Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213229
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215213229.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o nesvojprávnu H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Domov
sociálnych služieb pre dospelých T., zastúpenej opatrovníkom Y. P., nar. XX.XX.XXXX, U., P. XXXX,
v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., IČO: 36 866 296, so sídlom
Šaľa, Štúrova 42, v dedičskom konaní nesvojprávna zastúpená kolíznym opatrovníkom R. H., nar.
XX.XX.XXXX, U., Ul. X T.. XXXX, o schválenie právneho úkonu, na odvolanie opatrovníka proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Ps/39/2015 - 11 zo dňa 14. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd právny úkon uzavretia dedičskej dohody zo dňa 20.04.2015 v časti týkajúcej sa
nesvojprávnej H. P., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení opatrovníčkou R. H. neschválil a o trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že predmetom prejednania boli opäť iba aktíva, v zmysle dedičskej dohody opäť prevzal jeden z
troch dedičov - opatrovník nesvojprávnej (okruh dedičov: dvaja súrodenci poručiteľa - nesvojprávna a jej
opatrovník a partnerka poručiteľa) nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. P. - parcely a rodinný
dom súp. č. XXX a pozemky - parcely reg. „E“ pre kat. úz. P. vedené na LV č. XXXX, XXXX a XXXX do
svojho výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Pasíva vyporiadané neboli, z
dohody dedičov nevyplýva, kto preberie záväzok z nesplateného úveru a z debetného zostatku, ani kto

bude znášať pohrebné trovy. Hodnotu nehnuteľností z LV č. XXX určili dedičia súhlasne opäť na 26.500
eur, hodnota podielov poručiteľa na ostatných pozemkoch bola určená na 6.694,50 eur. V dedičskom
spise sú založené znalecké posudky, dodatočne vypracované k určeniu hodnoty nehnuteľností, podľa
znaleckého posudku zo dňa 20.05.2015 bola hodnota pozemkov - z reg. „E“ určená na 4.540,90 eur,
podľa znaleckého posudku zo dňa 03.05.2015 bola hodnota nehnuteľností z LV č. XXX určená na 66.100
eur. Z obsahu dedičského spisu k uvádzanému úveru vyplýva list banky zo dňa 09.10.2014 o prihlásenie

pohľadávky do dedičského konania vo výške 26.294,12 eur zo zmluvy z 30.09.2009, v zmysle ktorej bol
poručiteľovi poskytnutý úver 34.854 eur. Návratnosť úveru bola zabezpečená záložným právom banky
práve k nehnuteľnostiam z LV č. XXX. Banka k prejednaniu dedičstva na pojednávanie volaná nebola, zo
spisu nevyplýva ani súhlas banky k dedičovi, ktorý by mal dlh z úveru prevziať. Na základe uvedeného
súd dospel predovšetkým s poukazom na predložené znalecké posudky k záveru, že dedičská dohoda
nebola uzatvorená v záujme nesvojprávnej. Hodnota podielu nesvojprávnej dedičky z dedičstva na

nehnuteľnostiach nebola riadne zistená, pričom aj po odpočítaní záväzkov ostáva významný majetkový
podiel nesvojprávnej dedičky na aktívach a nemožno súhlasiť s dohodou len preto, že druhý dedič úver
mieni splatiť. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie opatrovník nesvojprávnej prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedol, že má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je arbitrárny a nepreskúmateľný, nie

je z neho zrejmé v čom súd nevidel súlad schvaľovaného právneho úkonu so záujmom nesvojprávnej,
nevykonal potrebné dokazovanie a aj to dokazovanie, ktoré vykonal nesprávne vyhodnotil a súčasnedospel k nesprávnym právnym záverom. Z rozsudku vôbec nevyplýva, prečo schvaľovaný právny úkon
nie je v záujme nesvojprávnej, čo je v príkrom rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Dedičská dohoda
obsahuje presnú definíciu aktív ako aj ich výšku, pasív ako ich výšku, okruh dedičov, dedičské skupiny,

a súčasne aj to ako sa dedičia dohodli na vyporiadaní dedičstva. Nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého
stupňa o tom, že pasíva dedičstva vyporiadné neboli. Zároveň nie je pravdivé tvrdenie súdu, že
dedičia určili hodnotu aktív súhlasným vyhlásením, nakoľko počas dedičského konania boli vyhotovené
znalecké posudky, keď hodnota nehnuteľnosti (zapísané na LV XXX) bola určená znaleckým posudkom
vypracovaným Ing. Blankou Bendeovou na sumu 66.100 eur a hodnota nehnuteľností (pôdy zapísanej

na LV č. XXXX, XXXX, XXXX) bola určená znaleckým posudkom vypracovaným RNDr. Františkom
Bergendim. Veriteľ si svoje pohľadávky riadne prihlásil a ako účastník dedičského konania je účastníkom
len vo vzťahu k jeho pohľadávke, a akýkoľvek súhlas k dedičovi nie je nielen potrebný, ale ani možný
s poukazom na ust. § 470 OZ. Na záver súd iba stroho konštatuje, že dedičská dohoda nie je v
záujme nesvojprávnej, avšak bez akéhokoľvek prepojenia na jej výrok, čo je v príkrom rozpore s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p., ktoré je garantom práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku

a tým práva na spravodlivý súdny proces. Skutkový stav je však iný, pričom je potrebné záujem
nesvojprávnej osoby skúmať vždy ad hoc, a to vždy s vzhľadom na skutkový stav daného prípadu,
kedy samotné nadobudnutie dedičstva nemusí byť v záujme nesvojprávnej osoby, a tento rozmer a
skutočnosť súd prvého stupňa vôbec neskúmal a neriešil a nevykoval ani žiadne dôkazy v tomto
smere, hoci podľa ust. § 120 ods.2 O.s.p. v tomto konaní súd nebol viazaný iba návrhmi účastníkov

konania na vykonanie dôkazov, a súčasne ani nevykonal ostatné navrhnuté dôkazy. Je pravdou, že
čistý podiel dedičstva nesvojprávnej vo výške 14.201,46 eura, avšak je potrebné si uvedomiť, že podľa
ust. § 470 OZ zodpovedá dedič za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutých aktív, čo by v prípade takto
koncipovanej dohody znamenalo aj povinnosť nesvojprávnej splácať aj bankový úver veriteľovi - P.,
a.s. v zostatkovej hodnote 26.751,04 eura, dňom smrti poručiteľ, t.j. dňom XX.XX.XXXX, vo výške 1/3

mesačnej splátky, keď nesvojprávna však nemá žiadny príjem, z ktorého by bola schopná záväzky plniť
a takáto dohoda vytvára právny rámec na zadlžovanie nesvojprávnej ako voči veriteľovi - P., a.s. tak
aj voči jej opatrovníkovi, ktorý úver v celom rozsahu spláca sám, čím by bola daná regresná povinnosť
nesvojprávnej voči jej opatrovníkovi (odvolateľovi) podľa ust. § 511 ods. 3 OZ. Opatrovník nesvojprávnej
by si musel opätovne súdnou cestou tieto nároky vymáhať, čo by v konečnom dôsledku znamenalo iba

ďalšie súdne konania, súdne poplatky, ako aj trovy konania, ktoré by musela nesvojprávna hradiť, čo
nemožnoabsolútnepovažovaťzasúladnésjejzáujmom.Vytváralbysalenrámecpreexekučnékonania
ale aj rámec na to, aby veriteľ - P., a.s. začala s výkonom záložného práva. Nesvojprávna disponuje
hotovostnými prostriedkami vo výške 5.541,42 eura. Odvolateľ je zamestnaný v poľnohospodárstve
s mesačným netto príjmom 684,32 eura a od smrti poručiteľa hradí za poručiteľa jeho záväzky a

záväzky spojené s majetkom podliehajúcim dedičstvu (poistenie domácnosti, poistenie majetku, daň
z nehnuteľnosti, splátky úveru, plyn, ZSE). Mesačne vynakladá na dlhy poručiteľa sumu vo výške 1 z
priemerného mesačného príjmu. Nehnuteľnosti nie je možné predať, výlučne iba v dlhodobom horizonte,
nakoľko sa nachádzajú v obci s 90% podielom marginalizovaného obyvateľstva (rómskeho pôvodu) a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi nesvojprávnou a jej opatrovníkom tiež nie je časovo

možné v krátkom čase, nakoľko opatrovník nesvojprávnej úver na jej vyplatenie nezíska z dôvodu
svojho nízkeho príjmu nevysporiadaného úveru poručiteľa a súčasne do tej doby by stále narastal
regresný nárok nesvojprávnej voči jej opatrovníkovi, ktorý by musel byť riešený iba súdom s povinnosťou
ustanoveniakolíznehoopatrovníkanesvojprávnej zacenunarastaniaregresnéhonárokuatrovkonania.
Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, resp. zrušil a

vrátil vec na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu opatrovníka nesvojprávnej podala i súdom ustanovená opatrovníčka, ktorá
uviedla, že ku dňu 31.12.2014 mala nesvojprávna finančné prostriedky vo výške 5.541,41 eura, ktoré
sú sporené ako nespotrebovaná časť jej dôchodku. Ich použitie na splácanie dlhov poručiteľa by

nebolo v záujme nesvojprávnej. V záujme nesvojprávnej nie je ani splácanie akýchkoľvek dlhov po
poručiteľovi, alebo vyplácanie nárokov iných len preto, že za nesvojprávnu boli hradené dlhy, ktoré
by musela nadobudnutím dedičstva splácať. Nesúhlasí s názorom súdu, že hodnota dedičstva nebola
dostatočne zistená, nakoľko boli robené znalecké posudky a že nebolo dohodnuté kto preberá pasíva
za poručiteľa, nakoľko bolo dohodnuté, že ich preberá v celom rozsahu Y. P. a že nebol daný súhlas

veriteľa, lebo P., a.s. si svoju pohľadávku prihlásila do dedičského konania. Súhlasí s dôvodmi podaného
odvolania a žiada odvolací súd, aby dedičskú dohodu schválil alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania podľa

ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. pretože zistil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť čím
sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i

uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS

26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Prvostupňový súd na strane 2

rozsudku poukazuje na to, že aktíva v zmysle dedičskej dohody prevzal jeden z troch dedičov, bez
povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom, pasíva vyporiadané neboli a hodnotu nehnuteľností (z LV
XXX) určili dedičia súhlasne opäť na 26.500 eur, hodnota podielov poručiteľa na ostatných pozemkoch
bola určená na 6.694,50 eura, pričom v spise sú založené znalecké posudky, kde podľa znaleckého
posudku zo dňa 20.05.2015 bola hodnota pozemkov - z reg. „E“ určená na 4.540,90 eur, podľa

znaleckého posudku zo dňa 03.05.2015 bola hodnota nehnuteľností z LV č. XXX určená na 66.100 eur.
Zároveň uviedol, že s poukazom na predložené znalecké posudky dospel k záveru, že dedičská dohoda
nebola uzatvorená v záujme nesvojprávnej. Hodnota podielu nesvojprávnej dedičky z dedičstva na
nehnuteľnostiach nebola riadne zistená, pričom aj po odpočítaní záväzkov ostáva významný majetkový
podiel nesvojprávnej dedičky na aktívach a nemožno súhlasiť s dohodou len preto, že druhý dedič

úver mieni splatiť. Týmto sa rozhodnutie súdu prvého stupňa stáva nezrozumiteľným, nedostatočne
zdôvodneným, čím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 179 O.s.p. Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého,
potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.

Podľa § 193 O.s.p., Ustanovenia § 176 až 180 platia obdobne.V rozpore s tvrdením súdu je, že v zmysle predloženej dedičskej dohody uzatvorenej pred notárom
JUDr. Karolom Kovácsom dňa 15.07.2015, hodnota nehnuteľností bola zistená iba bola súhlasným
vyhlásením dedičov, nakoľko v predmetnej dedičskej dohode sú tieto vyčíslené v zmysle znaleckých

posudkov znalca Ing. Blanky Bendeovej, ktorá určila hodnotu nehnuteľnosti vedenej v k.ú. P. na LV
č. XXX na sumu 66.100 eur a znalca RNDr. Františka Bergendiho, ktorý určil hodnotu ostatných
pozemkov na sumu 4.540,90 eura. Rovnako v predmetnej dedičskej dohode je upravený aj spôsob
vyporiadania pasív, ktoré preberie dedič Y. P.. Súd prvého stupňa preto vychádzal z nedostatočne
zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd však poukazuje na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia a preto i nepreskúmateľné,
pokiaľ súd prvého stupňa skonštatoval, že s poukazom na predložené znalecké posudky dedičská
dohoda nebola uzavretá v záujme nesvojprávnej. Pokiaľ hodnota podielu nesvojprávnej dedičky z
dedičstva na nehnuteľnostiach nebola riadne zistená, tak ako tvrdí, odvolaciemu súdu potom nie je
zrejmé ako dospel k svojím záverom, že aj po odčítaní záväzkov ostáva významný majetkový podiel

nesvojprávnej. Obdobne súd bližšie nezdôvodnil, prečo nemožno súhlasiť s dohodou, ak druhý dedič
úver mieni splatiť a uvedené navyše i odporuje skutkovému stavu, ktorý zistil súd prvého stupňa.

Na základe takto vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko jednoznačne vyplynulo, že nehnuteľnosti v zmysle dedičskej dohody boli ohodnotené v zmysle

znaleckých posudkov, ako aj to, že dedičská dohoda obsahuje i spôsob vyporiadania pasív. V rozpore so
skutkovým stavom svoje rozhodnutie i nedostatočne odôvodnil, čím sa rozhodnutie súdu prvého stupňa
stáva nezrozumiteľným a nepreskúmateľným, čím sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s

použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaním náležite vyhodnotiť predmetnú dedičskú dohodu,
ale i všetky listinné dôkazy predložené opatrovníkom nesvojprávnej, v prípade potreby vykonať i ďalšie

dokazovanie, všetky tieto jednotlivo a v súhrne zhodnotiť a posúdiť, či predložená dedičská dohoda bola
uzatvorená v záujme nesvojprávnej. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
musí byť riadne odôvodnené s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.

Záverom odvolací súd ešte dopĺňa, že v zmysle ust. § 175b O.s.p., je uvedené za akých okolností

je veriteľ účastníkom dedičského konania a napokon poukazuje i na nesprávnu aplikáciu ustanovenia
§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., kde súd rozhodoval o trovách konania, keďže uvedené sa aplikuje v
prípade zastavenia konania, o ktorých prípad tu nešlo, keďže návrh na schválenie právneho úkonu bol
zamietnutý.

Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.