Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209306
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: P. E.,

O.. XX.X.XXXX, V. XXX XX P. Č..XX, K.. L.. C. Š., R., R. H.. F.. B. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému:
P., F..E..D.., P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že poplatok uvedený v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 17.4.2013 v bode 2.
v znení: ,, Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom
úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 137,03 eur a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 eur ( ďalej len ,, administratívny poplatok“),

j e n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 318,24 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, ktorý je vedený vo X. P., Ú. L.. C. Š., Č..Ú.. F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXX,
V.: F., X. XXXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 21.10.2014 domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia v
zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že nakoľko sa ocitol vo finančnej tiesni,
uzavrel so žalovaným dňa 17.4.2013 zmluvu o úvere č. 803401944 a dohodu o plnení v splátkach k

úverovej zmluve č. XXXXXXXXX. Výška poskytnutého úveru bola 350,- eur, za poplatok 322,- eur na
12 mesiacov. Spolu teda mal vrátiť 672,- eur, Poplatok predstavuje 92 % ročne. Ďalej uviedol, že už
na prvý pohľad ide o úžerné navýšenie odplaty, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Úrok vo výške
39,15 %, čo predstavuje 137,03 eur a poplatok vo výške 52,84 %, čo predstavuje sumu 184,97 eur,
považuje za úžerný. Takisto dal do pozornosti RPMN 281,64 %, ktorá je uvedená v Dohode o plnení v
splátkach, v zmluve o úvere je iba 92 %. Ide tak o klamanie spotrebiteľa. Žalovaný neposkytol reálne
plnenie za takýto poplatok a preto je neprijateľný. Najmä je neurčitý predmet administratívneho poplatku,

čo má dopad na jeho platnosť. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný
podľa § 39 OZ. Oproti bankám sú úroky a poplatok niekoľkonásobne vyššie. Naliehavý právny záujem
na úspechu v spore má nielen z dôvodu právnej istoty o skutočnej výške dlhu, ale aj z dôvodu, že na
základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok, si chce uplatniť aj nárok na
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.4.2013, Dohodou o plnení v splátkach, výsluchom žalobcu a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:Žalobca a žalovaný dňa 17.4.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 350,- eur. Žalovaný sa
zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom o výške 322,- eur.

Podľa bodu 2. tejto zmluvy, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené

súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 137,03 eur
a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 eur ( ďalej len ,, administratívny poplatok“).

V zmysle Dohody o plnení v splátkach k zmluve č. 8XXXXXXXX zo dňa 17.4.2013 sa žalovaný zaviazal
splatiť poskytnutý úver v 12 splátkach vo výške 56,- eur mesačne.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že v danej
veci je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
Vo veci uviedol, že dňa 17.4.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere a zobral si sumu 350,- eur.
Zaplatil 3 splátky po 56,- eur, teda sumu 168,- eur. Žalovaný ho potom iba raz telefonicky kontaktoval.

Nemal finančné prostriedky a preto úver nesplácal.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom naúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa§153ods.3zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen,,O.s.p.“), súdmôže
v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne

zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných
práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky
Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná
fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má

aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakéhovzťahyjecharakteristické,žepodnetkzmluvnému

rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur,
ktorý sa zaviazal splatiť v pravidelných dvanástich mesačných splátkach. Za takto poskytnutý úver mal

žalovanému zaplatiť úroky vo výške 137,03 eur, čo predstavuje 39,15 % poskytnutého úveru a
administratívne náklady vo výške 184,97 eur, čo predstavuje 52,85 % poskytnutého úveru.

Z internetovej stránky NBS pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba v období 04/2013 pri
spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka bola len 8,19 % p.a. Dohodnutý úrok je preto

nepochybnevrozporesozásadoudobrýchmravovprejehoneúmernúvýškuapretozmluvaspoukazom
na § 39 Občianskeho zákonníka nemôže byť v tejto časti platná.

Administratívne náklady v zmysle úverovej zmluvy predstavujú 52,85 % z úveru. Podľa názoru
súdu požadovanie úhrady takýchto nákladov - poplatkov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného
záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského
úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí

spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému
vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery,
ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský
súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme

minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva,
že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku
predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovanýpoplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento
záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

Súd pretovyhodnotilustanoveniebodu2.úverovejzmluvyakoustanovenieúverovejzmluvyobsahujúce
neprijateľné zmluvné podmienky, teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver v takomto dojednaní
ako neprimeranú a neplatnú a zároveň podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil takto dojednanú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby,
k okolnostiam zmluvy. Za relevantnú treba považovať najmä tú skutočnosť, že v zmysle takto
dojednaných zmluvných podmienok mal žalobca za obdobie jedného roka okrem poskytnutých
finančných prostriedkov vo výške 350,- eur, zaplatiť ešte sumu 322,- eur, t.j. zhruba ešte raz
toľko ako mu bolo poskytnuté, čo súd vzhľadom na dojednanú dobu návratnosti finančných prostriedkov,
považoval za neprimeranú odplatu, pričom takéto dojednanie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov

právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci mal žalovaný plný úspech a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konanie
účelne vynaložených na uplatnenie svojho nároku. Trovy konania na starne žalobcu pozostávajú z trov

právneho zastúpenie vyčíslených v písomnom podaní zo dňa 20.2.2015.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume
527,15eur podľavyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 188,23 eur podľa § 11 ods.1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky
a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ................................................61,85 eur..........
- písomné podanie na súd - žaloba ..................................................61,85 eur.......

- účasť na pojednávaní dňa 19.2.2015 ...............................................64,53 eur.......

Náhrada hotových výdavkov v sume 24,47 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - režijný paušál rok 2014 -
2 x 8,04 eur, rok 2015 - 1 x 8,39 eur.Náhrada za stratu času v sume 34,95 eur podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - 5 x 13,98 eur za
účasť na pojednávaní konanom dňa 19.2.2015 v rozsahu 1.

Cestovné náhrady v sume 17,55 eur podľa § 15 a § 16 ods. 4 vyhlášky a zákona NR SR č. 283/2002 o
cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaniach dňa 19.2.2015 na trase Svidník
- Vranov nad Topľou a späť, mot. vozidlom Škoda YETI, priem. spotreba 6,27 l/100km, pri cene PHM
1,299 eur/l - 130 km x ( 0,183 eur + ( 0,0627 l/km x 1,299 eur/l)) v rozsahu 1.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 265,20 eur. V súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky súd mu

priznal aj nárok na DPH vo výške 53,04 eur ( 20 % zo sumy 265,20 eur).

Spolu žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 318,24 eur a na ich
náhradu zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.