Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. november 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8P/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209577
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716209577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletédieťa:L.L.,E..XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: Z. L., E.. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXXX/XX, A. a
otca: X. L., E.. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXXX/XX, A., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý L. L., E.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého L. L., E.. XX.XX.XXXX, sumou 30 % zo sumy
životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to mesačne,
od 01.08.2016, vždy do 25. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

III. Otec nedoplatok na výživnom n e m á .

IV. Styk otca s maloletým s a n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 15.08.2016 sa matka domáhala, aby súd zveril maloletého do jej
osobnej starostlivosti a otca aby zaviazal na výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na
neplnoleté nezaopatrené dieťa. Na odôvodnenie svojho návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého
nie sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti od narodenia prvého dieťaťa O. L., E.. XX.XX.XXXX.
Spolu majú ďalšie maloleté deti, a to A. L., E.. XX.XX.XXXX, J. L., E.. XX.XX.XXXX W. L. L., E..

XX.XX.XXXX (maloletého L. sa týka toto konanie). Otec má ďalšie maloleté deti s priateľkou, s ktorou
sa stretáva. Matka býva so svojimi štyrmi maloletými deťmi v dvojizbovom byte. Prvé tri maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matke rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/134/2011-23
a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté
nezaopatrené dieťa. Otec výživné platí pravidelne, občas prispeje aj na domácnosť. Matka poberá
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na deti vo výške 94,08 eur. Uhrádza výdavky
spojené s bývaním, nájomné 130 eur a elektrinu 40 eur. Otec za synom chodí, má o neho záujem. Syn

ho pozná, dobre spolu vychádzajú.

2. Na pojednávanie konané dňa 04.11.2016 sa neustanovila matka a kolízny opatrovník, doručenie
predvolania mali včas a riadne vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnili, nepožiadali z dôležitéhodôvodu o odročenie pojednávania. Súd pri aplikácii § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadal pritom

na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom matky, s listinami týkajúcimi sa príjmov
rodičov, výsluchom otca ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rodičia maloletého nie sú manželia, bývajú v spoločnej domácnosti, otec sa však doma zdržiava
len sporadicky. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur
mesačne. Na maloletého poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Otec plánuje spoločnú
domácnosť s matkou opustiť. Matke prispieva každý mesiac sumou okolo 25-30 eur ako výživné
na maloletého, ako aj na úhradu nákladov spojených s bývaním, energiami a stravou. Okrem tejto
vyživovacej povinnosti má otec ďalších šesť vyživovacích povinností, pričom na tri deti, ktoré má s

matkou, prispieva výživným v sume 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Je zamestnaný, jeho mesačný príjem je okolo 580 eur.

5. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o

úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

6. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajúna výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. . Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené hmotnoprávne podmienky

na rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, keďže jeho rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti.

21. Súd mal z výsluchu otca preukázané, že o maloletého sa osobne stará matka, ktorá má v
starostlivosti zverené ďalšie tri deti. Otec so zverením maloletého matke súhlasil, a preto ho zveril do

osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na to, že otec sa s maloletým pravidelne stretáva a prejavuje
o neho záujem, stretávanie otca s maloletým súd upravil tak, že s maloletým sa môže stretávať
neobmedzene, podľa svojich možností, na základe dohody s matkou. Rozsah vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému určil súd v súlade s návrhom matky podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa
ktorého obaja rodičia bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery sú povinní plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c.) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Súd
v konaní nezistil, že by majetkové a sociálne pomery otca odôvodňovali určenie výživného vo vyššej
výške ako požadovala matka, z toho dôvodu určil výživné na zákonom stanovenej hranici minimálneho
výživného. Podľa § 5 ods. 1 zákona o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu

bežného kalendárneho roka, a to opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky. S účinnosťou od 01.07.2013 boli sumy životného minima stanovené opatrením
č. 186/2013 Z. z., odvtedy sa nezmenili. Minimálne výživné vo výške 30 % sa v súčasnosti vypočítava
zo sumy 90,42 eur a predstavuje 27,13 eur.

22. Zameškané výživné súd neurčil, nakoľko otec na výživu maloletého v predchádzajúcich mesiacoch
prispieval, ktorá skutočnosť vyplývala z návrhu matky a bola potvrdená aj otcom. Preto súd vo výroku
rozsudku vyslovil, že otec nedoplatok na výživnom nemá. Prvé bežné výživné v sume 27,13 eur bude
otec povinný uhradiť do 25. novembra 2016. Splatnosť výživného najneskôr v 25. deň v mesiaci stanovil
súd na základe žiadosti otca s prihliadnutím na jeho výplatný termín.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.24. Úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vždy rešpektuje aktuálny vek dieťaťa
a jeho potreby. Preto pokiaľ dôjde k zmene pomerov, či už z dôvodu zmeny na strane dieťaťa alebo

k zmene pomerov na strane rodičov, bude to dôvodom na prehodnotenie realizovanej úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému.

25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili, pričom súd vznik trov na ich strane

ani nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Otec sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.