie o tom, že úver je splatný v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,25 eura a v
pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 eur, pričom prvá splátka je splatná
10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30 deň po

platnosti predchádzajúcej splátky.
24. Teda zmluva nevymedzuje presnú a nezameniteľnú splatnosť splátok tak ako to vyžaduje
zákonodarca s uvedením termínov splátok a s ich členením na istinu, úrok a poplatky. Uvedené členenie
súd považuje za podstatné najmä z dôvodu, že dlžník má právo splatiť úver aj pred dobou splatnosti a z
výpočtu splátok mu musí byť zrejmé, akú časť istiny, úrokov a poplatkov doposiaľ splatil a aký záväzok

v jednotlivom členení mu zostáva. Naviac, ak je zaplatená čo i len časť istiny, v nasledujúcom období
je veriteľ povinný uplatniť si úrok len zo zostávajúcej časti istiny (po jej amortizácii splátkou) a nie je
možné úrok a istinu deliť pomerom k obdobiu trvania záväzku. Pokiaľ vzhľadom na stanovenie poplatkov
zahrňujúcich aj zmluvný úrok nedochádzalo k amortizácii istiny, musela zmluva podľa § 9 ods. 2 písm.
m/ zák. č. 129/2010 Z.z. obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania

úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez
amortizácie istiny. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu podľa ktorej „Výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky
a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). “.

25. Podľa výpočtov súdu z dostupných údajov ani základným matematickým pomocou funkcií úročenia
(EXCEL PMT, PPMT) výpočtom nemožno určiť jednotlivé zložky splátok.
26. Rovnako v zmluve absentovalo vyjadrenie konečnej splatnosti úveru bez uvedenia časového údaju,
ktorý sa vyjadruje konkrétnym dátumom. (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z.). Celková splatnosť
bola vyjadrená len odkazom na výpočet cez jednotlivú splatnosť splátok, čo je v rozpore s právnym

prepisom, nakoľko z takéhoto ustanovenia nemožno zistiť údaj o čase teda predne určenom dni. Pre
určenie splastnoti sú zadané len podklady pre jej určenie, pre ktoré je potrebné mať primerané znalosti
(súčet splatnosti splátok po odčítaní počtu dní v príslušnom roku a pripočítaní zostávajúceho počtu dní).
27. Pokiaľ sa týka ust. § 9 ods. 2 písm. j zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktoré zmluva musí obsahovať ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, súd je názoru, že táto náležitosť musí byť
uvedená v texte samotnej zmluvy a v texte zmluvy takýto údaj nenašiel. Povinnosťou žalobcu je však
uviesť v žalobe všetky rozhodné skutočnosti a nie je prípustné ani prípadné odkazovanie na dôkazy,
preto súd takýto údaj iniciatívne nevyhľadával.

28.Súdpretoprávnyvzťahzozmluvyospotrebiteľskomúvereposúdiltak,žeúverjepotrebnépovažovať
podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
29. Výška poskytnutých prostriedkov súd mal preukázanú vo výške 650 eur na základe tvrdenia
žalovanej.
30.Súdsaďalejzdôvoduzistení,žespolusospotrebiteľskýmúverombolouzavretýchviacerovzájomne

súvisiacich zmlúv na tlačivách žalobcu, súd sa v komplexe zaoberal celým právnym vzťahom, teda aj
súvisiacimi a doplnkovými zmluvami.
31. V bode 26 rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel
článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky nebolipre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý
charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na
služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od

toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských
štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez

návrhu.
32. Úlohu súdu však nemožno obmedzil len na formálne skúmanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ale v rámci ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými obchodnými podmienkami či nekalými obchodnými
praktikami musí poskytovať spotrebiteľovi ochranu aj pri vzájomne súvisiacich a podmienených
zmluvách, najmä ak je ich preložením zasahované do práv spotrebiteľa, obchádza sa zákon či ich znenie
je v rozpore s dobrými mravmi či obchodnými zvyklosťami.

