Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116200422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého F. P.,

nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov
L. P., nar. XX. 8. XXXX, bytom U. XXXX/X, B., U. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, X., o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

1. Súd z v e r u j e maloletého F. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.
2. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. sumou 120,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 13.01.2016.

3. Zameškané výživné za obdobie od 13.01.2016 do 27.10.2016 vo výške 200,00 eur povoľuje súd
otcovi splácať v splátkach po 30,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého sa podaným návrhom domáhala určenia výkonu rodičovských práv a povinností
rodičov k maloletému z dôvodu, že s otcom maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový stav:

3. Matka v konaní uviedla, že žiada, aby súd zveril mal. F. do jej osobnej starostlivosti, otcovi aby
určil výživné 300 eur mesačne, od narodenia. Maloletý je s ich vzťahu, s otcom nežili ani v spoločnej
domácnosti. Býva u rodičov, v tomto býva matka, ktorá pracuje a tiež brat, ktorý pracuje. V čase podania
návrhu matka maloletého poberala sociálne štipendium 150 eur mesačne a výživné od otca 170 eur
mesačne. Otec začal na maloletého prispievať od 2.2.2015 sumou 100 eur mesačne. S maloletým sa

stretával málo, ale odkedy je podaný návrh, začal sa o neho zaujímať častejšie a v januári si ho prvý krát
zobral na noc. Predtým si ho brával raz za dva týždne na dve tri hodiny a po podaní návrhu si pre neho
príde aj dva krát do týždňa a potom aj počas víkendu. U otca spal maloletý až od januára 2016, viackrát.
Maloletý má k otcovi dobrý vzťah. Matka na maloletého platí poistku 46,80 eur, jej sporenie 50 eur
mesačne, zaškôlkuplatí školné12eurmesačne,25,80strava.Predložila rozsudokOSP. 8C158/2010,
ktorým bolo na moju osobu určené výživné 170 eur, prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne, potvrdenie o
príjme matky R. K. 668 eur mesačne. Matke prispieva na domácnosť sumou 130 eur mesačne. Matka

má príjem z prenájmu nehnuteľnosti má príjem asi 100 eur mesačne. So striedavou starostlivosťou
nesúhlasila. Maloletý zmenu znáša veľmi zle, pretože keď je s otcom, chce zostať pri ňom dlhšie, a preto
otec aby nevidel jeho plač, dá ho matke, aby jej ho priviezla. V priebehu konania matka ukončila štúdiu,
zamestnala sa a dosahuje príjem 450 eur netto.4. Otec s návrhom nesúhlasil. Žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti, resp. do jeho
osobnej starostlivosti. Maloletého má veľmi rád, rovnako ako on jeho. Sú na seba citovo naviazaní. Ja

naviazaný pochopiteľne aj na matku, ale má obavu, že by sa časom od neho odlúčil. Chce sa podieľať
na výchove F.. V decembri 2015 dostaval rodinný dom v obci B. K.. Momentálne tam býva sám, má
priateľku, ktorá študuje v V., kde aj počas týždňa je. Na víkendy chodí za ním. Pokiaľ je u neho maloletý,
stretávajú sa a majú sa veľmi radi. Jeho priateľka deti nemá, ale jej sestra, takže má k deťom veľmi
dobrý vzťah. Predložil doklad o príjme 500 až 550 eur mesačne. Vzťah s matkou maloletého ukončili

2.1.2015. S maloletým trávil dovtedy veľa času. Veľa času trávil v domácnosti matky. Fungovali sme ako
pár. Kúpil vždy všetko, čo bolo potrebné, hlavné pre malého. Pomáhala mu vždy aj jeho matka, či
už finančne, alebo v starostlivosti o maloletého. O maloletého sa zaujímal dva až trikrát do týždňa, čo
vyplýva aj z priložených SMS správ. Od 20.12.2015 býva v dome a odvtedy trávi voľný výlučne sám s
maloletým, a preto si ho aj často pýta. Je spoločníkom firmy H-Print B.. Tu je spoločníkom a zároveň
vodičom, ale nie je konateľom. Daňové priznanie nepodáva, iba firma. Za posledný rok mala firma zisk

1000 eur a tento sa vkladal naspäť do firmy.

5. Kolízny opatrovník uviedol, že boli prešetrené pomery oboch rodičov, môže potvrdiť, že matka obýva
časť rodinného domu s matkou a bratom, a to prvé nadzemné podlažie domu. Maloletý má vytvorené
vhodné prostredie pre výchovu a starostlivosť, všetky potreby mal zabezpečené. Podľa informácií

od ošetrujúceho lekára dr.Y. maloletý je zdravý a prekonal bežné detské ochorenia. Dom patrí matke
matky maloletého, maloletý navštevuje škôlku v X.. Boli prešetrené pomery u otca v B. K., jedná sa
o novostavbu rodinného, ktorá nie je skolaudovaná, ale je obývateľná. Jedná sa o 4 izbový rodinný.
Maloletý tam má svoju izbu, posteľ, ošatenie, nábytok, hračky. Otec bol informovaný o ošetrujúcom
lekárovi maloletého. Otec sa vyjadril, že má veľmi pozitívny vzťah k maloletému a nevie si predstaviť,

že by s ním maloletý nezdieľal spoločnú domácnosť. Súhlasil s tým, aby maloletý bol zverený do
starostlivosti matky, na základe záverov psychologickej správy, kde bolo uvedené, že rodičia sa na konci
psychologického procesu dohodli na takomto riešení, výživné žiadal určiť podľa možnosti, schopností a
majetkových pomerov otca a podľa potrieb maloletého.

