Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205233.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v exekučnej
veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45869464,
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13,
IČO: 42174716, proti povinnému P. C., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom R. U. XXXX/X, XXX XX N.,

na vymoženie pohľadávky v sume 951,68 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorský úrad 960 01 Zvolen, Borovianska 17 pod
spisovou značkou Ex 1533/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo
konania 5Er/168/2015-33 zo dňa 12.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,
a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IE-C/0112/0148 zo dňa 10.09.2013. Súd prvej inštancie vychádzal

zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom dňa 6.11.2008, na základe ktorej si oprávnený uplatnil na rozhodcovskom
súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Konštatoval, že

rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná,
nakoľko celkom zjavne spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a
spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,

resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie
exekúcie, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. V odvolaní uviedol, že sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané

na základe nesprávneho právneho posúdenia. Okresný súd ako exekučný súd predovšetkým nebol
oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a prekročil zákonný limit pre skúmanie žiadostio vydanie poverenia, ktorý pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z povahy
veci nemožno priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou
v prospech interpretácie ustanovenia § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní svedčia

jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, preto oprávnený namieta prekážku rozsúdenej veci, ktorá bráni tomu, aby opätovne
bola vec exekučným súdom posúdená. Z dôvodu nerešpektovania prekážky „res iudicata“ konaním súdu
došlo podľa oprávneného k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci skúmania a posudzovania
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora nie je exekučný súd oprávnený

posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s., bol povinný postupovať
v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov

zmluvných strán. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že v dôsledku neprávnej aplikácie ustanovenia
§ 53 ods. 4. Občianskeho zákonníka, porušením § 153 ods. 1 O.s.p. a absencie akýchkoľvek dôvodov
pre právne závery uvedené v rozhodnutí, považuje rozhodnutie exekučného súdu za arbitrárne, také
ktorým sa oprávnenému odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň sa súd prvej inštancie podľa
oprávneného nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa,

nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Súd sa taktiež nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia
strana svoj osud v závažnej veci dokázala náležite naplánovať, ak by konanie prebiehalo na „štátnom“
súde. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti
oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvej
inštancie uprel oprávnenému právo byť účastným na konaní, čím zasiahol do jeho práva podľa čl.

48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie a
judikatúry Súdneho dvora EÚ súdom prvého stupňa. Uviedol, že nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt,
ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný.

Oprávnený namietal taktiež porušenie zásady právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné
súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú i zamietajú. Postupom súdu došlo
podľa oprávneného k neprijateľnému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom a naopak
oprávnenému súd znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený na podporu svojho stanoviska citoval

z viacerých rozhodnutí a nálezov Ústavného súdu SR. V závere odvolania oprávnený zdôraznil, že
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia zapísaného v zozname vedenom MS SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s ust. § 73 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre

súdneho exekútora, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec
na rozhodnutie krajskému súdu s vyjadrením, že nemieni odvolaniu vyhovieť.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vo výroku vecne správne potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia súdu prvej

inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 1 CSP sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
pričom konštatuje správnosť právnych úvah, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol.7. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) je zrejmé, že
súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť však pred vydaním poverenia pre
súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto

rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo
aj bez návrhu) s tým, že v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekučný súd na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v
judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so
skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyslovil, že vnútroštátny súd má aj vo fáze

výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve
o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu
určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice Rady
93/13EHSavprípadekladnejodpovedejeúlohouuvedenéhosúduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztoho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto

podmienkou. Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z konštantnej judikatúry
a početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR v obdobných exekučných
veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR
výslovne judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011,
č. k. I. ÚS 456¬/2011-19)
8. Odvolací súd s poukazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu v konkrétnej veci
odmieta argument odvolateľa poukazujúci na neprípustnosť aplikácie uvedenej Smernice Rady ES

a judikatúry Súdneho dvora ES, ktorý nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho
názoru súdu zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval predovšetkým vnútroštátnu právnu
úpravu dotýkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a na unijné právo poukázal
len podporne.

9. Neobstoja ani odvolacie dôvody oprávneného spochybňujúce postup súdu prvej inštancie s akcentom
na údajné porušenie ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý
súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných
dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti

potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z
obsahu predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok a nie je tak možné
konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.
Rovnako nemá žiadne zákonné opodstatnenie argument oprávneného, že sa exekučný súd vo svojom
rozhodnutí nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa.

Rozhodnutia súdov toho istého stupňa nie sú pre súd totožného stupňa žiadnym spôsobom právne
záväzné, naopak, ako už odvolací súd zdôraznil, judikatúra tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného
súdu Slovenskej republiky v otázke oprávnenosti (v zmysle citovaného rozhodnutia ÚS SR č. k.
I. ÚS 456¬/2011-19 dokonca povinnosti) exekučného súdu skúmať platnosť a zákonnosť vydania
rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu v exekúcii, je ustálená a jednoznačná a táto je pre súd

1. stupňa, ako judikatúra súdov vyššieho stupňa, právne smerodajná.

10. Návrhom datovaným dňa 15.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., spisová značka: IE-

C/0112/0148 zo dňa 10.09.2013. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. 6004026608 zo dňa
06.11.2008, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky. Súd
prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy,vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný
zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne,
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací

súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

11. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takom znení, ako vyplýva z čl. 9, bod 9. 2 Obchodných

podmienok pre úver, podľa ktorého v prípade vzniku sporu a nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany
„dohodli“, že akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo súvisiace s ňou, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, je
neprijateľná a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatná
zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech

spotrebiteľa, ktorý sa takouto „dohodou“ vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny
proces pred nezávislým všeobecným súdom. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi
- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva medzi
všeobecnýmsúdomarozhodcovskýmkonaním.Neobstojíaniargumentáciaoprávneného,žepovinnosť
bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy obsahovala

osobitná právna norma, konkrétne ustanovenie § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách. Bolo
povinnosťou dodávateľa dôsledne rešpektovať okrem osobitnej právnej normy upravujúcej postavenie,
práva a povinnosti bánk, aj ustanovenia osobitných právnych noriem, upravujúcich a zabezpečujúcich
ochranu práv spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného
dojednaniajeskutočnosť,žetátopodmienkacelkomzjavnenebolasospotrebiteľomvopredindividuálne

dojednaná a spotrebiteľ tak nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy, a teda
aj obsah rozhodcovskej doložky, vopred ovplyvniť. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré oprávnený na základe výzvy exekučného súdu do spisu doložil, podľa čl. IV.
označeného ako Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 9 nadobudli platnosť 17. 12. 2008 a účinnosť
dňa 1. 1. 2009, čo znamená, že neboli platné a účinné v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy

č. 6004026608 zo dňa 6. 11. 2008.

12. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).