33. Súd nemá pochybnosti o svojej právomoci skúmať pri posúdení právneho vzťahu aj súvisiace
zmluvy, pričom poukazuje aj na základný článok Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS čl.
22 podľa ktorého by členské štáty by mali mať naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne
ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so zmluvou o úvere

otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil výdavky alebo
poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby. V členských štátoch, v ktorých sú takéto
kombinované ponuky povolené, by spotrebitelia mali byť pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní
o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na získanie úveru vo všeobecnosti alebo za
ponúkaných podmienok. Náklady na tieto doplnkové služby by sa mali zahrnúť do celkových nákladov

spojených s úverom alebo ak sa výška týchto nákladov nedá stanoviť vopred, spotrebiteľom by sa mali
pred uzavretím zmluvy poskytnúť primerané informácie o ich existencii. Predpokladá sa, že veriteľ musí
mať informácie o nákladoch na doplnkové služby, ktoré spotrebiteľovi ponúka sám alebo v mene tretej
osoby, s výnimkou prípadov, keď ich cena závisí od osobitnej charakteristiky alebo situácie spotrebiteľa.
34. Obdobne súd poukazuje aj na rozhodnutie Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným

trhom č. GUV-709/2016, kde bolo v právomoci dohľadu uložené obchodnej spoločnosti poskytujúcej
úvery zdržať sa uzavierania dodatku k zmluve z dôvodov nekalej obchodnej praktiky.
35. Súd sa preto prejudiciálne zaoberal záväznosťou a platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“,
nakoľko takáto zmluva súvisí práve so zmluvou o úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky,
ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Samotné uzavretie zmluvy o

domácom servise bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd je nemožné. Fakticky sa jedná o viazanú
zmluvu na zmluve o spotrebiteľskom úvere.
36. Zmluva o domácom servise je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere o čom svedčí aj uvedenie
poplatkov za „domáci servis“ v samotnom tlačive splátkového kalendára spoločne s evidenciou úhrad
zo zmluvy o úvere ako aj to, že služba má byť poskytnutá na „obsluhu“ úveru.

37. Predmetom servisu na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči dlžníkovi vo forme poskytovania
konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na
základe spolu s ňou uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára,
upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.).

38. Za túto službu sa podľa zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS
prevyšujúci odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku. Odplata
dosahuje 40% z požičanej istiny. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach v prepočte rovnajúcim
sa splátkam zo zmluvy o úvere v poradní 4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku
podľačl.IIzmluvyodomácomservisebolžalobcaoprávnenýpožadovaťodklientajednorazovúzmluvnú

pokutu vo výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky. Podľa čl. III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou
dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy,
ktorá je predmetom domáceho servisu.
39. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti

súverovouzmluvou,nazánikktorej,resp.nasplneniezáväzkovzktorejbolviazanýajzániktejtozmluvy.
Teda podľa názoru súdu ide o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve. Uvedená skutočnosť je
zvýraznenáajtým,že„cenaslužby“dosahujesúčetvýškytrochmesačnýchsplátokdohodnutýchvdanejúverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len symbolickej sume, pričom splátky
ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok zmluvy o úvere.
40. V skutočnosti je možné polemizovať o tom, či mohol alebo nemohol dlžník odmietnuť uzavrieť takúto

zmluvu, najmä ak reálna situácia, sociálne pomery či tieseň ho donútila prijať ponúkaný úver, či vôbec
pri predložení tlačív na podpis vedel akú zmluvu uzatvára. V podstate reálnosť možnosti odmietnutia
takejto služby záleží od postoja obchodného zástupcu, ktorý si podpis takejto zmluvy vyhradí a to najmä
preto, že nesporne z takéhoto plnenia mu plynú výhody vo forme odmeny - odplaty. Právne táto služba
nie je povinná, avšak za celú svoju činnosť súd nezistil ani jediného dlžníka, ktorý by si takúto službu

zvolil vedome, dobrovoľne, minimálne mal vedomosť o takejto službe. Naviac podľa názoru súdu, musí
práve veriteľ preukázať, že dlžník mal nie len formálne ale aj reálne právo odmietnuť uzavrieť doplnkovú
zmluvu,vedelakúzmluvuuzatváraaakéjeodplatazatakútoslužbuabolinformovanýokomparatívnych
výhodách či nevýhodách uzavretia zmluvy. Podstatná je aj skutočnosť, či uzavretím takejto zmluvy nie je
podmienené poskytnutie úveru či poskytnutie úveru za rovnakých podmienok. V tomto rozsahu dôkazné
bremeno zaťažuje veriteľa.

