Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209329
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116209329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava,

Michalská 18, IČO: 36 854 63, zast. HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, proti
žalovanej: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. M., A. XXX/XX, o zaplatenie 191,49 eura s príslušenstvom,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 191,49 eura s 8 % - ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 163,83 eura od 5.4.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 13.4.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 191,49 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že poskytol žalovanej na
základe oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte finančné prostriedky do výšky úverového
limitu 1.500 eur. Žalovaná poskytnutý úver nesplácala, bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, preto žalobca vyhlásil celú svoju
pohľadávku za splatnú k dátumu 15.12.2013. Pohľadávka vo výške 191,49 eura je vyčíslená ku dňu

4.4.2016, pozostáva zo sumy 114,26 eura, čo je nesplatená istina, zo sumy 49,57 eura, čo je úrok, zo
sumy 27,66 eura, čo je úrok z omeškania.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovanej a vykonal
dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ktorý trval na písomne podanej žalobe a
oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, oznámením o poskytnutí úveru, všeobecnými
podmienkami,výzvounazaplateniedlžnejsumy,oznámenímozosplatneníúveru, úrokovýmisadzbami,

výpisom z účtu, špecifikáciou žalovanej sumy a zistil tento skutkový a právny stav:

3.NazákladeOznámeniaoposkytnutíúverukČSOBKreditnejkartezodňa12.5.2010žalobcažalovanej
poskytolfinančnéprostriedkydo výškyúverovéholimitu-1.500eur. Úvermohlačerpaťdňom12.5.2010,
dohodnutá bola úroková sadzba 18,90%, debetná úroková sadzba vo výške 30 %. Žalovaná nesplácala
poskytnutý úver riadne a včas, úver bol listom zo dňa 16.12.2013 vyhlásený splatným dňom 15.12.2013.
Zosplatneniu predchádzala výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2.9.2013. Pohľadávka vo výške

19,49 eura pozostáva zo sumy 114,26 eura, čo je nezaplatená istina, zo sumy 49,57 eura, čo sú
nezaplatené úroky účtované za obdobie od 13.5.2010 do 4.4.2016, zo sumy 27,66 eura, čo sú úroky
z omeškania vypočítané z nedoplatkov na splátkach.4.Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

5.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

10.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

11.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

15.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzistranamisporubolauzatvorenázmluva
o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte, na základe ktorej žalobca poskytol peňažné prostriedky
do výšky úverového limitu 1.500 eur. Žalovaná poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, došlo k
zosplatneniu úveru dňom 15.12.2013. Žalovaná suma 191,49 eura pozostáva zo sumy 114,26 eura, čo
je istina, zo sumy 49,57 eura, čo je úrok, zo sumy 27,66 eura, čo je úrok z omeškania, uvedené sumy

vyplývajú z podanej žaloby a zo špecifikácie žalovanej sumy a z výpisu z účtu.

17.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej stranedodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov

vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej

úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z

10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

18.V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere, ktorá je
formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide

však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok
KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.

19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za
preukázané, že žaloba bola sčasti podaná dôvodne a sčasti nedôvodne. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 191,49 eura, pričom vo vyššie opísanom skutkovom stave je rozpísané z čoho žalovaná
sumapozostávaavtejtočastibolažalobapodanádôvodne,pretožežalobcaposkytolžalovanejfinančné
prostriedky, ktoré žalovaná čerpala a je povinná vrátiť ich aj s dojednanými úrokmi a úrokmi z omeškania.

Súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % - ným ročne zo sumy 163,83 eura /
nezaplatená istina + úrok/ od 5.4.2016 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania je v súlade s
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni, ku ktorému bola
istina a úrok vypočítané. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal za platenia úroku vo výške
19,50 % ročne zo sumy 114,26 eura od 5.4.2016 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú,

pretože nepriznal žalobcovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky
(zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov

z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade
a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má
povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svojdlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.
Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje

celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti
celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Pre rozpor s nariadením vlády č. 87/1995 Zz.
súd zamietol aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 8,75 %, ktorý si uplatňoval, pretože

súd nemôže priznať vyšší úrok z omeškania ako je stanovená sadzba úrokov z omeškania v občiansko
-právnych vzťahov, kde pre vzťahy vzniknuté pred 31.1.2013 platila v období 25.8.2015 sadzba 8,05 %
ročne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnému

žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.