Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202053
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616202053.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobcu Všeobecná

úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 337927795, proti žalovanej R. V., D..
XX. XX. XXXX, N. U. O., C. XXX/X, v konaní o zaplatenie 8 360,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 043,42 eur s úrokmi z omeškania 8,0 % ročne od 10. 06.
2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 20,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj
len jednej splátky.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnavydanieplatobnéhorozkazu,doručenýmtunajšiemusúdudňa21.03.2016,žalobcauplatnil
voči žalovanému pohľadávku 8 360,77 eur s úrokmi z omeškania
8,05 % ročne od 16. 02. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako
veriteľ, uzatvoril so žalovanou, ako dlžníčkou, dňa 16. 12. 2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej

platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18
%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového výpisu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 4
200,- eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 140,- eur. Žalovaný si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 10. 02. 2016 nový výpis z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15. 02. 2016, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny,

poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného
s konečným zostatkom na úhradu vo výške 8 360,77 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj
peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom do dňa 15.
02. 2016, a preto od 16. 02. 2016 žiadal priznať úroky z omeškania.

Podaním zo dňa 10. 06. 2016, ktorým žalobca reagoval na výzvu tunajšieho súdu, zotrval na podanej
žalobe pričom uviedol, že žalovaná suma 8 360,77 eur pozostáva z istiny 4 124,32 eur, poplatkov

172,85 eur, štandardného úroku 3 216,89 eur a sankčného úroku 846,71 eur. Uviedol, že žalovaný
vyplnil žiadosť o aktiváciu karty T-Mobile, pričom v zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s., v spolupráciso spoločnosťou SKK, a. s., platných a účinných v čase podpísania žiadosti, prijatím a schválením
žiadosti o aktiváciu karty
T-Mobile zo strany banky došlo k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.

s. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená 16. 12. 2005. Kreditná karta je forma revolvingového
úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný, ako
majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného,
vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu vyplýva, že žalovaný vyplnením a
podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu. Ku dňu vystavenia výpisu z

kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 4 200,- eur, so zmluvným úrokom 18 %
ročne, štandardnou splátkou vo výške 140,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 27.
12. 2015. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. v súlade s čl. V. bod 31 písm. b/ Obchodných
podmienok, listom zo dňa 01. 05. 2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku (z dôvodov
žalobynevyplýva,nazákladečohosažalobcaodvolávanaObchodnépodmienkyspoločnostiConsumer
Finance Holding, a. s., keď tejto subjekt nie je účastníkom konania). Žalobca uviedol, že revolvingový

úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže trvať neurčitú dobu. Z toho dôvodu nie
je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). Poukázal
pritom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a na predložené Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie platobných kariet, vydaných Všeobecnou úverovou bankou v spolupráci so
spoločnosťou SKK, a. s., kde sa nachádzajú aj indikátory výpočtu RPMN podľa vzorca v zmysle zákona

č. 258/2001 Z. z. a prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 18 % a výške schváleného úverového
rámca 4 200,- eur. Pretože RPMN v Zmluve nebolo možné určiť z objektívnych dôvodov, úver vo forme
revolvingu nie je bezúročný. Zo špecifikácie, obsiahnutej v tomto podaní žalobcu vyplýva, že žalovaná
vyčerpala spolu 94 911,70 Sk (3 150,49 eur) do 31. 12. 2008 a od 01. 01. 2009 do 25. 10. 2012 spolu 5
263,59 eur, teda spolu mal súd preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej na základe

kreditnej karty vo výške 8 374,08 eur. Žalovaná podľa tejto špecifikácie zaplatila v prospech kartového
účtu spolu sumu 7 330,66 eur.

Žalobca sa neustanovil na pojednávanie nariadené na deň 30. 06. 2016, pričom svoju neprítomnosť
ospravedlnil. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal aj v jeho neprítomnosti.