41. Súd je názoru, že predmetná zmluva o domácom servise nepriniesla pre dlžníka viac práv a
výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel. Ak doplnková zmluva neprináša pre dlžníka viac
výhod, prípadne výhody nezodpovedajú reálne odplate za službu, samotné ponúkanie takejto službu
predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ktorej je veriteľ povinný zdržať sa voči spotrebiteľovi a nesmie mu
takéto zmluvu ani ponúkať. Ponúkané služby nikdy nemôžu zodpovedať odplate, ak ich veriteľ poskytuje

aj bez osobitne uzavretej zmluvy ale dokonca je povinný ich poskytovať v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru.
42. Podľa názoru súdu, ak by obchodný zástupca zodpovedne pristupoval k právam dlžníka, tak by mu
ani pri základnej starostlivosti nemal uzavretie takejto zmluvy dlžníkovi ponúknuť, pretože je pre dlžníka
zjavne nevýhodná a ponúkanie takejto zmluvy, a to aj dobrovoľné, predstavuje nekalú obchodnú taktiku

zo strany veriteľa. Ak sa obchodné praktiky zameriavajú na určitú skupinu spotrebiteľov, priemerný člen
tejtoskupinypredstavujereferenčnékritérium.Oprávnenosťalebonekalosťobchodnejpraktikysapotom
posúdi na základe tohto referenčného kritéria. Pritom žalobca sa zameriaval práve na klientov, ktorý
nespĺňali podmienky pre poskytnutie výhodnejšieho bankového úveru, fakticky na hrane solventnosti ak
nie nesolventných.

43. Je pravda, že veriteľ nemusí prijímať cez obchodného zástupcu splátky a môže odkázať dlžníka
na úhradu bezhotovostným prevodom alebo vkladom na účet. Prípadná odplata za takúto úhradu
však môže pokrývať najviac náklady a nie byť zdrojom zisku. V tomto prípade by veriteľ svojou
činnosťou zasahoval do činnosti podľa zákona o bankách poskytovaním bankových služieb. Naviac
podľa ustanovení zmluvy, upozorňovaním na termíny a preberaním hotovosti činnosť obchodného

zástupcu skôr pripomína činnosť pri vymáhaní pohľadávok ako činnosť v mene zastúpeného dlžníka.
Pri osobnom upozorňovaní a kontrole „obchodného zástupcu“ je pri skupine klientov veriteľa väčší
predpokladúhradyakoten,žebudúpravidelnevykonávaťbezhotovostnúúhradusplátok,keďpoväčšine
ani nemajú bankový účet, prípadne ho majú blokovaný, je im z dôvodu viacerých exekúcii zakázané
nakladať s majetkom a pod..

44. Súd upozorňuje aj na skutočnosť, že ak postupne bolo zákonodarcom zakázané účtovanie poplatkov
za vedenie úverového účtu, nakoľko sú takéto činnosti viac v prospech veriteľa ako dlžníka, tak
jednoznačne činnosti vymedzené v predmete zmluvy o domácom servise sú viac v prospech veriteľa
ako dlžníka a výhoda poskytnutá dlžníkovi (ak vôbec reálne nejaká jestvuje), je v značnom nepomere
k odplate vo výške troch splátok úveru.

45.Taktiežpodľazákonač.250/2007Z.z.akoajzák.č.129/2010Z.z.akoajpodľapovinnostífinančného
agenta - sprostredkovateľa, väčšinu povinností uvedených v zmluve je povinný vykonávať veriteľ priamo
či prostredníctvom zástupcu alebo agenta, napr. starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe
s ňou uzavieranej úverovej zmluvy je povinný vykonať v predúverových rokovaniach a povinnosti pri
poskytovaní úverov. Ak je určitý zástupca oprávnený preberať úhradu, tak nesmie odmietnuť prevzatie

hotovostnej úhrady. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru
ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozornenia na termín splátky a
na prípadné následky nesplácania s upozorneniami v zmluve a predzmluvných formulároch. Vedenie a
kontrola splátkového kalendára je zas činnosť vyslovene v záujme veriteľa, nakoľko nevydával žiadne
doklady o úhradách, účtovné doklady, dlžníkovi ale nahrádzal to takýmto spôsobom (fakticky obchádzal

zákon).
46. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak všetky záznamy mali byť vedené v „kartičke
Splátkový kalendár“ (prijaté úhrady) je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať „obchodný zástupca“,
tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na úhradu svojich provízií avyplatenienovýchúverov.Jednoznačneúdajedo„kartičky“sineboloprávnenývpisovaťsámdlžník,teda
ani v tomto prípadne nešlo o žiadnu nadštandardnú činnosť v prospech klienta ale plnenie základných
povinností veriteľa.

47. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako napríklad finančné poradenstvo, správa majetku
a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby využívané na nútené vyberanie
splátok, zastrašovanie a presadzovanie záujmov veriteľa. Sám žalobca uvádzal, že zákon č. 186/2009
Z.z. zakazuje finančným agentom poskytovať finančné poradenstvo, teda veriteľ nemal ani reálnu
možnosť poskytovať nadštandardnú službu, ktoré ponúkal za odplatu - konzultácie. Teda jediné

konzultácie mohli byť vo vzťahu k právam spotrebiteľa na ktoré bol a je povinný veriteľ upozorniť dlžníka
pred aj počas zmluvného vzťahu. Podľa názoru súdu je úplne iracionálne a scestné tvrdiť poskytovanie
služieb konzultácií dlžníkom v ich postavení, s nepriaznivou finančnou a sociálnou situáciou a pod. pri
danej referenčnej skupine.
48. Súd ani v iných konaniach nedokázal zistil skutočný rozdiel a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný
domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby

bola dôvodná odplata vo výške 40% hodnoty úveru, resp. odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z
úveru. Navyše finančný agent žalobcu konal jednoznačne v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010
Z.z.,podľaktoréhosaveriteľovialebofinančnémuagentovisazakazujepredkladaťspotrebiteľovinávrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; pričom vymedzením takejto
služby bola zvýšená odplata spojené s poskytnutím úveru.

49. Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu
úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon, minimálne poskytnutím neprimeranej protislužby za odplatu
zabezpečiť si ďalšie plnenie od spotrebiteľa za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa, teda obsahovo sa rovnajúcej neprimeranej podmienku (§ 53 ods. 4 písm.
t/ a v/ Občianskeho zákonníka). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že

v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako aj prípadné
názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval za zmluvu
spojenú so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - závislú zmluvu, doplnkovú zmluvu, ktorá bola uzavretá
za neprimerane nevýhodných podmienok pre spotrebiteľa, naviac za zmluvu viazanú na poskytnutie
spotrebiteľského úveru a ako takú ju považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. §

39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko všetky prostriedky uhrádzal dlžník na splácanie úveru, teda aj
prostriedky vybraté v súvislosti so zmluvou o domácom servise, tak súd všetky úhrady započítal na
úhrady záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
50. Nakoľko žalobca poskytol žalovanému sumu 650,- eur, súd zmluvu považoval za bezúročnú a bez
poplatku podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a zistil, že dlžník uhradil sumu 425,22 eur súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie 224,84 eur spolu s 5,25% úročným úrokom z omeškania od splatnosti celého
úveru do zaplatenia, podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
51. Súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nar. 87/1993 Z.z. s tým, že omeškanie odporcu stanovil ku dňu konečnej
splatnosti úveru, nakoľko vzhľadom na absenciu členenia splátok na istinu, úroky a poplatky odporca

ako spotrebiteľ nemohol mať pre nesplnenie povinností odporcu vedomosť o tom, akú časť pôvodne
dohodnutej splátky mal platiť, pretože zmluva časti výšky pôvodne dohodnutej splátky je neplatná
(pôvodná výška zahŕňala v neurčitom pomere istinu, úrok, a poplatky), absentovalo členenie splátok na
istinu, úroky a poplatky. Preto možno s určitosťou povedať, že dlžník sa mohol dostať do omeškania
uplynutím konečnej splatnosti úveru, pretože museli mať vedomosť, že najneskôr v deň konečnej

splatnostiúverumaluhradiťsvojezáväzkyatedaminimálnevrátiťpožičanúistinu.Pretosúdstanovildeň
omeškania nasledujúci deň po splatnosti úveru - poslednej splátky, teda 370-ty deň od jeho poskytnutia.
O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 3 nar. vl.č. 87/1993 Z.z. ku dňu vzniku
omeškania.
52. Súd z dôvodov sociálnej situácie dlžníka a návrhu žalobcu vyhovel žiadosti žalovanej a povolil jej

plniť v splátkach pod stratou výhody splátok.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Hoci bola žalovaná úspešná v prevažnom rozsahu avšak trovy konania si neuplatnila a v konaní

jej nevznikli, súd z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).