6.Účastníci navštívili referát poradensko-psychologických služieb u kolízneho opatrovníka, kde došlo k
dohode ohľadne zverenia maloletého /preto súd ďalej správu necituje/ a v priebehu konania sa žiadali,
aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, k dohode o výške výživného nedošlo. Styk
upraviť nežiadali.

7.Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti, pričom sa použijú primerane ustanovenia § 25, 26 Zák. o rodine.

8.Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Podľa § 62 Zák. o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič

bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa.

9. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené

potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiežstarostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti

i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

11.V súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky,
ktorá sa o neho riadne stará, keď v tejto časti došlo k dohode rodičov.

12. Zároveň súd určil otcovi primerané výživné. Matka má príjem 450 eur mesačne /keď sa v priebehu
konania zamestnala/, býva u matky, ktorej prispieva na domácnosť /matka má príjem 668 eur a v tejto

býva aj brat, ktorý je rovnako povinný podieľať sa na nákladoch domácnosti. Výdavok matky /jej poistné/
nie je možné zohľadniť, nejedná sa o náklady na maloletú. Otec dosahuje príjem 550 eur mesačne,
žije sám, iné vyživovacie povinnosti nemá. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na výlučnú osobnú
starostlivosť o maloletého, avšak je potrebné poukázať na skutočnosť, že i matka má voči maloletému
vyživovaciu povinnosť, a teda je povinná počínať si tak, aby bola schopná si ju plniť. Maloletý navštevuje

celodenne materskú škôlku - náklady spolu sú 37,80 eur. O tieto náklady /stravné/ sú znížené náklady
matky v domácnosti. Matka, ako bolo uvedené, nezdieľa náklady na domácnosť sama. Na strane
maloletéhoniesúdanézvýšenévýdavkyvsúvislostisjehozdravotnýmstavomaleboaktivitami.Obvyklá
výška výživného sa pohybuje v rozpätí 20- 30% príjmu povinnej osoby. Vzhľadom na vek maloletého
má súd za to, že výživné nie je možné priznať v požadovanej výške, keď na strane maloletého je

predpoklad zvýšenia výživného zvyšovaním jej nákladov, nástupom do školy, a teda určené výživné sa
javí primerane jeho veku, potrebám a s prihliadnutím na skutočnosť, že voči maloletému má vyživovaciu
povinnosť i matka. Pokiaľ aj matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, túto nezabezpečuje
celodenne. Okrem toho, že maloletý navštevuje škôlku, stretáva sa i s otcom. Potreby maloletého je
potom možné pokryť určeným výživným v spojení s vyživovacou povinnosťou matky. Neboli preukázané

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie požadovanej výšky výživného. Otec sa s maloletým
stretáva, tu je teda predpoklad, že i v tejto súvislosti sa podieľa na nákladoch maloletého nad rámec
bežného výživného. Súd nevykonával dôkaz daňovým priznaním otca, ktoré tento nepodáva, a teda
prípadný dopyt na príslušný orgán by nebol hospodárny a účelný. Okrem preukázaného príjmu otca
neboli teda preukázané ďalšie skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyššie výživné a je potrebné skutočne

prihliadnuťnavekmaloletého,ktoréhonákladyniesúzvýšené,dieťajezdravé,nevenujesavzhľadomna
vek žiadnym aktivitám, a teda tieto náklady nie sú porovnateľné s deťmi v školskom veku. Jeho náklady
sa zvýšia nepochybne nástupom do školy, a teda je predpoklad zvýšenia výživného do budúcnosti. Za
daných okolností sa určené výživné javí ako primerané potrebám maloletého a možnostiam otca, s
prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky.

13. Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od podania návrhu. Matka žiadala určenie výživného od
narodenia dieťaťa, podľa jej vyjadrenia otec na výživu maloletého prispieval sumou 100 eur mesačne
od času, kedy rodičia spolu nežili /resp. nestretávali sa, nakoľko trvale spolu nežili, otec za matkou a
maloletým ale chodil a robil nákupy:, táto suma sa javí primeraná veku maloletého do podania návrhu,

kedy už boli jeho náklady objektívne čiastočne vyššie. V čase podania návrhu matka študovala, poberala
výživné na svoju osobu. Neboli zistené dôvody pre priznanie výživného od narodenia maloletého.
Zameškané výživné súd určil po odrátaní čiastky 100 eur mesačne , ktorú otec platil a povolil ho otcovi
splácať.

14.Styk otca s maloletým súd neupravoval, nakoľko to účastníci nežiadali.

15.Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.16. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.