Žalovaná uviedla, že si nie je vedomá poskytnutia úverového rámca 4 200,- eur. Potvrdila, že v roku
2015 jej mobilný operátor T-Mobile ponúkol produkt, ktorý však mal byť sprostredkovaný cez Consumer
Finance Holding alebo cez inú spoločnosť. Všetky splátky však boli zasielané na účet VÚB. Úver začala
čerpať s nižším úverovým rámcom a keď to splácala, tak jej úverový rámec bol postupne zvyšovaný,
až na sumu 4 100,- eur. Úver 8 rokov splácala, potom sa ocitla vo finančnej tiesni, a preto so splátkami

prestala. Naposledy úver splácala po 140,- eur, z čoho 70,- eur boli splátky na už poskytnutý úver a
70,- eur na to, že môže naďalej tento úver čerpať. Žalovaná potvrdila, že podpísala žiadosť o aktiváciu
karty T-Mobile. Odvtedy však s nikým nerokovala o nových podmienkach Zmluvy. Ak niečo podpísala,
tak jej to muselo prísť poštou. Špecifikáciu jednotlivých platieb, výberov a úhrad, uvedenú vo vyjadrení
žalobcu zo dňa 10. 06. 2016, žalovaná nenamietala.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná podpísala listinu s názvom „Žiadosť o aktiváciu
karty T-Mobile“, číslo žiadosti XXXXXXXXXX, číslo Zmluvy XXXXXXXX (dátum podpísania žiadosti nie
je v listine vyznačený). VÚB, a. s., ako poskytovateľ, za ktorého konala spoločnosť Slovenské kreditné
karty, a. s., uvedenú listinu podpísala dňa 16. 12. 2005 v Poprade. Podľa obsahu tejto listiny žalovanej

bol schválený úverový rámec 24 000,-Sk (796,65 eur) a schválená mesačná splátka 800,- Sk (26,56
eur). Žiadne ďalšie dojednania uvedená listina neobsahuje. Žalobca predložil ako listinný dôkaz dve
návratky, týkajúce sa Zmluvy č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Žalovaná dňa 15. 05. 2007 podpísala
návratku, obsahujúcu nový schválený úverový rámec 30 000,-Sk (995,82 eur) bez ďalšieho dojednania
a dňa 13. 12. 2007 žalovaná podpísala návratku obsahujúcu nový úverový rámec 39 000,-Sk (1 294,56

eur) s uvedením novej minimálnej mesačnej splátky 1 300,- Sk (43,15 eur). Iné listiny, preukazujúce
rokovanie o inej výške úverového rámca, súdu predložené neboli. Žalobca predložil aj výpisy z karty T-
Mobile za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2016, pričom všetky tieto výpisy obsahujú údaj o úverovom
rámci vo výške 4 200,- eur. Z týchto výpisov vyplýva, že žalovaná čerpala finančné prostriedky od 27.
12. 2005 do 25. 10. 2012 a za celú dobu jej formou kreditnej karty bola poskytnutá suma 8 374,08 eur.

Žalovaná uhrádzala na uvedený účet finančné prostriedky od 16. 01. 2006 do 17. 11. 2012 s tým, že
za celú dobu uhradila spolu 7 330,66 eur.Zmluvu, z ktorej žalobca odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, uzatváral žalobca v rámci svojej
obchodnej činnosti (banka) so žalovanou, ako fyzickou osobou. Z obsahu Zmluvy nevyplýva, že by
žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Potom

sa jedná o spotrebiteľský úver a na vzťahy účastníkov v tomto konaní sa primárne použijú predpisy na
ochranu spotrebiteľa. V prípade, ak tieto predpisy neupravujú niektorú otázku, nastupuje právna úprava
spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa jedná o tzv.
absolútny obchod, ustanovenia Obchodného zákonníka by na daný vzťah bolo možné aplikovať iba za
predpokladu, ak by táto úprava bola výhodnejšia pre spotrebiteľa, ako úprava Občianskeho zákonníka.

Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil iba Zmluvu uzavretú dňa 16. 12. 2005 s tým, že v roku
2007 došlo dvakrát k navýšeniu úverového rámca, naposledy na sumu 39 000,- Sk, čo je 1 294,56
eur. Žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali uzavretie písomnej Zmluvy, kde by boli dojednané iné
podmienky poskytnutia úveru, žalobca súdu nepredložil. K uzavretiu Zmluvy o aktivácii karty T-Mobile
došlo dňa 16. 12. 2005, teda už za účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal

Občiansky zákonník, ktorým do
nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže
súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby
sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom

prípade smernica Rady č. 93/15/EHS.

Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „Obč. zák“),
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 54 Obč. zák.
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom

do 31. 12. 2007,
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g/ ZSÚ v znení platnom do 31. 12. 2007(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí) obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.
Žalobca sa domáhal priznania nároku na základe písomnej Zmluvy, uzavretej dňa 16. 12. 2005. Nakoľko
z tvrdenia samotného žalobcu vyplýva, že uvedené finančné prostriedky poskytol žalovanej formou
kreditnej karty, vzťahuje sa na túto Zmluvu zákon č. 258/2001
Z. z. (§ 1 ods. 3 citovaného zákona). Obligatórnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase

jej uzatvárania bol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa
jedná o Zmluvu o revolvingovom úvere, pri ktorej nie je možné určiť RPMN, súd mal za to, že pokiaľ
sa jedná o spotrebiteľský úver, uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve o úvere uvedená.
Skutočnosť, že Zmluva zo dňa 16. 12. 2005 tento údaj neobsahuje má za následok, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, žalobca tvrdil, že došlo k zmene úverového rámca až na sumu
4 200,- eur, ale predložil iba listiny preukazujúce navýšenie úverového rámca len do sumy 39 000,-

Sk, čo je 1 294,56 eur. Z predložených listinných dôkazov, aj z výpovede žalovanej vyplýva, že došlo
k navýšeniu tohto limitu, ale žalobca nepreukázal, že by v súvislosti s tým došlo k uzavretiu písomnej
Zmluvy, ktorá bola za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z., ale aj za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.
obligatórnou náležitosťou Zmluvy o úvere. Obidva právne predpisy sankcionujú nedostatok písomnej
formy tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobca umožnil vyčerpať žalovanej prostredníctvom kreditnej karty
finančné prostriedky celkom vo výške 8 374,08 eur, pričom žalovaná splatila spolu 7 330,66 eur. Pokiaľ
sa preto žalobca domáhal priznania rozdielu vo výške 1 043,42 eur, súd jeho návrhu vyhovel. V časti,
pokiaľ však žalobca žiadal priznať vyššiu sumu, svoj nárok nepreukázal, a preto vo zvyšku súd žalobu

zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení platnom do 31. 01. 2013 (záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný žiadal priznať úroky z omeškania od 16. 02. 2016, pričom počiatok vzniku omeškania
odvodzoval s vystavenia nového výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15. 02. 2016.
Žalobca nepreukázal, že by bol vyzval žalovanú na uhradenie takto zistenej dlžnej sumy ku dňu 10.

02. 2016, a preto sa žalovaná o uplatnenom nároku 8 360,77 eur dozvedela až zo žaloby, ktorá jej
bola doručená súdom dňa 08. 06. 2016. Potom v zmysle ustanovenia § 563 Obč. zák. bola žalovaná
povinná splniť nasledujúcim dňom, t. j. 09. 06. 2016 a do omeškania sa dostala dňom 10. 06. 2016.
K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,00 % a nakoľko
úroky z meškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny 1 043,42 eur aj úroky z omeškania 8 % ročne od 10. 06. 2016 do
zaplatenia. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať vyššie úroky, z vyššej sumy a za dlhšie obdobie, jeho
nárok dôvodný nebol, a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

Žalovaná poukázala na svoju zložitú sociálnu situáciu, keď je rozvedená, bývalý manžel je cudzinec a

žije v zahraničí. Po rozvode zostal nevysporiadaný majetok, najmä byt, v ktorom žalobkyňa býva a s
ktorým bez súhlasu bývalého manžela nemôže disponovať. Žalovaná mesačne zarobí len 344,- eur a
za byt platí mesačne 180,- eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1
O. s. p., povolil žalovanej na zaplatenie priznanej sumy spolu s úrokmi z omeškania, mesačné splátky
po 20,- eur. Uvedené splátky je žalovaná povinná poukazovať vždy do konca toho ktorého mesiaca,

prvú splátku v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, ale vzhľadom na výsledok konania, by náhrada trov v pomernej
výške patrila žalovanej. Táto si trovy neuplatnila, zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd
účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.